Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. marec 2021

Pieseň o Kristovi

Druhé čítanie na Kvetnú nedeľu patrí každý rok tomu istému úryvku z Pavlovho listu Filipanom. Konkrétne ide o kristologický hymnus z jeho druhej kapitoly.
Pieseň o Kristovi

O jeho blízkom kontexte v rámci listu som už písal tu. Takisto si môžete prečítať aj pohľad naň od môjho kolegu Matúša Imricha. Teraz teda predstavím niekoľko vlastných myšlienok.

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca. (Flp 2, 6-11) Zdieľať

Pred sebou máme starobylý hymnus, ktorý si medzi kresťanmi pre svoje myšlienky a umeleckú hodnotu získal už od začiatku veľkú popularitu a vážnosť. Jeho liturgický výber pre poslednú nedeľu pôstneho obdobia súvisí s tým, že obsahuje tému Ježišovho ukrižovania. Kvetnou nedeľou si totiž nepripomíname iba Ježišov vstup do Jeruzalema, ale aj jeho následné utrpenie a smrť. Hneď po vypočutí tohto hymnu totiž v latinskej liturgii nasleduje prednes Pašií. Ešte intenzívnejšie tento úryvok vnímajú tí, ktorí sa pravidelne modlia Liturgiu hodín. Hymnus v nej totiž zaujíma stabilné miesto ako novozákonný chválospev na prvé nedeľné vešpery (teda vždy v sobotu večer).

Všeobecná mienka odborníkov tento text dnes nepovažuje za Pavlovo dielo. Hymnus teda existoval už pred spísaním listu do Filíp. Najpravdepodobnejšie tak je, že ho Pavol prebral, možno trochu upravil a takto použil v rámci kontextu svojho posolstva. Prečo tak spravil môžeme dnes už len hádať. Bol Filipanom dôverne známy? Podobne sa nám stráca aj istota ohľadom jeho vzniku a pôvodného použitia. Používal sa v liturgii? O jeho skorom a tajomnom pôvode nasvedčujú však fakty, že samotný text je ťažko doslovne preložiteľný do moderných jazykov a že viaceré jeho výroky sú z pohľadu neskoršej kresťanskej vierouky problematické. Paradoxne napriek tomu, že ju značne inšpiroval.

Ako sami vidíte, načrtol som tu viacero otázok na ktoré tu ale neodpoviem. Či už pre nedostatok priestoru, alebo skôr preto, že aj najlepší odborníci v tejto veci iba tápajú. Najlepšie asi bude, aby sme sa do textu ponorili a nechali ho na seba pôsobiť. Ako pomôcku môžete pri tom použiť tieto moje absolútne nevyčerpávajúce podnety. Týkajú sa troch prvkov, ktoré hymnus obsahuje :pohyb, prostriedky a postavenie.

Hraničné body tohto pohybu môžeme nazvať aj ako najvyššia sféra Boha (sláva) a najnižšia sféra ľudí (smrť). Zdieľať

Ak by sme obsah nášho čítania zjednodušili, dalo by sa povedať, že opisuje Ježišov pohyb najprv smerom dolu (vv. 6-8) a potom naspäť hore (vv. 9-11). Hraničné body tohto pohybu môžeme nazvať aj ako najvyššia sféra Boha (sláva) a najnižšia sféra ľudí (smrť). O tom, že nejde o fyzické miesta, svedčia aj použité slovesá. Nehovorí sa, žeby Ježiš zostúpil a potom vystúpil. Pohyb smerom dole sa opisuje ako poníženie a naopak ako povýšenie. Ďalšou zaujímavosťou je, že pri ponížení je podmetom Ježiš ale o jeho povýšenie sa stará Boh. Jedným z vysvetlení môže byť, že činnosť vychádza vždy z čisto Božskej sféry. Rozdiel medzi Ježišom na začiatku hore a Ježišom dole je, že pri zostúpení (ponížení) na seba zobral podobnosť s ľuďmi (v. 7). Táto podobnosť takto nebola schopná sama od seba vystúpiť hore (povýšenie). Jej prirodzeným osudom bola smrť. Nechcem vám tu však pliesť hlavy. Ako som už spomenul, tento text z pohľadu dnešnej doktríny vytvára viacero komplikácii. Berme si z neho radšej to čo môže v dobrom ovplyvniť náš život a zneisťujúce špekulácie nechajme v teoretickej rovine a pre odborníkov. Avšak pravda je, že aj pochybnosti nás môžu často posúvať vpred.

Povýšený Ježiš je ten istý ako ponížený Ježiš. Zdieľať

Obidva pohyby sú v hymne ďalej opísané aj s viacerými okolnosťami, ktoré tu môžeme považovať aj za prostriedky. Pri ponížení má dej niekoľko fáz. Najprv sa píše, že Ježiš prijal formu (prirodzenosť) sluhu a podobu a výzor človeka. Čo to presne znamená je veľmi nejasné. V každom prípade to Kristus pred ponížením nemal, resp. nebolo to jeho súčasťou. Tu to však neskončilo. K ľudskosti patrí aj to, čo Boh riadne nezakúša. Poslušnosť a smrť. Z toho vidno, že prijatie ľudskej stránky nebolo iba naoko ale so všetkým biednym čo sa s človekom spája. No ani to nebolo úplné dno. To predstavuje spôsob smrti, teda poprava ukrižovaním. Niektorí tvrdia, že kríž do hymnu prepašoval Pavol, no aj keby tomu bolo tak, určite to obraz zostupu iba umocňuje. Ako prostriedok smerom hore sa spomína, že pri povýšení dal Boh Ježišovi meno. Udelenie mena je klasickým biblickým motívom, ktorý vykonáva autorita nad podriadeným. Problémom je, že Boh dal Synovi to isté meno, ktoré mal už ako človek. Ježiš. Takto to potom vyznieva, že povýšený Ježiš je ten istý ako ponížený Ježiš. Jeho novosť sa však ukazuje pri tom, aký účinok teraz toto meno má. Spôsobuje jednak, že sa mu klania všetko tvorstvo a jednak, že klaňajúci ho vyznávajú s novým titulom „Pán“.

Inzercia

Najprv sa stáva sluhom a potom Pánom. Zdieľať

To nás vedie aj k poslednej mojej poznámke, týkajúcej sa postavenia. Ježiš pri obidvoch pohyboch získava nový status. Najprv sa stáva sluhom a potom Pánom. Dá sa tu rozmýšľať nad tým čo titul Pán znamená, a že Ježiš mal božskú autoritu už pred ponížením. Nechám to však iným a na inokedy. Môj podnet chce poukázať na to, že Ježiš v sebe zahŕňal všetky ľudské úrovne. Od otroka po pána. Dá sa tak povedať, že mu nie je cudzia žiadna ľudská situácia.

Kristologický hymnus z listu Filipanom nám predstavuje jeden úžasný obrazový oblúk. Nie však na aký sme zvyknutý. Ten zvyčajne ide hore aby potom padol naspäť dole. Ježiš to robí naopak. Robí to zo svojej perspektívy. Nech nám takto tento text pomôže ešte hlbšie preniknúť do tajomstva nadchádzajúcich sviatkov.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Pochádza opica z človeka? - Idealistický pohľad na evolúciu

Pochádza opica z človeka? - Idealistický pohľad na evolúciu

Darwinovu evolučnú teóriu považujú materialisti a ateisti za jednu zo svojich hlavných opôr, za svoju vlajkovú loď. Darwin je "ich človek". Napriek tomu si myslím, že evolúcia sa dá interpretovať aj tak, aby bola v súlade s tým, čo sa píše v Biblii. O takýto alternatívny výklad evolúcie by som sa chcel pokúsiť v tomto článku.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.