Už 10 rokov doma v Katolíckej cirkvi

Protestantské spoločenstvo nebolo zlé. Páčilo sa mi tam. Ľudia, atmosféra aj samotné protestantské učenie. Mesiac pred vstupom do spoločenstva som však začal vnímať, že Božia vôľa pre môj život je asi iná. Najprv som tomu nevenoval prílišnú pozornosť, ale začalo to byť stále silnejšie a silnejšie.

V tom čase som aj čítal knihy Scotta Hahna o jeho konverzii na katolícku vieru. Písal o Tradícii, o magistériu Katolíckej cirkvi a o tom, že Kristus je plne prítomný v Eucharistii pri premene vína a chleba na jeho krv a telo. Patrick Madrid tiež písal o tom, kde sa v Biblii nachádzajú jednotlivé prvky katolíckeho učenia.

Pravdupovediac, neuvažoval som o návrate do Katolíckej cirkvi. Mal som už všetko pripravené a protestantské učenie o sola scriptura ci sola fide mi dávalo väčší zmysel než učenie katolícke.

Vnuknutia sa však opakovali pravidelne a ja som začal vnímať, že mi Boh chce tým niečo povedať. Doteraz si neviem vysvetliť, čo ma primälo k tomu, že som zrušil svoj vstup do protestantského spoločenstva. Deň pred vstupom som však zavolal kazateľovi a vedúcemu zboru, že svoj vstup ruším. Nevedel som vysvetliť, ani racionálne odôvodniť svoje rozhodnutie. Ale tušil som, že robím správnu vec.

Krátko na to som sa vydal na púť do Medžugorje, kde som zakúsil nadprirodzený pokoj, a o pár mesiacov som sa dostal aj na seminár Otcovo srdce, kde som zas zažil, že ma Boh miluje a že som jeho synom. Môj návrat do Katolíckej cirkvi sa teda mohol začať.

Teraz po 10 rokoch hodnotím svoje rozhodnutie sa vrátiť domov do Katolíckej cirkvi ako moje najlepšie rozhodnutie v živote. Nielenže som sa rozhodol pre Boha, ale som sa rozhodol aj pre jeho Cirkev. Katolícka cirkev je totiž tá Cirkev, ktorá tvarovala Západnú civilizáciu. Je tá Cirkev, ktorej kňazi slúžia každý deň svätú omšu s plne prítomným Kristom v chlebe a víne. Je taktiež tá Cirkev, ktorej matku nám daroval Ježiš Kristus na kríži. A je aj tá Cirkev, ktorá tradovala Sväté písmo, keď ešte nebolo kánonizované.

Písmo vs. Tradícia

Ako je to teda s Božím Slovom? Je Božím Slovom len Sväté Písmo alebo je Božím Slovom aj Katechizmus Katolíckej cirkvi a tzv. Tradícia?

Veľmi rád čítam Sväté písmo. Meč Ducha je mojím darom a rád v Písme listujem, najmä Jánovo evanjelium a Pavlove listy. Ale vo Svätom písme sa nikde nepíše o tom, že by bola Biblia jedinou, formálne dostatočnou autoritou. Sola scriptura, teda len Sväté písmo, sa v Biblii nenachádza.

V počiatkoch Cirkvi sa učenie tradovalo ústne. Marek napísal svoje evanjelium až v roku 45. Matúš v roku 50. A Lukáš tesne po roku 50. Učenie sa dovtedy rozprávalo a odovzdávalo ústne. Lukáš aj na začiatku svojho evanjelia píše: “Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova” (Lk 1, 1 – 2).

Apoštol Pavol píše v 2 Sol 2, 15, aby Solúnčania stáli pevne a držali sa učenia, “ktoré … prijali či už slovom a či naším listom.” Teda, aj tým, čo hovorili, aj tým, čo napísali.

Svätý Pavol pobáda svojho žiaka Timoteja, aby mal za vzor zdravých slov to, čo počul od neho, vo viere a láske, ktoré sú v Kristovi Ježišovi (2 Tim 1, 13). A ďalej v 2 Tim 2, 2 má Timotej zveriť spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní učiť aj iných, to, čo počul od Pavla pred mnohými svedkami. V obidvoch prípadoch sa má Timotej držať toho, čo od Pavla počul, nie, čo bolo napísané.

Sola scriptura je aj ťažko v praxi realizovateľná. Jednak to, čo sa píše v Biblii, bolo najprv ústne tradované. A jednak v protestantských spoločenstvách tiež podlieha Sväté písmo interpretácii. Keď kazateľ v nedeľu káže, inými slovami, tiež interpretuje a odovzdáva učenie ďalej. Sväté písmo a Tradícia teda idú spolu ruka v ruke a Božím Slovom je aj slovo hovorené, nielen písané.

Kristus prítomný v chlebe a víne

S Kristom prítomným v Oltárnej sviatosti či Eucharistii mám hneď niekoľko zážitkov. Sedel som v lavici kostola sv. Ladislava v Bratislave a adoroval som Krista vo sviatosti Oltárnej. Všetko bolo v poriadku až kým som sa nestretol s Kristom na úrovni srdca. Do očí sa mi tisli slzy a ja som sa tešil zo stretnutia s Pánom. Keď som vyšiel von z kostola, akoby som lietal. Mal som veľkú radosť a ja som sa vznášal kráčajúc ulicami Bratislavy.

Kristus prítomný v chlebe a víne je pre mňa pokrmom, ale aj radosťou. Pokrmom, pretože Ježiš Kristus je chlieb života (Jn 6, 48). “Kto je [jeho] telo a pije [jeho] krv, má večný život a [On] ho vzkriesi v posledný deň” (Jn 6, 54). Ak by bol Kristus v chlebe a víne len symbolom, teda zástupne prítomný, ako to tvrdia protestanti, prečo by sa toľko pohoršovali farizeji a nakoniec aj Kristovi učeníci nad tým, že Kristus je skutočným chlebom?

A Kristus v Eucharistii je aj mojou radosťou. Vždy keď prijmem Ježiša v Eucharistii, vnútorný nepokoj odíde a namiesto toho príde radosť a vďačnosť.

Eucharistia nie je zástupným symbolom tela a krvi Krista, ani kanibalizmom. Obeta Ježiša Krista v Eucharistii sa sprítomňuje na každej svätej omši. Ako píše apoštol Pavol, Pán Ježiš povedal: “Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku. … [A t]ento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku” (1 Kor 11, 24 – 25). Sláviť Eucharistiu máme teda na pamiatku Ježiša Krista. Ale je to Kristovo telo a jeho krv, ktoré sú na oltári prítomné.

Panna Mária je aj moja Matka

Panna Mária je téma, ktorá nie je veľmi pochopená tak v kresťanstve, ako aj v samotnom katolicizme. Častokrát počujem: “Na čo Ti je Panna Mária, keď máš Ježiša?” Alebo “To je bohorúhačstvo!”

Panna Mária je v prvom rade človekom a v druhom rade je aj učeníčkou Pána Ježiša. Aj ona potrebuje Ježiša za svojho Spasiteľa. Ale je aj potrebné povedať, že je špeciálnou učeníčkou. Je akýmsi rozdielovým hráčom v tíme Pána Ježiša. Na jej príhovor sa dejú zázraky. Na jej orodovanie sme v bezpečí. A spolu s ňou sme ešte bližšie k Ježišovi.

Panna Mária a modlitba Ruženca sú pre mňa v prvom rade útechou a v druhom rade ochranou pred Zlým a nepokojom. Viac o úcte k Panne Márii a biblickosti a kristocentrickosti rozjímavej modlitby Ruženca som napísal článok tu.

Panna Mária je krásna a zároveň milujúca svoje deti. Je požehnaná medzi ženami a je aj mojou matkou (Lk 1, 42; Jn 19, 27). Ako bola Panna Mária daná svätému Jánovi za matku a on si ju vzal k sebe, tak si ju aj ja môžem zvoliť za svoju matku. Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu napísal: “Kto prijíma Pannu Máriu, prijíma Ježiša.” Kto prijíma Pannu Máriu, je bližšie k Ježišovi.

Volanie, aby som sa vrátil domov do Katolíckej cirkvi, si myslím, bolo volaním Panny Márie. Nemusíme sa teraz všetci rozhodnúť pre Boha a stať sa katolíkmi. Ale pre mňa to bolo najlepšie rozhodnutie v živote, ktoré vôbec nebanujem. Naopak, som zaň veľmi vďačný a prajem to každému z nás: “Vráťme sa domov k Bohu do Katolíckej cirkvi!”