Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. február 2021

Zastaviť sa pri prameni dobra, pokoja a radosti 

Evanjeliový úryvok Druhej pôstnej nedele (Mk 9, 2 – 10) prináša príbeh Pánovho premenenia na vrchu v prítomnosti starozákonných postav Mojžiša a Eliáša.
Zastaviť sa pri prameni dobra, pokoja a radosti 

Prvé dve pôstne nedele majú vždy tie isté evanjeliové témy: Ježišovo pokúšanie a premenenie na vrchu. Zvyšné tri pôstne nedele sa evanjeliové úryvky rôznia podľa príslušného liturgického roka.  

Premenenie ako Pánov deň

Celý príbeh začína časovým údajom „o šesť dní“, ktorý sa, žiaľ, v liturgickej úprave textu nespomína. Tým, že evanjelista uviedol presný chronologický údaj, má to v texte svoj význam.  Ide o odkaz na siedmy deň, ktorý je dňom Božieho požehnania a plnosti. Totiž Pánovo premenenie je anticipáciou jeho vzkriesenia. Na konci nedeľného úryvku je o tom výslovná zmienka.  Ako kresťania každú nedeľu slávime Pánov deň – deň jeho víťazstva nad smrťou.  Kým pracovný týždeň je naplnený ťažkosťami, prácou, riešením každodenných problémov, siedmy deň je dňom Pána, zasvätenia, upriamenia pozornosti na duchovné skutočnosti v našom živote.

Mojžiša a Eliáša spája spoločná túžba vidieť Boha. Zdieľať

Udalosť Pánovho premenenia môžeme čítať aj v tejto perspektíve. Je to stretnutie s Bohom vo svetle, ktoré prežaruje temnoty nášho života. Je to zvolanie Petra: „Rabbi, dobre je nám tu“, ktoré by v Pánov deň malo byť aj naším zvolaním. Pre židovský národ má ich siedmy deň – sobota/šabat výnimočné postavenie. Slávia ho ako príchod kráľovnej do ich domácnosti. Predstavme si, že do nášho príbytku by mal vstúpiť kráľ alebo prezident. Určite by všetko bolo vyblýskané, vyčistené, boli by sme sviatočne oblečení a  s radostným srdcom a so vzrušením by sme očakávali prívhod vzácného hosťa. Nedeľa je Pánov deň, keď vzkriesený Kristus prichádza k nám. Hoci pôstne obdobie je časom pôstu a pokánia, do 40-tich pôstnych dní sa nedele nezapočítavajú. Nedeľa má svoje slávnostný charakter aj v pôstnom čase. 

Proroci Starého zákona

Mojžiša a Eliáša spája spoločná túžba vidieť Boha. Mojžiš na svätom vrchu Sinaji žiadal Pána: „Daj mi vidieť svoju slávu!“ (Ex 33, 18) Boh mu odvetil: „Postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!“ (Ex 33, 22 – 23) Eliáš putoval 40 dní a 40 dnocí k tomu istému vrchu, ktorý sa nazýva aj Horeb (1 Kr 19, 9). Vystúpil na vrch a mal šokujúcu skúsenosť. Boh sa mu nezjavil ani vo vetre, ani ohni, ani v zemetrasení, ale v jemnom vánku. Eliáš porozumel, že Boh nie je taký, akého si predstavoval. Teraz obidvaja konečne vidia Božiu tvár v Ježišovi z Nazareta. Ich túžba je splnená. To, čo sa písalo v Starom zákone, bolo iba prípravou, teraz nastáva plnosť zjavenia.

Peter sa chce zastaviť, lebo ten, kto postaví stan, chce sa na istom mieste zdržať. Zdieľať

Je tu ešte jeden rozmer, ktorý spája Mojžiša  a Eliáša s Ježišom Kristom. Mojžiš a Eliáš boli vyslancami Boha a trpeli a v utrpení zažili Božiu spásu.  Títo spravodliví muži Starého zákona zažili odmietnutie zo strany vlastného národa. Týmto spôsobom sa anticipuje aj príbeh Ježiša Krista, ktorí skončí na kríži. 

Túžba zastaviť sa

Peter navrhne postaviť stánky. Peter sa chce zastaviť, lebo ten, kto postaví stan, chce sa na istom mieste zdržať. Apoštol tým vyjadril túžbu, aby táto chvíľa trvala čo najdlhšie, aby nepominula. Keď zažijeme hlbokú duchovnú skúsenosť, chceme si ju uchovať. Keď počúvame evanjelium, podvedome dávame súhlas s tým, čo nám Ježiš zjavuje, pretože sme dobrí a naše srdcia nám hovoria, že skutečným človekom je ten, kto miluje a otvára srdce pre potreby druhých. Apoštoli by radi zostali na vrchu, vzdialení od každodenných problémov. Možno aj my niekedy prežívame niečo podobné. V našej modlitbe sme pri prameni dobra, pokoja a radosti a nechceme sa vrátiť do života, v ktorom sú rodinné nezhody, konflikty v práci, hádky v spoločnosti. Zdravý vzťah s Bohom však nikdy nevedie k izolácii. Na konci príbehu Pán Ježiš ponúka riešenie: zobrať každý deň svoj kríž a nasledovať ho. Boh má moc premeniť aj naše utrpenie, aby sa stalo plodným, aby bolo požehnaním. Nebojme sa zveriť mu svoje životy. 

Ak sa pozrieme na Krista, vidíme Boha, ak počúvame Krista, počúvame Boha.  Zdieľať

V Svätom písme zaznieva nebeský hlas často vtedy, keď svätopisci chcú ukázať, ako sa Boh pozerá na veci. Nebeský Otec takto vidí Ježiša z Nazareta – ako svojho milovaného Syna. Zaznieva dôležitá výzva: „Počúvajte ho!“ Izraelský národ si až dodnes pripomína Boží príkaz: Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“ (Dt 6, 4 – 5) Teraz zaznieva výzva počúvať Syna. Ide o zásadnú vec. Ak sa pozrieme na Krista, vidíme Boha, ak počúvame Krista, počúvame Boha. 

Inzercia

Odporúčame