Vymieranie na konci kriedy

Hranolosaur hútal namosúrený nad prázdnym listom chystaného prejavu. Čo tam dať? Už veď všetko povedal: neslávime, lebo konsolidácia, sloboda-nesloboda. Treba sa na fest konsolidovať, inak nás ten meteorit rozpráši ako trilobity v perme. Mohol zopakovať, že meteorit je výmysel vtáctva, toho dekadentného, zakrpatelého plemena. Svoju zem si nectia, lietajú si kade-tade, zberba jedna migrantská! Meteorit ide zhora, určite ho tie vtáky platia. Tak ako aj astronómov z akadémie vied, čo by len vychyľovali, odkláňali... náš smer! Že ak budeme svorne na jednom mieste dupať, planéta sa za tie dva roky uhne. Minister pazúrov už vo veľkom nakupuje dupadlá, celé prápory, ale treba ho krotiť, veď my chceme mier. Nie, poslucháčom musí stačiť vtáčia hrozba, v hlavnom hniezdisku ho aj tak počúvať nebudú. Vtáci! Stále naň dobiedzajú. Čvirikajú mu pred vilou oplzlosti, vyčítajú mu, že sa ťahá s tyranosaurom, smejú sa mu, keď im hovorí o úspechoch v krajine kačkozubcov, kladú drzé otázky typu stav mostov a železníc... Ešte ho aj zobli! Až sa mu perie striaslo. Veď nech si idú zobať toho tyranosaura, keď im tak vadí, pomyslí si, ešte to aj napíše, ale s chybami, moc soptí, tak hneď list roztrhá.
Hranolosaur húta ďalej. Že sloboda. Slobodu máme konsolidovať, alebo nekonsolidovať. Slobodu máme makať o deň viac na papraďových plantážach, alebo nechať narastať schodok. Slobodu máme vtáky podupať, alebo sa nimi nechať zobať. To sa mu páči, hneď to napíše. Už sa vidí, ceriac zuby, jašterích nohsledov blahom výskajúcich. Oni si vybrali mňa, teraz si on vyberá ich, a bude si ich vyberať, kým tých vtákov nepredupú.
No mýli sa. Vyberať bude meteorit.