Kráčať dobou ako Ježišov učeník

Každoročne na 2. veľkonočnú nedeľu sa číta druhá časť 20. kapitoly Jánovho evanjelia, v kotrej sa spája deň vzkriesenia s nasledujúcou nedeľou o osem dní neskôr (Jn 20, 26). Aj my sa stávame účastníkmi tohto stretnutia so vzkrieseným Pánom. Nedeľa je Veľkou nocou týždňa. Preto kresťanstvo kladie veľký dôraz na prežívanie nedele ako Pánovho dňa. 

Pánov deň

Celý text začína zmienkou „večer v ten istý prvý deň v týždni“. V židovskom náboženstve Šabat – sobota pripomínala  zakončenie stvorenia. Pre kresťanov nedeľa je dňom, keď Kristus zakončil dielo vykúpenia. Boží Syn svojou smrťou a zmŕtvychvstaním z nás urobil nové stvorenie. V počítaní dní sa v židovstve nedeľa považuje za prvý deň týždňa. 

Pre kresťanov nedeľa je dňom, keď Kristus zakončil dielo vykúpenia.Zdieľať

V kresťanstve nedeľa dostala pomenovanie Pánov deň, keď podľa Svätého písma sa vzkriesený Ježiš zjavil päťkrát: Márii Magdaléne (Jn 20, 11 – 18), ďalším ženám  (Mt 28, 9 – 10), Petrovi (Lk 24, 34), emauzským učeníkom (Lk 24, 31 – 32) a apoštolom (Jn 20, 19 – 25). O ďalší týždeň v nedeľu sa zjavil apoštolom, medzi ktorými už bol aj Tomáš (Jn 20, 26 – 31). 

Poslaný učeník

V texte sa hovorí o učeníkoch, a nie o apoštoloch. Evanjelista Ján v iných častiach svojho evanjelia (porov. Jn 6, 66 - 67) jasne rozlišil medzi učeníkmi a apoštolmi, a preto tak mohol urobiť aj tu. Učeník v tomto jánovskom chápaní je ten, kto sa drží Ježiša, toho, kto ho nasledoval vo svojej historickej skúsenosti v Svätej zemi, ale aj toho, kto kráča duchovnou cestou s Ježišom vo viere a v živote podľa Ducha. Toto sa môže stať v každej historickej dobe.

Učeníkom je ten, kto kráča duchovnou cestou s Ježišom vo viere a v živote podľa Ducha.Zdieľať

Všimnime si, že po úvodnom pozdrave „Pokoj vám“, hneď nasleduje gesto, keď im Ježiš ukazuje ruky a bok. Je to odkaz miesto, skadiaľ tiekla krv a voda. Je to potrvdenie skutočnosti jeho smrti a zmŕtvychvstania, ale aj duchovných milostí, ktoré prúdia z Ježišovej obety na kríži. Preto Boží Syn udeľuje svojím učeníkom dar Ducha Svätého. Vyslanie učeníkov je opísané rovnako, ako bolo Ježišove vyslanie, ktorého poslal Otec. Je to oslava Otca tým, že zvestuje jeho meno a zjavuje sa Otcova láska. Tieto Pánove slová sa netýkajú iba apoštolov, ale všetkých učeníkov, prítomných pri jeho zjavení, ale aj budúcich každej doby, aj tej našej. 

Tomáš a ostatní v dejinách

Apoštol Tomáš predstavuje všetkých, ktorí v prístupe k Ježišovi Kristovi zostali uviaznutí vo Veľkom piatku.  Stále má na mysli rany po klincoch a prebodnutý bok a odtiaľ sa nepohol. Tomáš nie je schopný preniknúť do tajomstva Božieho plánu záchrany človeka. Ježišovou požiadavkou na Tomáša, ale aj na nás, je veriť napriek výhradám. To neznamená ignorovať výhrady, ale zahrnúť ich do našej viery. Blahoslavení sú tí, ktorí napriek tomu, že nevideli, uveria.

Budúci učeníci nemajú podľahnuť ľútosti, že nežili v Ježišovej dobe. Zdieľať

Pán Ježiš oslovuje Tomáša rovnakými výrazmi, aké použil samotný pochybujúci, aby ukázal, že vo svojej láske pozná, čo chcel jeho učeník urobiť. Boží Syn vie čítať v ľudských srdcia, Ježiš dáva učeníkovi slobodu vykonať požadované gesto, predovšetkým ho však vyzýva, aby konal ako skutočne veriaci človek. V podstate to znamená veriť svedectvu očitých , ktorí ho videli pred ôsmymi dňami. 

Ježišovým blahoslavenstvom sa evanjelista obracia na budúcich učeníkov. Nemajú podľahnuť ľútosti, že nežili v Ježišovej dobe.  O Božom Synovi nám dosvedčujú jeho prví učeníci, ktorí ho videli, ale skúsenosť zo stretnutia so Vzkrieseným je v jeho Duchu prístupná veriacim všetkých čias.