Celoživotná bohoslužba

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete našej internetovej stránke tu.

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rim 12, 1-2)Zdieľať

Na prvý pohľad sa zdá, že pokoncilová liturgická komisia účastníkov bohoslužby opäť značne ochudobňuje, keďže z 21 veršov 12. kapitoly na čítanie vyberá iba prvé dva.  No pri bližšom pohľade si pozorný poslucháč a čitateľ uvedomí, že aj tento pár veršov obsahuje veľmi hutný text, ktorý sa nedá len tak stráviť za niekoľko minút. Tieto verše totiž netvoria iba autorov úvod do 12. kapitoly, ale do celej druhej časti listu a možno ich teda považovať za programové. Na hlbšie zamyslenie z nich vyberám tri podnetné body.

Dobré skutky a mravný život sú v skutočnosti už odpoveďou.Zdieľať

Pavol text začína vrúcnou výzvou/prosbou. Jej opodstatnenie pritom nekladie do vzduchoprázdna. Ako som už spomenul,  základ na ďalšiu stavbu mu tvorí prvá polovica listu. Jej náuku tu preto zhŕňa do dôvodu „pre Božie milosrdenstvo“ (διὰ τῶν οἰκτιρμῶν τοῦ Θεοῦ; v. 1). Bez motivácie sa z povzbudenia môže ľahko stať suché poučovanie. Preto tu všetkým čitateľom Pavol opäť pripomína skutočnosť Božej lásky a náklonnosti. Správne konanie sa nemá a nemôže vnímať ako akýsi výkon. Dobré skutky a mravný život sú v skutočnosti už odpoveďou. Prvý, kto dobrom do ľudského života zasiahol bol sám Boh. Svoj postoj vyjadril prakticky cez život, smrť a zmŕtvychvstanie svojho Syna. A to úplne bez toho, žeby si to hociktorý človek zaslúžil. Veriaci bol nadôvažok v krste oslobodený z moci zla. Boh ho pozval do vzťahu. Kresťania si majú uvedomiť, že s prijatím viery dosiahli milosť. Ak sa od momentu krstu majú správať inak, tak nie preto, aby niečo dosiahli. Všetko potrebné už majú. Ich život sa má stať odpoveďou vďačnosti voči Bohu.

Iným chápaním kultu vysvetľuje, že náš vzťah k Bohu sa nesmie zužovať iba na nejaký úzky čas alebo priestor.Zdieľať

Správne konanie ďalej Pavol prirovnáva k vykonávaniu kultu. Doslova nás vyzýva, aby sme svoje telá prinášali „ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. (v. 1).“ Iným chápaním kultu vysvetľuje, že náš vzťah k Bohu sa nesmie zužovať iba na nejaký úzky čas alebo priestor. Treba ho vzťahovať na celý život. Použitiu obrazu „obetovania tela“, môžeme pochopiť lepšie, ak si uvedomíme, že slovo „telo“ (σῶμα) v semitskom zmysle nepredstavuje iba materiálnu stránku človeka, ale pozemskú osobu v jeho celistvosti. Pavol ostáva židom a bývalým židom z časti aj píše. Ďalšou zaujímavou jazykovou poznámkou je ďalej apoštolovo vysvetlenie, že takáto obeť sa má prinášať ako „τὴν λογικὴν λατρείαν“. Náš liturgický preklad používa znenie: „duchovná bohoslužba“. Ako však bystrému čitateľovi neuniklo, skôr by tu pasovalo niečo iné. Napríklad ekumenický preklad používa pre toto slovné spojenie verziu: „rozumná služba“. Dajúc si to všetko dokopy, tak nám vychádza, že odpoveď na Božie milosrdenstvo nemôže ostať iba v teoretickej rovine. Ani sa nedá vtesnať do nejakého chvíľkového formalizmu. Pokrýva všetko ľudské konanie. Fyzické i mentálne. Telesné i duchovné. Ak my Boh dal všetko, je nesprávne aby som si niečo zo seba vyhradzoval mimo neho.

Odpoveď na milosrdenstvo, celistvosť života a obnova zmýšľania.Zdieľať

Dobre. Zatiaľ sme sa dozvedeli, že správne konanie je odpoveďou a že sa týka celého nášho života. Ako však to správne v živote rozpoznať? Môžem sa teda ľubovoľne správať podľa toho, čo si o nejakej veci myslím? Pavol na to odpovedá: nie. V druhom verši totiž varuje pred realitou. A tá je, že počas pozemského života sa budeme vždy konfrontovať s tou časťou sveta, ktorá evanjelium neprijala. Je tu stále riziko, že pokrstený človek sa môže nechať stiahnuť tým, od čoho ho už Boh oslobodil. A hoci je už oslobodený, to neznamená, že so sebou nemusí už nič robiť. Preto je na mieste nevyhnutná sústavná premena „obnovou zmýšľania“ (τῇ ἀνακαινώσει τοῦ νοὸς). Tú je potrebné vykonávať pomocou daru Ducha. On osvetľuje naše svedomie. A nezabúdajme, že život kresťana je životom v Cirkvi. Aj náš brat, alebo sestra, k takejto obnove môžu výrazne prispieť. Náš život nemá byť čisto podľa nejakej príručky. Vždy budú povstávať nové veci na ktoré nie je okamžite jasná odpoveď.  Vždy tu bude pokušenie si nejaké normy pre seba zľahčovať. A preto je nevyhnutná aj sústavná obnova.

Odpoveď na milosrdenstvo, celistvosť života a obnova zmýšľania. To sú moje ponúknuté podnety. No aj keď som text úplne nevyčerpal, je obdivuhodné, koľko sa toho vo dvoch veršoch dá nájsť, že?

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia