Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
28. september 2020

Kresťanské korene modernej vedy

Ako kresťanstvo vplývalo na formovanie vedeckého myslenia. 
Kresťanské korene modernej vedy

Pre Postoj som napísal už niekoľko desiatok článkov a značná časť z nich sa venuje vzťahu vedy a kresťanstva. Pre kresťana už nestačí povedať, že veda a viera si neprotirečia, ale dopĺňajú sa. Je potrebné viac. Mimochodom, prečo by sa však vlastne mali dopĺňať? Veda dnes v spoločnosti zastáva dominantnú úlohu a mnoho ľudí si kladie otázku, aký má zmysel náboženstvo. A je v 21. storočí vôbec potrebné sa zaoberať teológiou? Nie je teológia iba zúfalým prežitkom podobne ako astrológia alebo alchýmia? To by sme však k teológii boli trochu nespravodliví, pretože korene modernej vedy sa nachádzajú v samotnom centre kresťanského uvažovania o Bohu a o svete.

Moderná veda neprišla k rozkvetu len tak, z ničoho nič. Jej vznik má určité filozofické a teologické pozadie. Veda (aby som bol presný, prírodná veda) má svoje nevedecké, filozofické predpoklady a jej objavy majú často nevedecké, filozofické závery. Ako príklad uveďme aspoň evolučnú teóriu. Objav, že v prírode prebieha vývoj prírodným výberom je záležitosťou biológie, no jej dôsledky siahajú ďaleko za hranice vedy. Evolučné a antievolučné polemiky však nemajú koreň ani tak v rozpore medzi vedou a vierou, ako skôr v strete vzájomne protichodných svetonázorov. (Kreacionizmus vs ateistický evolucionizmus - o tejto problematike viac v tomto článku: https://blog.postoj.sk/27801/evolucna-teoria-a-postoj-katolickej-cirkvi

Stredoveká tma? 

Modernú vedu ovplyvnilo viacero činiteľov. Cieľom tohto článku nie je znevážiť či zamlčať nepopierateľný vplyv gréckej filozofie, nekresťanských náboženstiev, východných kultúr alebo osvietenstva na formovanie modernej vedy, ani podať komplexný prierez dejinami vedy. To by ani nebolo možné. Mojim zámerom je načrtnúť aspoň niektoré základné prvky kresťanského myslenia, ktoré vplývali na vznik vedy ako ju poznáme dnes. Kresťanstvo a jeho vnímanie sveta malo značný podiel na tom, že sa veda vyvinula do súčasnej podoby. Nie však všetci to vedia a nie všetci si túto zásluhu dostatočne uvedomujú. Značná časť ľudí sa domnieva, že kresťanstvo malo (a má) k vede prevažne negatívny až regresívny postoj. Kde pramenia tieto jednostranné myšlienkové vzorce?

Francúzsky filozof Auguste Comte v 18. a 19. storočí načrtol svoju progresívnu víziu dejín myslenia - od teologického cez metafyzické až po vedecké štádium. Comte nebol iba filozof, bol aj prorokom vlastného náboženstva vedy a rozumu, ktoré malo nahradiť autoritu cirkvi. Koncom 19. storočia vychádzajú dve knihy od dvoch Američanov, ktoré veštia konflikt medzi vedou a vierou: John William Draper napísal History of the Conflict between Religion and Science a krátko na to prišiel Andrew Dickson White so svojou A History of the Warfare of Science with Theology in Christendom. (Na Whitea už o pár rokov kriticky reagoval americký fyzik James Joseph Walsh v knihe The Popes and Science.) A nakoniec popularizátor vedy a astronóm Carl Sagan v populárno-vedeckom TV programe Cosmos z roku 1980 (v 13. epizóde) popisuje dejiny poznania a vedy približne ako na tomto obrázku: 

Stredoveká stagnácia v poznaní spôsobená spiatočníckou“ cirkvou. Foto - reddit.com

Jedným z najrozšírenejších mýtov o stredovekej teológii, scholastike a vôbec o kresťanskom myslení je ten, že doboví filozofovia a teológovia riešili nezmyselné a zbytočné dilemy, že vraj skúmali „koľko anjelov tancuje na hlavičke špendlíka.“ Táto anekdota sa však objavuje až v 17. storočí v knihe The Religion of Protestants od Williama Chillingwortha. Samotné slovo „stredovek“ sa pre niektorých akoby mantrou, ktorá ma evokovať bigotnosť a zaostalosť. Výraz „si ako zo stredoveku“ je síce bežný, no už len málokto sa zamýšľa nad tým, aký bol skutočne stredovek. 

Rodney Stark reaguje na výčitku voči stredovekej teológii v knihe Vyriekli krivé svedectvo takto: „Teológia sama o sebe nemá veľa spoločného s bežným náboženským uvažovaním. Je sofistikovanou, vysoko racionálnou disciplínou, ktorej pôvod je v judaistickej a gréckej filozofii a ktorá sa plne rozvinula v kresťanstve. V teológii je vnútorne zakomponované úsilie, pretože pokusy o lepšie porozumenie Bohu sa rozšírili aj o snahu pochopiť Božie stvorenie - a to uviedlo do života akademický smer známy ako filozofia prírody.“

Ani predstava o stredoveku ako o dobe regresu či dokonca úpadku intelektuálnych schopností ľudstva nie je celkom pravdivá. Akoby aj takou érou mohol byť, keď v tej dobe s cirkevnou podporou vznikali po celej Európe univerzity, prvá v talianskej Bologni v roku 1088. Napríklad motto druhej najstaršej európskej univerzity, univerzity v Oxforde je celkom príznačné: „Pán je moje svetlo.“ Sú to slová 27. žalmu. 

V stredoveku sa navyše vylepšovali mnohé objavy, ktoré pôvodne pochádzali z východu. (Prehľad týchto objavov prikladám v závere článku.) Historik John L. Heilbron z Kalifornskej univerzity v Berkeley vo svojej prednáške z roku 1995 hovorí, že „rímskokatolícka cirkev poskytla za šesť storočí - od obnovy antickej vzdelanosti vo vrcholnom stredoveku až do osvietenstva - viac finančnej, ba aj spoločenskej podpory pre štúdium astronómie ako ktorákoľvek iná inštitúcia.“

Pri koreňoch súčasnej vedy

Ak chceme pátrať po koreňoch modernej vedy, musíme zájsť ešte ďalej do minulosti.  V druhom storočí ranokresťanský teológ Tertulián učil, že „rozum je Božou vecou, keďže nie je nič, čo by Boh ako stvoriteľ všetkého neustanovil, neuložil či neurčil rozumom - všetko, čo je jeho vôľou, sa dá uchopiť a porozumieť rozumom.“ 

Svätý Augustín, ktorý žil v rokoch 354 až 430, hovoril, že Boha môžeme poznávať dvoma spôsobmi. Jeden je ten, že s vierou budeme čítať Sväté Písmo. Ten druhý je, že otvoríme „knihu prírody“ a vstúpime do poznávania Boha. Čítať z knihy prírody sa podobá čítaniu z umeleckého diela: fyzicky síce nevidíme autora, no dokážeme ho spoznať z jeho diel. (Je to aj učenie Prvého vatikánskeho koncilu z 19. storočia) Augustín vo svojich Vyznaniach píše: „Opýtaj sa krásy zeme, opýtaj sa krásy mora, opýtaj sa krásy rozšíreného a rozptýleného vzduchu, opýtaj sa krásy neba, opýtaj sa týchto vecí. Všetky ti odpovedia: Pozri aké sme krásne! Ich krása je ich vyznaním. Kto urobil tieto premenlivé krásy, ak nie nemeniteľne Krásny?“ Nie je vari dnešná veda nástrojom aj k tomu, ako skúmať krásu prírody?  

Pristavme sa však ešte pri spomínanom Svätom Písme. Keďže Biblia je inšpiráciou a zdrojom pre teologické uvažovanie, je potrebné nahliadnuť aj do biblických textov, aby sme pochopili, aké texty stvorili vhodné podhubie pre nástup vedy. Páter Stanley Jaki, historik vedy a profesor fyziky zastáva tézu, že kresťanstvo vytvorilo predpoklady pre vznik modernej vedy. Vo svojej knihe Science and Creation Jaki upriamuje pozornosť na niektoré biblické texty, ktoré hovoria o svete ako o Božom diele, ktoré je hodné obdivu a poznávania. Ide najmä o múdroslovné knihy - Knihu múdrosti, ktorá hovorí o tom, že „Boh usporiadal všetko mierou, počtom a váhou.“ (Múdr. 11,20) V Knihe Sirachovec sa dočítame o tom, ako Boh „skvele usporiadal veľké diela svojej múdrosti on, ktorý bol pred vekmi a bude naveky.“ (Sir 42,21)

Inzercia

Veda a náboženstvo v harmónii. Mozaika z 19. storočia od Louisa Tiffanyho. Foto - wikipedia.org

Kresťanstvo chápe svet ako Božie dielo. Svet bol stvorený ako dobrý, človek ho má pretvárať, zveľaďovať a poznávať. Svet nie je apriori zlý a nie je ani nedotknuteľným Bohom. V knihe Genezis po príbehu o stvorení človeka a pred tým, ako sa na scéne objavuje Eva nájsť môžeme nenápadný verš o úlohe Adama v raji: „Keď Pán, Boh,  utvoril z hliny všetku poľnú zver a všetko nebeské vtáctvo, priviedol ho k Adamovi, aby videl, ako by ho nazval, lebo ako ho nazve, také bude jeho meno. A nazval Adam  menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú  zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel.“ Adam teda spoznával a pomenoval okolitých živočíchov. Venoval sa niečomu, čo by sme dnes mohli nazvať „praveda“ alebo „prazoológia.“ Zdá sa však, že ani táto zaujímavá aktivita ho dlhodobo neuspokojovala, pretože mu Boh musel stvoriť ženu.

Prapočiatok myšlienky prírodných zákonov a aj experimentálnu metódu nájdeme už v kresťanskom myslení. James Hannam vo svojej prednáške s názvom God´s Philosophers hovorí, že ideu prírodných zákonov vyvinuli stredovekí vzdelanci 12. storočia z platónskej predstavy jednej univerzálnej duše ako hybného princípu celého vesmíru. 

Experimentálna metóda, kľúčový vedecký nástroj, je spájaná aj s menom františkána Rogera Bacona, ktorý žil v rokoch 1219 až 1292. V knihe Opus maius píše: „Bez experimentu nemôžeme nič adekvátne poznať. Argument vec dokazuje teoreticky, ale nedáva dostatočnú istotu v odstránení pochybnosti, naša myseľ ju nedospeje k pravde, ak ju nenájde.“

Baconovým súčasníkom bol napríklad svätý Albert Veľký. Okrem toho, že Albert bol biskupom a členom dominikánskej rehole, bol aj filozofom a vskutku univerzálnym vedcom, ktorý sa zaujímal o geografiu, astronómiu, chémiu a fyziku. Rodney Stark uvádza, že „za azda jeho najvýznamnejší prínos možno považovať snahu inšpirovať kolegov a študentov, aby klasickú učenosť neprijímali pasívne, ale aby dovtedy známe vedomosti podrobovali skúmaniu a usilovali o spoľahlivé pozorovania.“

Padlý človek sa vďaka technológiam vylepšuje

Pôvodom modernej vedy sa zaoberá aj austrálsky historik Peter Harrison, ktorý vo svojej prednáške Religious Origins of Modern Science prichádza k záveru, že kľúčové osobnosti vedeckej revolúcie na počiatku novoveku boli motivované náboženskou vierou. Pri týchto vedcoch používa pojem „priests of the nature“ - kým teológovia skúmali Božie zjavenie, filozofovia prírody (vedci) skúmali Božie stvorenie, prírodu. Astronóm Johannes Kepler to potvrdzuje: „Hlavným cieľom celého výskumu vonkajšieho sveta by malo byť objavovanie racionálneho poriadku a harmónie, ktoré do sveta vložil Boh a ktoré nám odhalil v jazyku matematiky.“ Hnacím motorom otca chémie Roberta Boyla bolo objavovanie Božích krás v jeho stvorenstve. Boyle dodáva, že „toto skúmanie má väčší význam ako prinášanie obiet, racionálna kontemplácia prírody je v podstate filozofické oslavovanie Boha.“

Robert Boyle (1627-1691). Foto - wikipedia.org

Za pozornosť stojí jedna zo základných myšlienok kresťanskej teológie a to tá, že človek po páde v raji prišiel o svoju pôvodne dokonalú schopnosť poznávať prírodu. Kresťanstvo sa snažilo opraviť túto chybu tým, že inšpirovalo raných vedcov ku konštruovaniu rôznych prístrojov (ďalekohľad, mikroskop), aby mu bolo umožnené vidieť a poznať to, o čo po prvotnom páde prišiel. Peter Harrison o tomto rozmere dopadu kresťanského myslenia na vznik modernej vedy napísal knihu s názvom The Fall of Man and the Foundations of Science. Harrison však zdôrazňuje, že kľúčový predpoklad pre vznik moderného vedeckého myslenia bol v princípe teologický: „Vesmír a svet je zrozumiteľný a ľudia sú schopní tento svet poznať.“ (Poznámka na okraj: vynálezy slov ako „vedec“ alebo „fyzik“ sa pripisujú anglikánskemu kňazovi a polyhistorovi 19. storočia Williamovi Whewellovi.)

Bolo by určite naivné a nezmyselné povedať, že kresťanské a cirkevné prostredie vítalo nové vedecké myšlienky a objavy vždy s otvorenou náručou. Cirkevní predstavitelia a radoví veriaci sa neraz stavali k vedeckému pokroku s nedôverou a niekedy až obranne. No faktom je aj to, že samotné kresťanské myslenie podnietilo rozvoj modernej vedy a môžeme povedať, že veda ako je nám známa dnes, právom patrí do pokladu kresťanskej kultúry. 

https://interestingengineering.com/18-inventions-of-the-middle-ages-that-changed-the-world

Titulný obrázok - https://en.wikipedia.org/wiki/Christianity_and_science

Odporúčame

Blog
Naučme sa reálne modliť

Naučme sa reálne modliť

Začalo to schránkou Začalo sa to tým, že mi jedna moja sestra, meno chcem vynechať, poslala cez sociálnu sieť modlitbu. Bola vo forme obrázku a nechýbala akási výzdoba. Pozrel som na to a nechal som to tak. Ale potom sa to krátko na to opakovalo. Mám pocit, že treba k tomu povedať pár slov. Ani sa mi veľmi do toho nechce. Neskôr vysvetlím. Zmyslom tej modlitby bolo dokázať, že po jej prečítaní, pomodlení, ak to tak môžem povedať, sa naozaj stane, o čo sa prosí. Proste sama sebe dôkazom. A to ani nezačínam hovoriť o tzv, modlitbách, ktoré treba prečítať a za horúca poslať siedmym ľuďom. Potom má prísť šťastie. V opačnom prípade nešťastie. Kým to posielajú deti, tak sa človek usmeje a zvažuje, že to treba vysvetliť. Ale keď to robí dospelý človek, čosi nie je dobre. A zaváňa to v tomto konkrétnom bode magickou praktikou. Tá druhá modlitba, čo mi akože prišla, bola modlitba proti pandémii.