Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. november 2020

A čo so smrťou

Po slávnosti Všetkých svätých sa túto nedeľu opäť vraciame k Prvému listu Solúnčanom. Tentoraz sa dostávame už do jeho predposlednej kapitoly a teda do tej časti spisu, kde Pavol podáva ponaučenia ku konkrétnym problémom komunity. Obsahom nášho úryvku je otázka ohľadom smrti a zmŕtvychvstania kresťanov. Táto téma nás teda nielen vracia k dušičkovým dňom, ale naznačuje aj blížiaci sa koniec liturgického roka s jeho eschatologickým posolstvom.
A čo so smrťou

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. Preto sa potešujte navzájom týmito slovami! (1 Sol 4, 13-18) Zdieľať

Ako vieme, tento list Solúnčanom je najstarším kompletným novozákonným spisom. Ponúka nám tak vzácnu sondu do myslenia prvých kresťanov. Konkrétne z nášho čítania môžeme čo to pochopiť ako sa pozerali na skutočnosť telesnej smrti. Text nám predstavuje dva pohľady. Jeden, ktorý vychádza zo smútku pozostalých, a druhý, ktorý predstavuje Pavol. Prečo sa však Apoštol k tejto otázke vôbec vyjadruje? Odborníci ponúkajú viacero hypotéz. Pavol v liste pravdepodobne reaguje na podnety zo Solúna. Ich dôvodom v podstate mohlo byť, že sa buď Pavol tejto otázke v Solúne venoval málo či vôbec, alebo sa stalo to, že túto náuku čerství kresťania nepochopili, či pochopili rôzne a vznikla tak neistota.

Povedzme si však v čom boli Pavol i Solúnčania v tejto veci zajedno. Určite nebolo pochýb o posmrtnom živote. O tom nebolo treba v starovekom svete nikoho presvedčovať. Kresťanstvo s tým neprišlo prvé. Vo svojskej forme to bolo obsahom viery všetkých vtedajších náboženstiev. Ateizmus a čisto materialistický pohľad na smrť bol záležitosťou len hŕstky vtedajších filozofov. Druhým spoločným bodom bolo presvedčenie, že druhý Kristov príchod sa udeje čoskoro, už za života prvej generácie kresťanov. V tomto medzi Pavlom a adresátmi teda rozpor nebol.

Viera v „život po“ nie je v našom nastavení vôbec tak ľahko prijateľná. Zdieľať

Je zaujímavé si tu uvedomiť, ako rozdielne sa na tieto záležitosti pozerajú ľudia dnešnej doby. A tým nemyslím iba neveriacich. Viera v „život po“ nie je v našom nastavení vôbec tak ľahko prijateľná. Skôr sa otázke smrti vyhýbame ako sa dá. Náš pozitivizmom formovaný intelekt sa pri otázke smrti často zastavuje. Nedokáže sa pohnúť ďalej. Vo väčšine ľudí tento bod budí neistotu a strach. Je pre nás skôr samozrejmé, že nad tým nemáme kontrolu. Diametrálne odlišné je zmýšľanie aj v druhej veci. Dnešní kresťania sa prakticky na druhý Kristov príchod pozerajú ako na niečo veľmi teoretické a vzdialené. Asi nikto z nás sa dnes intenzívne nepripravuje na koniec sveta. Je pravda, že za to môže naša historická skúsenosť. Faktom totiž je, že od čias Kristovho telesného odchodu ubehli už stáročia a udiali sa pritom rôzne katastrofy a vojny. Značné časové oddialenie parúzie (grécky názov pre druhý Kristov príchod) musel neskôr nakoniec prijať aj samotný Pavol, ako vidno z jeho neskorších listov. No vráťme sa ku stavu zmýšľania kresťanov v čase spísania nášho listu.

Smrť veriaceho nič nemôže zmeniť. Zdieľať

Práve očakávanie skorej parúzie vyvolávalo problémy. Predstava, že po prijatí viery a krstu budú dotyční pripravení na ľahký prechod cez posledný súd do blaženého života, sa začala naštrbovať pravdepodobne smrťou veľmi vážených a zbožných členov miestnej kresťanskej komunity. Hoci, ako som už vyššie spomenul, bralo staroveké zmýšľanie posmrtný život za samozrejmosť, predsa bol človek v takom stave oproti tomu žijúcemu považovaný za značne znevýhodneného. Po smrti sa už nedalo nič robiť. Ako to teda bude so zosnulými, keď príde Kristus?

Aj Kristus pred vzkriesením musel telesne zomrieť. Zdieľať

Pavol preto vysvetľuje, že smrť veriaceho nič nemôže zmeniť. Telesnou smrťou sa človek v očiach Ježiša nediskvalifikuje. Akoby sa zabúdalo na fakt, že predsa aj Kristus pred vzkriesením musel telesne zomrieť. Ak si k tomu pridáme iné možné čítanie 14. verša v zmysle, že čiarky dáme tak, že nám vznikne: “ Boh aj tých, čo zosnuli skrze Ježiša, privedie s ním,“ potom tu máme krásny obraz prepojenia smrti veriaceho s tou Ježišovou. Smrť nie je problém. Ba dá sa povedať, že k novému životu patrí. Viera v Ježišovo zmŕtvychvstanie tak neostáva iba v teoretickej rovine, ale má praktický dosah pre konkrétny život. Pavol to ďalej podporuje priamym Ježišovým výrokom, ktorý sa však inde nevyskytuje a detailným a živým opisom posledného dňa, ktorého slovník prebral z apokalyptickej literatúry ale aj židovskej biblie.

Inzercia

Odkazom tohto čítania tak môžu byť tieto dve veci: Podobne, ako Solúnčanom radí Pavol, nemáme považovať smrť za prekážku stretnutia sa s Kristom. Ešte viac nás s ním spája. Po druhé, by sme my ľudia dnešnej doby mali neprestať čakať niečo viac, teda očakávať parúziu, hoci už dnes vieme, že nás nemožno strašiť presným dátumom.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.abuke.sk

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.