Dobrá správa z Európy

Ak na Vás doliehajú negatívne správy zo starého kontinentu, ktorý, akoby sa zmietal v poslednej agónii a bezhlavo sa rútil ku svojmu kolapsu, možno je tu niečo, čo zmierni túto ťažobu. Včera zažila Barcelona záplavu svetla, svetla katolicizmu, a to doslova. Pri príležitosti dokončenia jedného z najväčších skvostov architektúry, tu pápež Lev XIV. slávnostne posvätil najvyššiu kostolnú vežu sveta (172,5 m), vežu "Ježiša Krista". 

Sv. omša, vedená pápežom, za účasti prelátov a španielskej elity, prebehla veľmi dôstojne, no pritom bez zbytočnej pompy; Liturgiu dopĺňalo to najlepšie z umenia, najlepší speváci a orchester - to všetko v útrobách architektúry, ktorá akoby ani nebola z tohto sveta. Mala som dojem, že vidím to najkrajšie z kresťanskej Európy, so všetkou krásou, umom a vycibrenosťou (a to som to sledovala online z obývačky). U nás sa o tom písalo málo, dokonca na STVR sa zamerali najmä na kritiku, pripadalo mi to až trápne. https://spravy.stvr.sk/2026/06/dostavba-baziliky-sagrada-familia-vyvolala-obavy-chyba-jej-schodisko-a-namestie-pre-ktore-by-mali-padnut-viacere-domy

Čerešničkou bola samotná posviacka spomenutej veže po sv. omši, keď sa zotmelo. Asi šesťminútovú šou si môžete pozrieť na:  https://www.youtube.com/watch?v=I_-lGSGOi8I 

Pápež, kráľovský pár a ich doprovod sa posadili. Najskôr na protiľahlú terasu vyšli deti - speváci so svetlom v ruke - to svetlo bolo typické pre celú slávnosť, ľudia dostali lampičky, ktoré sa rozsvecovali podľa hudby a diváci tak boli súčasťou predstavenia. Následne, za zvuku orgánu, lúč svetla vystrelil zospodu smerom k veži a osvetlil sedemnásťmetrový kríž, od ktorého sa potom "zapálila" celá katedrála. Všetko gradovalo a hralo skvelým súzvukom.

Obr. 1.: Orchester vo veži katedrály. Cez presklený kruhový otvor je priehľad z lode katedrály do vnútra kríža vo veži (cca 172 m).

Obr. 2.: "Baránok Boží" vo vnútri kríža, viditeľný cez priezor.

Obr. 3.: Diváci s lampičkami v ruke sa podieľajú na šou.

Obr. 4.: Podobizeň A. Gaudího, ako sleduje dokončené dielo.

Na podobné efekty sme zvyknutí z olympijských ceremoniálov, no tuná bol dôraz práve na to, že je to iba kulisa pre niečo väčšie, vyššie, nadzemské... To sa nedá porovnať s časnosťou a je v kontraste s pohanským duchom podobných predstavení. 

Dojímavé bolo, keď sa vedľa veže objavila sveltelná podobizeň "ocka katedrály" Antoniho Gaudího. Pootočil sa smerom k nej a tuším sa i usmial... Toho Gaudího, ktorý keď pri nešťastnej nehode zomrel, tak ho pár dní ani nevedeli identifikovať, taký bol zanedbaný. Veď žil ako mních, strávil sa na stavenisku. Gaudí postavil obdobu stredovekej katedrály v dvadsiatom storočí! Veď i jej stavba trvala porovnateľne dlho (asi 140 rokov) a je pretkaná symbolikou, takou charakteristickou pre stredoveké katedrály. Najvyššia veža je symbolom Krista, ďalej všadeprítomné svetlo - ako symbol kresťanstva, dokonca i patrocínium "Svätá Rodina" v časoch útoku na rodinu je viac ako veľavravné. Mohol to ten Gaudí tušiť?

Aby symboliky nebolo málo, všetko bolo načasované tak, že včera (10.6.2026) uplynulo presne 100 rokov od jeho nešťastnej smrti. Navzdory krízam v Európe, nám bolo dopriaté takto pookriať a tešiť sa z diela ľudského umu a rúk. Kiež by toto veľkolepé divadlo prispelo k obráteniu k našim kresťanským koreňom... Bolo by to to najväčšie Gaudího dielo!