Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
03. apríl 2020

Klesať k výšinám

Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11).
Klesať k výšinám

Zamyslenie k pašiám na Kvetnú nedeľu nájdete na našej stránke tu.

Je ľahké vypozorovať, že hymnus má dve základné časti: v prvej sa hovorí o Ježišovom ponížení (2,6-8) a v tej druhej o jeho povýšení (2,9-11). Bohatosť tohto textu by si zaslúžila rozsah, na ktorý tu teraz nie je priestor, preto sa dnes pristavím len pri jeho prvej časti.

Na úvod chcem čitateľa upozorniť, že hoci sa hymnus do veľkej miery zaoberá Ježišovým božstvom a človečenstvom, nejde tu o traktát z učebnice modernej katolíckej kristológie a rovnako takú ambíciu nemá ani tento minikomentár. Budem sa snažiť zľahka komentovať text bez toho, aby som chcel byť striktne dogmaticky presným.

V centre prvej časti hymnu je Ježišova poníženosť a predstavuje sa postupne v jednotlivých krokoch, či stupňoch. Zdôrazňuje sa jeho ľudský aspekt. Vzal na seba ľudskú formu/podobu, hoci existuje v skutočnosti vo forme božskej. Samozrejme použitie slova „forma“ či „podoba“ na božskú sféru je veľmi problematické a spôsobuje exegétom ale aj prekladateľom veľké ťažkosti. Náš preklad „prirodzenosť“ je už istou dogmatickou projekciou. Grécke slovo μορφή [morfe] v sebe zahrňuje skôr zmyslami vnímateľný aspekt: „forma“, „vonkajšia podoba“, „tvar“. Tomu sa dobre rozumie, keď sa hovorí o Ježišovom pozemskom živote, ale, ako už bolo spomenuté, minimálne to spôsobuje mierne bolesti hlavy, keď sa chce tento termín preniesť do božskej sféry a to už v čase písania textu a v prostredí, ktoré pozná starozákonné zákazy o zobrazovaní Boha.

V centre prvej časti hymnu je Ježišova poníženosť a predstavuje sa postupne v jednotlivých krokoch. Zdieľať

Zaujímavý pohľad ponúka M. Bockmuehl, ktorý spomína jeden text Filóna Alexandrijského. Ten, keď spomína Božie zjavenie sa Mojžišovi v horiacom kríku hovorí, že Mojžiš videl nádhernú Božiu μορφή, ktorá však nebola ako nejaký viditeľný objekt. Možno na pozadí textu z Listu Filipanom je podobná tradícia známa najmä vo vtedajších židovských kruhoch o Božej μορφή, ktorú je možné nejakým spôsobom „vidieť“, alebo lepšie povedané zakúsiť.

Zaiste text nemá v úmysle byť dogmatickým krédom, ale pravdepodobne sa tu chce vytvoriť paralela postavená na zdôraznení Ježišovho pozemského aspektu. Jeho ľudská podoba bola dobre vnímateľná, až natoľko, že „bol pokladaný za človeka“, ako hovorí náš preklad (ďalšie ťažko preložiteľné slovné spojenie). Skrze poukazovanie na jeho ľudskosť sa zvýrazňuje, že v skutočnosti on existuje v podobe/forme božskej – hoci sa zdá byť človekom, je v skutočnosti Bohom. To píšem bez toho, aby som popieral, že bol zároveň aj skutočne človekom. Text to sám zdôrazňuje viacnásobným poukázaním na Ježišov ľudský rozmer. Použitím toho istého slova, slova μορφή, pre obe sféry, ktoré síce adekvátnejšie sedí pozemským skutočnostiam než božským, sa lepšie zdôrazňuje kontrast medzi sférou božskou a ľudskou a zároveň sa lepšie vydvihuje veľkosť Ježišovho poníženia. Podstatné meno je síce rovnaké (μορφή), ale sloveso, ktoré sa v spojení s ním používa je už iné. Kým sa vraví, že v božskej podobe „existoval“ o ľudskej sa vraví, že si ju „vzal“. Kontrast sa tiež zdôrazňuje tým, že o ľudskej podobe sa hovorí ako o podobe sluhu.

Ježiš má presne to, po čom prvý človek tak dychtivo túžil a siahol (a v podstate po čom človek stále túži): je rovný Bohu. On však siahol po bytí človekom. Zdieľať

Ďalším slovným spojením, ktoré sa tu veľmi ťažko prekladá je to, čo máme v našom preklade ako „nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom“. Doslovnejšie by sme mohli preložiť: „to, že bol rovný Bohu nepovažoval za niečo, čoho sa treba úzkostlivo držať“ alebo „po čom treba úzkostlivo siahať“. Pravdepodobne sa tu chce vyjadriť kontrast s biblickým rozprávaním o prvom človeku. Ten chcel byť ako Boh. Ježiš má presne to, po čom prvý človek tak dychtivo túžil a siahol (a v podstate po čom človek stále túži): je rovný Bohu. On však siahol po bytí človekom. Tým človeku, ktorý túži stať sa Bohom, ukázal, že aj on má túžiť stať človekom, akým sa stal Ježiš. To je prvý stupeň Ježišovho poníženia sa: z Boha človekom, sluhom. Tu by pravdepodobne bolo dobré dať v texte bodku, ako to navrhuje aj kritické vydanie gréckeho textu Nového zákona Nestle-Aland, teda za „stal sa podobný ľuďom“. V tejto časti, od „hoci má božskú prirodzenosť...“ až po „stal sa podobný ľuďom“, sa stavia vedľa seba Ježišova božská a ľudská existencia a zdôrazňuje sa aspekt veľkosti Ježišovho poníženia sa a kontrast tejto Ježišovej voľby, a mohli by sme povedať tejto božskej voľby, oproti voľbe človeka. Ježiš, Boh, tým, že si vzal ľudskú podobu, ukázal človeku, že toto je cesta nasledovania: túžiť stať sa človekom podľa jeho vzoru, nie dychtivo túžiť stať sa Bohom.

Inzercia

V nasledujúcich slovách prvej časti hymnu sa hovorí o ďalšom stupni Ježišovho poníženia sa. Keď sa teda doslova „našiel“ v tejto podobnosti človeku, „stal sa poslušným“. To, že text hovorí, že Ježiš sa takým „stal“, ďalej poukazuje na jeho dobrovoľnú poníženosť. Nešpecifikuje sa komu, alebo čomu sa Ježiš stal poslušným, ale z kontextu samotného hymnu a Pavlovskej teológie ide najpravdepodobnejšie o poslušnosť Otcovej vôli. Ján Zlatoústy k tomu dodáva, že skutočne poníženým je len ten, kto si to sám zvolí a nie ten, kto je k tomu pritlačený okolnosťami. Vo svojej voľbe stať sa človekom, sa ním stal so všetkým, čo k tomu patrí, nevynímajúc údel smrti, ktorý tak veľmi protirečí túžbe človeka žiť, a čo tak veľmi závidí Bohu.

Poukázanie na Ježišovo poníženie sa ide ešte ďalej. Nie len, že sa podrobí smrti, ale podrobí sa jej vo forme, ktorá snáď človeka vo vtedajšej dobe najviac ponižovala: zomrie smrťou na kríži, smrťou rezervovanou pre najväčších vyvrheľov spoločnosti, na ktorú on bol odsúdený nespravodlivo. Cicero takúto formu smrti, ktorá bola považovaná za nevhodnú tému slušných rozhovorov, nazýval „najstrašnejšou a najodpornejšou formou trestu“.

Ježišovu dobrovoľnú poníženosť Pavol predkladá Filipanom ako vzor správania sa jeden voči druhému. Zdieľať

Takúto Ježišovu dobrovoľnú poníženosť Pavol predkladá Filipanom, svojej najobľúbenejšej cirkevnej obci, ako vzor správania sa jeden voči druhému. Samotnému hymnu bezprostredne predchádzajú jeho slová: „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš,“ (2,3-5).

Takáto poníženosť podľa Ježišovho vzoru prináša ovocie, ktoré ďaleko prevyšuje poníženie, ako o tom hovorí druhá časť hymnu (2,9-11), ale o tom niekedy nabudúce.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Bauer, W. et al., A Greek-English Lexicon of the New Testament and Other Early Christian Literature (Chicago – London 32000).
Bockmuehl, M., The Epistle to the Philippians (BNTC; London 1997).
Reumann, J., Philippians. A New Translation with Introduction and Commentary (AncB 33B; New Haven – London 2008).

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Koronavírus! Starozákonný Hospodin opäť povstáva?

Koronavírus! Starozákonný Hospodin opäť povstáva?

Starý Zákon je neoddeliteľnou súčasťou biblického zjavenia. A ním je i starozákonné ponímanie Hospodina v jeho prísnosti, a neraz až tvrdosti. A práve s takýmto vnímaním Hospodina a jeho pôsobenia má podľa mňa veľkú podobnosť aj súčasné dianie, súvisiace s koronavírusovou krízou.

Blog
S akými osobami pred 2000 rokmi by sme sa ocitli my?

S akými osobami pred 2000 rokmi by sme sa ocitli my?

Každý rok liturgia Svätého týždňa ponúka vždy dve rozdielne a zároveň sa doplňujúce rozprávania o Ježišovom utrpení a smrti. Na Kvetnú nedeľu sa striedavo číta opis Pánovho umučenia podľa Matúša (to je tento rok, ktorý označujeme ako rok A), podľa Marka (rok B) a podľa Lukáša (rok C). Počas obradov Veľkého piatku sa vždy číta opis Pánovho umučenia z Evanjelia podľa Jána.