Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. september 2020

Starosť sv. Pavla

Už druhú nedeľu čítame jeden z Pavlových listov „z väzenia“.
Starosť sv. Pavla

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, ak jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca. (Flp 2, 1-11) Zdieľať

K epištole Filipanom sa do tejto skupiny listov zaradzujú aj spisy Nového Zákona známe ako Pavlove listy Efezanom, Kolosanom a Filemonovi. Ich spojivo tvorí autorovo sebaoznačenie za väzňa, resp. opisujú situáciu vo väzení. O ktoré Pavlovo uväznenie(a) vlastne ide? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať. Komplikuje to hneď fakt, že pri dvojici listov adresovaných do Efezu a Kolos majú odborníci väčší či menší problém s ich autenticitou. Teda, či ich skutočne priamo napísal Pavol. A hoci je všeobecná zhoda o priamom autorstve listu Filipanom a Filemonovi, otázku o čase a mieste ich spísania prakticky nie je možné uzavrieť. Ak by sme hneď ostali len pri práve lektorovanom liste Filipanom, tak sa nám na základe opisu Pavlovho života zo Skutkov apoštolov ponúkajú miesta ako Rím, Korint, Cézarea Prímorská či Efez. S tým, že každé miesto vyžaduje svoju osobitú datáciu vytvorenia. Text listu totiž neponúka žiadne jasné body, ktoré by priniesli v tejto veci definitívu. Logicky môžeme vylúčiť iba uväznenie v samotných Filipách o ktorých sa hovorí v Sk 16, 12-40.

Pokiaľ Pavol žije svoj život na tomto svete, má stále pastiersku starosť o tých, ktorým Krista priniesol. Zdieľať

Prejdime však k adresátom. Filipy bolo mesto v historickom Macedónsku (dnes v Grécku), ktoré Pavol navštívil počas svojej tzv. druhej misijnej cesty (Sk 15,36-18,22). V ňom Apoštol založil svoju prvú kresťanskú komunitu na území dnešnej Európy. Toto je však iba z nášho pohľadu, ak si uvedomíme, že vtedajší rímsko-helénsky svet takto svetadiely ešte nerozdeľoval a obidva brehy mora (dnes Grécko a Turecko) vtedy patrili do jednej kultúrnej oblasti. Isté je, že ku tamojším kresťanom prechovával Pavol osobnú náklonnosť. Podobne to možno vidieť aj v listoch do iného macedónskeho mesta Solún. Z jeho slov totiž cítiť až akoby charakter súkromnej korešpondencie. Priamym motívom napísania nebola intervencia do problémov ako napr. v 1 a 2 liste Korinťanom, či Galaťanom. Nebol ním ani teoretické predstavenie svojej teológie, čo je značná časť listu Rimanom. Pavol tu píše (resp. diktuje) ako otec, ktorý má starosť o svoje deti.

V spoločenstve slabla láska a „rožky vystrkovala“ pýcha. Zdieľať

Už minulý týždeň sme sa mohli trochu ponoriť do mentálneho a duchovného rozpoloženia autora. (Flp 1, 20c-24. 27a) Pavol sa nám predstavil ako vnútorne vyrovnaný človek, ktorý čaká vo väzení na verdikt súdu. Ten mohol rozhodnúť o prepustení, alebo poprave. Ani z jednej možnosti si Pavol ťažkú hlavu nerobil. Ba priam naznačuje, žeby rád prijal aj ukončenie jeho cesty, čo by znamenalo len definitívne spojenie sa s Kristom. No pokiaľ žije svoj život na tomto svete, má stále pastiersku starosť o tých, ktorým Krista priniesol. A tak teda napomína. Tu však nie výhražne ani karhavo. Skôr vyzýva a povzbudzuje. Dôkazom sú prvé vety nášho čítania.

Ak sa už Boh a človek Ježiš ponížil ku smrti na kríži, o čo viac sa majú kresťania snažiť pokorne sa správať vo vzťahoch ku svojim bratom a sestrám. Zdieľať

Hoci som spomenul, že dôvodom napísania listu priamo nebol nejaký konkrétny osobný spor, neznamená to, že vo Filipách problémy neboli. Ako cítiť aj z uvedených veršov, v spoločenstve slabla láska a „rožky vystrkovala“ pýcha. Pavol preto považoval za potrebné opäť upriamiť orientáciu čitateľov na Ježiša Krista. Vypomohol si preto liturgickým hymnom, ktorý sa nachádza vo veršoch 6-11. Konkrétne sa mu tu venovať nebudem, pretože by si zasluhoval minimálne osobitné zamyslenie.

Inzercia

Zhrnúť sa to teda dá aspoň takto: Ak sa už Boh a človek Ježiš ponížil ku smrti na kríži, o čo viac sa majú kresťania snažiť pokorne sa správať vo vzťahoch ku svojim bratom a sestrám.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.