"Špión svetového formátu" a 19 Židov

„Bola to pre nás Židov najkrutejšia doba po potlačení Slovenského národného povstania, keď panoval hrozný rozkaz, že každý z krvi židovskej, od útleho dieťaťa až po starca, musí byť zavraždený. Gestapo chodilo po Slovensku a konalo tieto neslýchané vraždy.

My, devätnásti Židia zo Zvolena, Trenčína a Hlohovca – medzi nami ženy, deti, muži a starci – uchýlili sme sa 25. októbra 1944 do hory pri chate na Hrbe pri Ľubietovej, asi 8 km vzdialenej od Banskej Bystrice.

Prvú noc sme presedeli v hore. Hustý dážď sa lial ako z krhly. Premokli sme, vyplakali sme sa, náš žiaľ bol hlboký ako more. Mali sme so sebou našťastie jednu malú pílku, pomocou ktorej sme zrezali niekoľko malých stromčekov a spravili sme si chatu. Smutní v utrpení a plní nešťastia v opustenej, hustej, mokrej hore prosili sme Boha, aby nám niekoho poslal, kto by nám v tomto utrpení bol nápomocný.

Boh vyslyšal naše vrúcne prosby a o niekoľko dní po našom príchode zavítal do našej „bunky“ anjel v ľudskej podobe – neznámy partizán. Bol to katolícky kňaz Dr. Kolakovič. Prišiel v civile. Nepovedal, kto je a aké má povolanie. Až po troch mesiacoch, krátko pred naším oslobodením, povedal nám svoje meno a povolanie.

On to bol, ktorý nás zachránil od istej smrti hladom. Býval na vrchu asi 150 metrov od nás spolu s francúzskymi, holandskými a americkými partizánmi. Ošetroval nás v chorobe, na chrbte nám nosil potraviny – často až 20 kilogramov ťažké. Tento svätý a dokonalý kňaz nás povzbudzoval, aby sme vytrvali, nasýtil nás a informoval o frontových udalostiach. Chodil k nám inkognito.

Šípili sme, že v tele tohto človeka prebýva veľká a šľachetná duša, ktorá hrdinsky kráča po šľapajach svojho veľkého Majstra Ježiša Nazaretského. Otcovsky nás ošetroval, keď sme ochoreli. Nehľadel na námahy ani na nebezpečenstvo.

Premýšľali sme, kto to môže byť, či Boh neposlal naozaj svojho anjela do „bunkra“ na smrť odsúdeným Židom.

Nie, iste by sme boli zahynuli, ak by Boh neposlal k nám kňaza tak svätého života.

Frontová línia sa totiž stále blížila. Bolo to už okolo 20. februára 1945. Náš ochranca Dr. T. Kolakovič chcel zachrániť životy naozaj opusteným ľuďom. Dohovoril sa s veliteľom partizánov kapitánom Kalinčákom, aby nás prepustili za front. Na jeho prosbu nás 19 židovských duší kapitán partizánov prepustil 25. februára 1945.

O hodinu neskôr dorazilo do nášho „bunkra“ Gestapo. Našlo ho však už prázdny.

Vrúcna vďaka šľachetnému a veľkému kňazovi Dr. T. Kolakovičovi za zachránenie 19 židovských duší od istej smrti!

Nech ho večne víťaziaci Majster Ježiš Kristus sprevádza na ceste jeho života, aby i naďalej bol podľa slov apoštola „všetkým pre všetkých“."

19 Židov z bunkra pri Hrbe neďaleko Ľubietovej.