Evolučná teória a postoj Katolíckej Cirkvi

Evolučná teória a postoj Katolíckej Cirkvi

Diskusie a polemiky ohľadom evolučnej teórie neutíchajú ani po vyše 150 rokoch od vydania prelomového diela anglického prírodovedca Charlesa Darwina O pôvode druhov. Názorov a námietok voči evolučnej teórii je tak veľa, že to presahuje možnosti tohto blogu. Pokúsim sa načrtnúť prinajmenšom základné body. Rovnako chcem poukázať na to, že Učiteľský úrad katolíckej Cirkvi nikdy evolučnú teóriu oficiálne neodsúdil.

Náčrt problematiky

Až do novoveku vo všeobecnosti prevládal aristotelovský pohľad na prírodu, že druhy sú nemenné. Počas nasledujúcich storočí však bádatelia prišli na to, že druhy nie sú statické, ale že sa postupne vyvíjajú. Darwin nebol prvý, kto zistil, že sa v prírode odohráva evolúcia. Už predtým existovali určité vývojové modely, napríklad evolučná teória francúzskeho bádateľa Jeana-Baptista Lamarqua. Darwin však objavil aj hnací motor evolúcie - prírodný výber (konkurenčný boj v prírode) a svoj objav podporil veľkým množstvom dôkazov, ktoré nazhromaždil počas plavby na lodi Beagle. Darwinov prírodný výber bol provokatívny a hneď sa o ňom diskutovalo vo vedeckých kruhoch. Hoci sa dnes často predkladá, že reakcia na Darwina bola v náboženských kruhoch hysterická, nie je to celkom pravda. Významný protestantský teológ Benjamin Warfield z Princetonu akceptoval fakt evolúcie ako  „teóriu metódy Božej prozreteľnosti.“

Samotný Darwin v mladosti študoval teológiu. Vo svojom životopise píše, že v čase vydania O pôvode druhov bol teistom. Navyše v tejto knihe uvádza: „Nevidím žiaden skutočný dôvod, prečo by mali názory prezentované v tejto knihe raniť náboženské cítenie ktorékoľvek čitateľa.“  Je treba povedať, že Darwin sa v neskoršom období (aj kvôli smrti svojej dcéry) priklonil k agnosticizmu a naturalizmu. Neskôr sa tábory ohľadom výkladu evolučnej teórie začali značne diferencovať vyhrocovať. Na jednej strane sa vyprofilovali naturalisti a ateistickí materialisti, ktorí videli v prírodnom výbere slepý mechanizmus bez potreby Boha. Tento prístup však presahoval rámec samotnej vedy. Na strane druhej sa zvlášť v protestantskom prostredí Ameriky rozvinul smer (kreacionizmus), ktorý tvrdo oponoval naturalizmu a zavrhoval samotnú teóriu evolúcie.

Urputne doslovný, fundamentalistický až prírodovedecký výklad Biblie a hlavne prvých kapitol knihy Genezis bol prehnanou reakciou na nové vedecké objavy. Kreacionisti v USA začiatkom 20. storočia rozpútali boj proti evolúcii, presadzovali aby sa evolúcia na školách nevyučovala a vrcholom všetkého bol takzvaný „opičí proces“ z roku 1925. Zaujímavé je, že tento boj dodnes neustal. Podľa prieskumov 45% Američanov verí vo fundamentalistický výklad prvých kapitol knihy Genezis. Kreacionisti ignorujú základné fakty z biológie a geológie a ich boj skôr pripomína boj proti veterným mlynom. Určitou alternatívou ku kreacionizmu bol koncept inteligentného plánu (ID), ktorý v 90. rokoch rozvinul biochemik Michael Behe vo svojej knihe Darwinova čierna skrinka. Zástancovia ID tvrdia, že určité zložité systémy ako napr. oko alebo bakteriálny bičík sa nemohli vyvinúť postupne prirodzeným výberom pretože celý orgán by bez jediného komponentu nefungoval. Preto musí existovať nejaký inteligentný dizajnér, ktorý by tieto systémy zkomponoval. Aj mnohí veriaci biológovia však koncept ID odmietajú.

Problémy ID sformuloval napríklad biológ a kresťan Francis Collins v knihe Boží reč: „ID je teória Boha, ktorý opravuje trhliny, čo znamená, že vkladá predpoklad potreby nadprirodzeného zásahu na miestach, o ktorých si jeho zástanca tvrdia, že ich veda nedokáže vyriešiť.“ Navyše veda najnovšími poznatkami tieto trhliny skutočne opravuje. Kreacionizmus a inteligentný plán sa tak stáva obľúbeným terčom výsmechu zo strany prívržencov hnutia nového ateizmu na čele s biológom Richardom Dawkinsom. Dawkins svoje protináboženské myšlienky postuluje vo svojej knihe Boží blud. Jeho svetonázor však predstavuje opačný extrém ku kreacionizmu. Problematický je hlavne jeho názor, že veda má monopol na všetku pravdu. Môžeme povedať, že ani evolučná teória nevysvetľuje všetko - ani odkiaľ sa v nás vzal morálny zákon a ani to prečo sme tu a aký má zmysel naša existencia. Dawkins navyše náboženstvo považuje za hlavný zdroj všetkého zla a pritom ignoruje fakt, že viera motivovala veľké a morálne činy. 

Katolícka Cirkev si zachovala v týchto búrlivých polemikách typických skôr pre angloamerické protestantské prostredie určitý odstup. Aj v katolíckom prostredí boli určité pochybnosti ohľadom evolučnej teórie, ale nikdy ju oficiálne neodsúdila. Učiteľský úrad Cirkvi nevykladá prvé kapitoly knihy Genezis v prísne prírodovedeckom, ale skôr v morálnom a duchovnom zmysle. Zdroj tohto rozporu s kreacionistami je pravdepodobne ešte hlbší. Vieroučná konštitúcia II. vatikánskeho koncilu o Svätom Písme (Dei verbum) „formuláciou - pravda na našu spásu - obmedzuje pravdu Biblie na Božie zjavenie, ktoré sa týka Boha samotného a spásy ľudského pokolenia.“ (citované z dokumentu Inšpirácia a pravda Svätého Písma) Preto je pochopiteľné, že katolíci nechápu Písmo ako neomylné v otázkach prírodných vied. Jednoducho povedané, Biblia vychováva Božích ctiteľov, nie biológov alebo geológov. Kreacionisti však absolutizujú reformačný princíp „iba Písmo“ a Bibliu chápu neomylne vo všetkých ohľadoch - aj v otázkach prírodovedeckých. Katolícka Cirkev rovnako ako iné kresťanské denominácie rozhodne odmieta myšlienku, že evolúcia je iba slepým procesom bez účelu. Predkladám stanoviská štyroch pápežov, ktorý v podstate tvrdili že evolúcia nie je v rozpore s vierou v Boha.   

Pius XII.  

Pápež Pius XII. napísal v roku 1950 encykliku s názvom Humani generis, ktorá bráni učenie Katolíckej Cirkvi pred niektorými názormi tej doby. Napokon sa pápež vyjadruje aj k otázke evolúcie: „Magistérium Cirkvi nezakazuje, aby evolučná teória bola výskumami a rozpravami prerokúvaná medzi odborníkmi oboch oblastí, primerane dnešnému stavu profánnej vedy a teoló­gie, nakoľko sa to týka pôvodu ľudského tela z už existujúcej a živej hmoty, lebo ohľadom duše nám katolícka viera prikazuje držať sa toho, že ju tvorí bezprostredne Boh.“ Napriek určitej opatrnosti, pápež evolúciu nepostavil do opozície voči viere. Za zmienku stojí aj jeho vyjadrenie k otázke polygenizmu, ináč povedané či na začiatku bolo viacero párov ľudí. Pius XII. síce tento názor vyslovene neodsúdil avšak polemizuje, že sa nezdá, že by polygenizmus bol zlučiteľný s náukou o dedičnom hriechu. 

Ján Pavol II.

Ján Pavol II. vyjadril stanovisko k otázke evolúcie v príhovore k Pápežskej akadémii vied v roku 1996: „V encyklike Humani generis z roku 1950 už môj predchodca Pius XII. vysvetlil, že evolúcia a to, čo o človeku a jeho povolaniu učí viera nie je vo vzájomnom rozpore. Dnes bezmála polstoročia po vydaní tejto encykliky dávajú nové poznatky podnet k tomu aby sme v evolučnej teórii videli viac než len hypotézu. Je naozaj pozoruhodné že po mnohých objavoch v rozličných vedných odboroch bola bádateľmi stále viac akceptovaná. Táto neúmyselná a nijak neriadená zhoda výsledkov výskumu už sama o sebe predstavuje významný argument v prospech tejto teórie. Otázka evolúcie sa bezprostredne dotýka Učiteľského úradu Cirkvi pretože sa dotýka obrazu človeka. Namiesto jednej evolučnej teórie by sme mali hovoriť o niekoľkých evolučných teóriach. Táto pluralita na jednej strane súvisí s rôznymi výkladmi mechanizmu evolúcie, na druhej strane s rôznymi filozofiami, na ktorých sa zakladá. Tak existuje interpretácia materialistická, spiritualistická a ďalšie ... Zjavenie nás učí, že človek bol stvorený k Božiemu obrazu a preto nie sú zlučiteľné s pravdou o človeku tie evolučné teórie, inšpirované svetonázorom, ktorý považuje ducha za niečo čo povstáva zo sil oživenej hmoty alebo za vedľajší produkt tejto hmoty. Tieto teórie nie sú schopné vysvetliť osobnú dôstojnosť človeka.“  O dva roky neskôr vo svojej encyklike Fides et ratio (Viera a rozum) postuloval krásnu myšlienku o symbióze rozumu a viery: „Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku konteplácii o pravde.

Benedikt XVI.

Vidím že v súčastnosti sa v Nemecku ale taktiež v Spojených štátoch vedie dosť urputná debata medzi takzvaným kreacionizmom a evolucionizmom prezentovanými ako by to boli alternatívy, ktoré sa vzájomne vylučujú: Kto verí v Stvoriteľa, mal by odmietnuť evolúciu a naopak, kto je zástancom evolúcie, musel by vylúčiť Boha. Tento protiklad je absurdný, pretože existujú mnohé vedecké dôkazy v prospech evolúcie. Tá sa javí ako skutočnosť, ktorú musíme poznať a ktorá obohacuje naše poznanie vo vzťahu k životu a bytí ako takého. Ibaže evolučná teória neodpovedá na všetky otázky, predovšetkým neodpovedá na veľkú filozofickú otázku: Odkiaľ všetko pochádza?“ uviedol pápež vo svojom príhovore v roku 2007.

František 

Aj súčasný pápež František sa v roku 2014 vyjadril priaznivo nielen k evolučnej teórii ale aj k veľkému tresku: „Keď čítame o stvorení v Genesis, riskujeme predstavu Boha ako kúzelníka, s kúzelnou paličkou, ktorý dokáže hocičo. Ale tak to nie je. Veľký tresk, ktorý je dnes najpopulárnejšou teóriou o pôvode univerza, nie je v protiklade k božskému stvoreniu, vyžaduje ho. Evolúcia v prírode nie je nekonzistentná so zmienkami o stvorení - pretože evolúcia predpokladá vytvorenie bytostí, ktoré sa vyvíjajú.“ (Mimochodom, priekopníkom teórie veľkého tresku bol Georges Lemaitre, belgický rímskokatolícky kňaz a kozmológ)

Záverom 

Odporúčam krátky dokument Stvorenie a evolúcia https://www.youtube.com/watch?v=Ge5sHUnrCHk&t=392s

 

Informačné zdroje

- Boží reč - Francis Collins, 2012

- Fides et ratio - Ján Pavol II, 1998

- Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria - J. Neuner/ H. Roos, 1995

https://tech.sme.sk/c/7463970/papez-frantisek-uznal-evoluciu-aj-velky-tresk-boh-nie-je-kuzelnik.html

- dokument Stvorenie a evolúcia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo