Tony z Popradu: Vidiek má byť studnicou viery a sedliackeho rozumu

Autor: Ivana Németova

Tony, manžel a otec 5 detí, vidí vo vidieckom spôsobe života prostriedok pomoci núdznym ľuďom, ktorí trpia generačnou chudobou, bezdomovectvom či rôznymi formami závislostí. Jeho slová potvrdzujú nielen pozitívne výsledky jeho projektov, ale aj viaceré útulky pre ľudí bez domova na Slovensku, ktoré ponúkajú klientom prácu na farme. O tom, prečo má vidiek blahodárne účinky na každého človeka, o nových sociálno-vidieckych projektoch, ale aj o džeze, slovenskej pohostinnosti a vidieku v zahraničí porozprával Anton Frič.

Tony, bývaš v Poprade, no tvoja osoba sa mi akosi spája s vidieckym spôsobom života. Vieš mi vysvetliť prečo?

Vyrastal som na dedine. Mali sme záhradu, stolársku dielňu, včely, malé hospodárstvo, ovocný sad. Musím sa priznať, že v detstve som prácu v záhrade neznášal. Chudák môj oco sa natrápil, aby ma prinútil niečo urobiť v záhrade alebo dielni. Aj napriek môjmu odporu sa na mňa niečo nalepilo a som rád, že som sa od otca veľa naučil. Všetky tie znalosti, ktoré som od neho pochytil, sa mi veľmi zišli neskôr, keď sme si kúpili dom so záhradou a konečne som mal možnosť zriadiť si dielňu. Veľmi to využívam aj pri mojich ďalších aktivitách spojených s charitou a sociálnymi projektmi. 

Ako sa dajú „vidiecke znalosti“ využiť v charite či v sociálnej práci? Nie je to od seba na míle vzdialené?

Väčšina ľudí na Slovensku stále býva na vidieku. Zároveň platí, že jednoduchá nenáročná práca je omnoho dostupnejšia na dedine ako v meste. Aj preto má zmysel rozvíjať sociálne projekty práve vo vidieckom prostredí. 

Príkladom je komunitné centrum v Lučenci spojené s nízkoprahom pre bezdomovcov a komunitnou záhradou. Záhradu sme vytvorili úplne nanovo, doslova na zelenej lúke plnej skál a odpadu. Dnes je to krásne miesto s viacerými produkčnými záhonmi, jazierkom s rybami, ovocnými stromami a altánkom. Pri jej tvorbe som využil aj permakultúrne prvky, inštalovali sme niekoľko zádržných systémov na vodu, v súčasnosti pracujeme na dažďovej záhrade. Verím, že tento zelený kút uprostred mesta sa stane obľúbeným miestom miestnych obyvateľov. 

Podľa toho, čo hovoríš, to vyzerá, že profesionálne si záhradník. Či ako to je?

Keďže veľa času trávim za hľadáčikom fotoaparátu alebo kamery, a potom za počítačom, hrabanie sa v zemi je pre mňa veľkým relaxom. Túto moju záľubu v špinavých rukách prenášam aj do svojej práce. Pracujem ako charitný pracovník v Spišskej katolíckej charite. Na starosti mám farské charity v našej diecéze a takisto pracujem v teréne, kde sa snažím pomáhať ľuďom v núdzi. Okrem zamestnania vo voľnom čase pracujem v občianskom združení Vaša charita, v ktorom prevádzkujeme niekoľko zariadení. Tiež aktívne fotografujem a točím dokumenty a podieľam sa aj na pro-life aktivitách niekoľkých združení. No a spolu s manželkou máme 5 detí, u ktorých sa nechuť k práci v záhrade opakuje...

Čím to je?

Asi v tom budú gény. 

FARMA MAŠKOVÁ: TOTO MIESTO MI HNEĎ UČAROVALO

„Myslím, že múdrejší ľudia tomu hovoria Genius Loci.“Zdieľať

Komunitná záhrada v Lučenci však nie je jediným projektom reagujúcim na „hlas chudobných i hlas Zeme“, ktorý prevádzkuje občianske združenie Vaša charita. Čo ďalšie teda chystáte?

Často narážame na problém nedostatku bývania pre ohrozené skupiny ľudí. Aj preto sme sa rozhodli nájsť a prevádzkovať krízové centrum bývania. Spočiatku sme hľadali nehnuteľnosť v meste, ale nebolo to ono. Vysoké ceny a nemožnosť rozvíjať aj ďalšie sociálne aktivity nás priviedli na vidiek. Rozhodnutie padlo na usadlosť v obci Mašková, kúsok od Halíča, v okrese Lučenec. Jedná sa o súbor niekoľkých starých kamenných roľníckych domčekov, rozsypanej stodoly a dvoch studní. Polhektárovému pozemku dominuje statná lipa. Toto miesto mi hneď učarovalo. Ani som nemusel vystúpiť z auta a vedel som, že toto je ono. Myslím, že múdrejší ľudia tomu hovoria genius loci. Je to tam a je to krásny pocit. Šesť domčekov, plus niekoľko ruín, potôčik obopínajúci tretinu pozemku, starý včelín, roky nestrihaný vinič, storočná lipa, rozpadávajúci sa sad… O rok tu bude živé sociálne centrum s možnosťou bývania pre niekoľko rodín a pracovnými príležitosťami aj pre obyvateľov obce. 

Asi si to bude vyžadovať fúru práce, však? 

Domčeky chceme zachovať, budeme musieť vymeniť krovy a strechy, zobytníme podkrovia, citlivo vyriešime vlhnutie stien, zavedieme vodu a kanalizáciu a bývanie bude hotové. Ostatné časti pozemku budú slúžiť ako malá farma s drobnými hospodárskymi zvieratami a vlastnou produkciou farmárskych výrobkov. 

Ale ako to všetko súvisí so sociálnou prácou?

Farma bude slúžiť zároveň ako tréningové centrum, respektíve centrum sociálnej rehabilitácie, kde naši klienti budú získavať pracovné návyky a naučia sa tešiť z dobre vykonanej práce a náležitej odmeny. Na mieste starej stodoly zriadime remeselnú dielňu, v ktorej si konečne budem môcť rozvinúť moje stolárske a rezbárske zručnosti (úsmev).Budeme aj miestnym obyvateľom poskytovať možnosť opráv malých strojov a náradia, ponúkneme výrobu nábytku či hračiek. Takisto plánujeme produkciu vlastných lekvárov, štiav a muštov a medu. K dispozícii budeme mať aj polhektárový pozemok za potokom, ktorý budeme využívať na hospodárske účely. V zadnej časti pozemku postavíme tucet chatiek a centrálnu budovu s kuchynkou a sociálnymi zariadeniami. V lete to budeme prevádzkovať ako tábory a v medziobdobí ako miesto pre lacnú rekreáciu rodín v núdzi.

„Vidiek poskytuje omnoho lepšie možnosti pomáhať. Cieľom sociálnych aktivít je nie vytvárať ľudí závislých od pomoci, ale viesť ľudí k samostatnosti.“Zdieľať

Máš ešte nejaké vízie týkajúce sa tohto miesta?

Úplne na konci pozemku je priestor na pustovňu, ktorú plánujem postaviť vlastnými rukami. Stane sa miestom modlitby, meditácie a zamýšľania sa nad vlastným životom. Cieľom je do piatich rokov vybudovať centrum sociálnej pomoci s vyrovnaným rozpočtom. Spočiatku si pomôžeme rôznymi grantmi a projektmi, ale vo finálnej podobe bude Farma Mašková sebestačným projektom. 

„Vidiek tiež prináša omnoho menej možností na rozvoj závislostí, s ktorými sa chudobní ľudia často pasujú.“Zdieľať

Myslíš si, že vidiek je vhodnejším miestom na rozvíjanie sociálnej práce ako mesto?

Dedina poskytuje iné možnosti ako mesto. Mňa nelákajú výdobytky civilizácie ako divadlá, múzeá či kiná. Mojej duši omnoho viac lahodí šum lesa či potoka alebo nočné ticho prerušované zvukmi divých zvierat. Aj v hudbe preferujem skôr klasiku, country či džez, čo mi vždy viac evokovalo vidiek ako mesto. Pôvod džezu je na poliach naplnených prácou a bolesťou a je to v tej hudbe aj cítiť. 

Zároveň vidiek poskytuje omnoho lepšie možnosti pomáhať. Cieľom sociálnych aktivít je nie vytvárať ľudí závislých od pomoci, ale viesť ľudí k samostatnosti. Na vidieku im viem dať prácu, môžu získať zručnosti, ktoré im dokážu pomôcť rozbehnúť vlastnú firmu alebo sa zamestnať a zároveň sa pod dozorom našich sociálnych pracovníkov naučia samostatnosti aj v oblasti financií a starostlivosti o rodinu. Vidiek tiež prináša omnoho menej možností na rozvoj závislostí, s ktorými sa chudobní ľudia často pasujú. 

VIDIEK MÁ BYŤ STUDNICOU VIERY,  ZDROJOM „SEDLIACKEHO ROZUMU“ A JEHO PRESADZOVANIA V SPOLOČNOSTI

Zaoberáš sa aj permakultúrou. Čo to pre teba znamená? Ako by si ju ty vysvetlil?

Permakultúra pre mňa znamená spojenie s prírodou. Mám veľmi malú záhradu, ale permakultúrne prvky, ktoré som v nej zaviedol, mi pomáhajú z nej vyťažiť omnoho viac, než by som na podobnom priestore dokázal získať klasickým záhradníčením. Máme jedlé živé ploty, vyvýšené záhony, ktoré boli nevyhnutnosťou vzhľadom na veľmi zlú pôdu, rôzne kombinácie zeleniny pod ovocnými stromami, bylinkovú špirálu, ktorá vyprodukuje viacnásobne viac byliniek, než naša veľká rodina dokáže spotrebovať. Snažím sa využívať možnosti, ktoré mi príroda dáva v maximálnej možnej miere, pri zachovaní minimálneho zásahu z mojej strany. Od prírody som veľmi lenivý a permakultúra mi v tejto lenivosti pomáha, keďže mi umožňuje mať produktívnu záhradu s minimom práce. 

„Nepotrebujem vedieť, ako si spíliť strom, keď John mi ho rád príde dať dolu a ja mu za to opravím traktor.Výmenný obchod je skvelá vec a buduje ducha spoločenstva.“Zdieľať

Ako vnímaš iniciatívu Kresťan na vidieku? Čo je potrebné urobiť pre slovenský vidiek? A čo majú kresťania urobiť pre slovenský vidiek?

V prvom rade by sme mali vidieku vrátiť tvár. Dnes sa často aj na vidieku zatvárame za dvojmetrové betónové ploty, v záhradách vysádzame tuje a trávniky, staviame si bazény a nezaujíma nás nič, čo nie je naše. Hneď za domom vyrastajú smetiská, okolie domov je neupravené, v oknách a v predzáhradkách nie sú kvety a lavičky na pokec. 

Málo sa stretávame a nie je to len koronou. Vnímam to ja v rámci nášho farského spoločenstva. Ideme na omšu, stretnú sa mamy prvoprijímajúcich detí, sem-tam nejaké ružencové spoločenstvo babičiek. A tam sa to končí. Nezaujíma nás naše okolie, rovnako ako nás nezaujímajú naši farníci. Možno zovšeobecňujem, ale v mnohých farnostiach, ktoré v rámci svojich pracovných povinností navštevujem, to tak je. Vidiek má byť studnicou viery. Má byť zdrojom „sedliackeho rozumu“ a jeho presadzovania sa v spoločnosti. Mestské kaviarne málokedy prinesú niečo pozitívne. Vzájomnosť, rešpekt k múdrosti starších a skúsenejších, ochota si navzájom pomáhať, delenie práce, zručností, zdravý prístup k životu. S tým všetkým mám vidiek spojený a už sa teším, až sa náš projekt v Maškovej naplno rozbehne a ja budem na vidieku tráviť viac času. 

Zažil si aj vidiek v iných krajinách. Čo táto tvoja skúsenosť môže povedať Slovákom?

Strávil som niekoľko mesiacov na vidieku na stredozápade, konkrétne v Kansase v Spojených štátoch. Bola to výborná skúsenosť a práve tam som pochopil, o čom je spoločenstvo. Mnoho aktivít sa robilo spoločne. V škole, v rámci cirkvi, na poliach, v bare v piatkové a sobotné večery. Ľudia sa poznali, rešpektovali sa a využívali svoje zručnosti. Nepotrebujem vedieť, ako si spíliť strom, keď John mi ho rád príde dať dolu a ja mu za to opravím traktor. Výmenný obchod je skvelá vec a buduje ducha spoločenstva. 

Zažil som aj vidiek v Maďarsku, kde prevládal dôraz na cestovný ruch. Pamätám si najmä neuveriteľne dobré jedlo, víno a nesmierne srdečných ľudí, ktorým som vôbec nerozumel, ale cítil som sa v ich spoločnosti dobre. Na Slovensku sa mi to tiež občas stáva, ale zdá sa mi, že sme omnoho uzavretejší. S tou slovenskou pohostinnosťou to vôbec nie je také ružové, ako hovoria legendy.

„Vidiek je nevyhnutným doplnkom, prepotrebnou výživou, ktorú každý mestský človek bytostne potrebuje. Aj keď si to často neuvedomuje!“Zdieľať

Čo by si odkázal tým, čo žijú v meste, no vidiecky spôsob života je im blízky?

Určite navštevujte vidiek a ak máte možnosť, kúpte si nejakú chalúpku či chatu. Spojenie s prírodou je nevyhnutnou podmienkou pre zdravý život. Nielen ten fyzický, ale aj duševný. Vidiek a príroda dodávajú energiu, ktorú pre život v meste potrebujeme. Hluk, smog, množstvo ľudí a stres nie sú dobrým predpokladom na plnohodnotný život. Vidiek je nevyhnutným doplnkom, prepotrebnou výživou, ktorú každý mestský človek bytostne potrebuje. Aj keď si to často neuvedomuje.

Ak vás spomínané projekty chytili za srdce, tu sa o nich dozviete viac a nájdete i možnosť podpory.

Ivana Németová 

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI).
Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku. Zároveň Vás pozývame na ďalší zo série webinárov V ZDRAVOM TELE – ZDRAVÝ DUCH: Jesť zdravo a lokálne – praktické tipy.