Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. február 2021

Jesť z práce svojich rúk je pre mňa požehnaním

Inšpiratívny príbeh Dariny Havašovej z Mengusoviec
Jesť z práce svojich rúk je pre mňa požehnaním

Vyrastala na dedine, v dome so záhradou. Odmalička pozorovala rodičov pri práci okolo domu i starostlivosti o hospodárstvo. V srdci však snívala o živote zdravotnej sestry, život na vidieku ju veľmi nebavil. Po škole odišla pracovať do Bratislavy ako zdravotníčka. Tam si uvedomila, že mestský život nie je pre ňu. „Najviac mi prekážal nákup potravín, lebo som bola zvyknutá na domácu stravu,“ spomína. A tak sa s manželom rozhodli vrátiť opäť na vidiek, kúpili dom pod Tatrami v Mengusovciach a začali gazdovať.

K domu prislúchal aj pozemok, ktorý v tom čase tvoril len trávnik. Darina sa rozhodla časť pozemku poorať a spravila si záhradu. Neskôr na nej pribudol aj skleník, postupne si s manželom vysadili ovocné stromy a kríky. S pribúdajúcou úrodou sa však bolo treba rozhodnúť, ako ju spracovať a spotrebovať. „Z ovocia vznikali rôzne džemy, sirupy, šťavy, kompóty a iné. Zo zeleniny rôzne variácie nakladanej zeleniny, lečo, pesto, nátierky. Bylinky som sušila a robila z nich sirupy i tinktúry. Mať plnú špajzu skvelých domácich produktov bolo fajn, ale časom som zistila, že to všetko nestihneme skonzumovať. Tak som si povedala, že by bolo dobré si aj niečo zarobiť, keďže som bola s dcérou doma.“

Nech je jedlo tvojím liekom, inak lieky budú tvojím jedlom.“

V tom čase už na sociálnych sieťach vznikali rôzne skupiny na dopyt a ponuku domácich produktov. S cieľom, aby boli kvalitné potraviny dostupné aj na východe, založila Darinka skupinu na sociálnej sieti s názvom Susedia susedom – východ pre východ. Medzičasom sa pohli ľady aj v legislatíve ohľadom predaja domácich produktov, a tak sa zaregistrovala ako oficiálny Predajca z dvora. Svoje produkty predáva na farmárskych trhoch, svojim známym i cez sociálne siete. „Nerada posielam výrobky poštou, radšej som, keď môžem svoje produkty predať rovno do ruky a pozrieť sa zákazníkovi do očí, pretože za kvalitou svojich výrobkov si stojím. Rada sa o nich porozprávam s potenciálnym záujemcom. Tých, ktorí pochybujú o kvalite produktu, presvedčí ochutnávka a argumentácia, že chémiu si môžem kúpiť aj v obchode a mám to bez roboty,“ dopĺňa. Produkty konzumuje hlavne rodina, zvyšnú časť produktov predá alebo daruje.„Robím to hlavne preto, že chcem kvalitu, ktorá neohrozí moje zdravie. Ktosi múdry povedal: ,Nech je jedlo tvojím liekom, inak lieky budú tvojím jedlom.‘ A toho sa držím.“

Nie som ekoaktivistka, mám len potrebu chrániť a zveľaďovať

Darinka sa okrem práce vo svojej záhradke angažuje aj vo svojej farnosti, najmä distribúciou Sviečok za nenarodené deti či v Dobrej novine v spolupráci s inou farnosťou. Taktiež túži oživiť spolupatričnosť ľudí v jej dedine. Vnútorné pohnútky svojho konania vysvetľuje vo svetle viery. „Moja cesta za Bohom vedie cez rôzne oblasti. Jednou z nich je aj ochrana životného prostredia. Nepovažujem sa za ekoaktivistku, len mám potrebu chrániť a zveľaďovať, čo nám bolo zverené.“ Konkrétnu cestu ochrany stvorenstva opisuje nasledovne:„Začínala som asi ako každý: separovaním odpadu. Časom som si však uvedomila, že to je len malý krôčik. Najlepší spôsob, ako nezamoriť planétu odpadom, je nevytvárať odpad.“ Tak sa začalo jej nakupovanie bez zbytočných obalov, do vlastných nádob a recyklovaných vreciek zo starých záclon. Nápoje si v zime nosí so sebou v termoske, v lete do fľaše, nosí si so sebou dokonca aj pohár na kávu. A dodáva: „Ak je možnosť, radšej podporím slovenskú firmu. Snažím sa však nakupovať čo najmenej a fungovať čo najviac z vlastných zdrojov.“

S manželom preto pestujú na malom kúsku zeme početné druhy jedlých krov, napríklad ríbezle, jostu, goji, rakytník, zemolez, muchovník, brusnice a iné drobné ovocie. Chovajú sliepky a už sa tešia na jar, na nové osadenstvo ich dvora. Zvyknú si aj sami liahnuť. „Udivuje ma, ako vzniká nový život v škrupinke. Je to také fascinujúce sledovať, ako to má Stvoriteľ všetko do detailov premyslené. Veľmi ma aj teší, keď si môžem odtrhnúť, čo nám v záhradke vyrástlo. Pritom si uvedomujem, že môj podiel práce je minimum, čo som mohla urobiť, že všetko rastie iba z Božej milosti. Len On riadi počasie a dáva vyrásť každej rastlinke.“ Dodáva, že zvlášť sa jej dotýkajú slová z Písma, ktoré používajú obrazy z prírody: „A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast.“ (Kor 3, 7)

Správny hospodár nič nevyhodí

Darinkina cesta k zodpovednejšiemu životnému štýlu však nevedie iba cez elimináciu odpadu a snahu o sebestačnosť. S cieľom neplytvať prírodnými zdrojmi zachytáva dažďovú vodu a používa ju na polievanie záhrady. Na splachovanie WC používa rodina tzv. šedú vodu, čiže vodu, ktorú použili napr. na umývanie rúk. Okrem toho sa snaží spotrebovanú vodu neznečisťovať chémiou. „Prestala som používať akúkoľvek drogériu a čistiace prostriedky. Na čistenie celej domácnosti, auta aj tela používam handričky zo špeciálneho mikrovlákna. Tie sa používajú len s čistou vodou. Na silnejšiu špinu používam pastu, ktorá je prírodná a odbúrateľná.“

Gazdiná spod Tatier objasňuje aj iné svoje pohnútky: „Snažím sa šetriť nielen prírodu, ale aj financie. Správny hospodár nič nevyhodí, všetko zužitkuje, tak aj ja sa snažím neplytvať hlavne potravinami, snažím sa využiť všetko, čo sa dá.“ Napríklad, ak varí zemiaky, vodu z nich použije na polievku, stopku z papriky aj s jadierkami vysuší a zužitkuje vo vývare, šupky z jabĺk suší na skonzumovanie, využije aj „odpad“z odšťavovania. Varí z toho, čo dal dom, záhrada a chladnička. Nazýva to improvizáciou. „Keď sa začala pandémia, v obchodoch bol zrazu nedostatok droždia, tak som začala kváskovať a chlieb si už len pečieme doma. Odvtedy mám ešte väčšiu úctu k chlebu a modlitbu Otče náš prežívam ináč, hlavne tú časť s chlebom: Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“

Inzercia

Príroda ako učiteľka modlitby

Život v prírode Darinu vedie k chvále Stvoriteľa a k myšlienkam na neho. Preto svoje skúsenosti vyjadruje aj mnohými citátmi zo Svätého písma. „Keďže bývame pod Tatrami, často mi napadajú slová: ,Svoj zrak upieram na vrchy. Príde mi odtiaľ pomoc?‘ (Ž 121,1-2) Lebo sú dni, keď je toho veľa a nevládzem.“ Dopĺňa, že zvlášť zakusuje pravdivosť Žalmu 128: ,Budeš jesť z práce svojich rúk, budeš šťastný a budeš sa mať dobre.‘

Preto dodáva: „Neviem si predstaviť život bez Boha. Nedával by mi zmysel. Všetko, čo sa deje v týchto dňoch, by ma veľmi deprimovalo, keby som ho nemala. Ale s ním viem, že „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Na záver všetkým čitateľom odkazuje: „ním je to jedno veľké dobrodružstvo, a preto „skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán!“

 

Ivana Németová

 

Inšpiratívne príbehy z vidieka je projekt iniciatívy Kresťan na vidieku, spoluorganizátormi sú Fórum života a Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Zverejňované sú v rámci portálu Zastolom.sk na blogu denníka Postoj. Ak chcete dostávať príbeh a kresťanské enviro-inšpirácie každé 2 týždne do svojej mejlovej schránky, prihláste sa na odber newslettra Kresťan na vidieku.

Portál www.zastolom.sk sprevádza kresťanské rodiny na ceste viery. Robí tak prostredníctvom online magazínu, rozširovaním zoznamu odporúčaných psychológov, budovaním Facebookovej komunity, vymýšľaním a vyrábaním konkrétnych nástrojov na slávenie liturgického roka v rodine, ktoré ponúka vo svojom eshope. Nové články od septembra 2020 publikuje na Postoji.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
Milí naši aktivisti zo #bezvyznania

Milí naši aktivisti zo #bezvyznania

Pri naďabení na váš bilboard počas cesty do práce mi do hlavy vbehlo nespočetné množstvo ironických, sarkastických a uštipačných poznámok. Skúsim sa ich zdržať, ale nič nesľubujem. Stále totiž v mojej mysli dominujú.