Historické mýty II.

Zabite ich všetkých,  Boh si ich už roztriedi.

Sektárstvo je kliatbou náboženstiev. Za sektu zjednodušene pokladáme zvyčajne skupinu, ktorá má menšinový názor odmietajúci zavedený alebo tradičný teologický pohľad. Aj keď sa sekty objavujú aj v modernej dobe, tak hrozbou kresťanstvu boli hlavne sekty z doby ranného kresťanstva (gnostici, árijci) alebo stredoveké sekty (katari/albigenskí, husiti). Niekedy sa karty aj otočili a tak napríklad Luther, označovanýt tiež za sektára, považoval tradičné kresťanstvo za sektu.

Sekty mnoho razy vznikali ako protest proti zhýralosti spoločnosti. Tak tomu bolo aj v prípade katarov. Aby nezostalo len u protestu, tak časť katarov, tzv. dokonalí  šli príkladom: boli to prísni až fanatickí askéti po všetkých stránkach, vzdali sa rodiny, majetku, sexu (malá odbočka: čím prísnejšie pravidlá, tým súdržnejšie sekty,  ale zároveň menej početnejšie). Zaujímavé je, že hnutie vzniklo v bohatej časti južného Francúzska a malo veľkú regionálnu podporu. Konflikt bol nevyhnutný. Katarské hnutie sa rýchlo šírilo, vytváralo si vlastné štruktúry vrátane cirkvi či teológiu (tu) a bolo vnímané ako hrozba existujúcemu poriadku. Cirkev sa rozhodla zakročiť a vhodným cassus belli, dôvodom pre vojnu, sa stala vražda pápežského legáta. Bola vyhlásená krížová výprava trvajúca vyše 20 rokov, pričom väčšina križiakov pochádzala zo severnej časti Francúzska. Pôvodne náboženský spor sa postupne preklopil aj do krutého boja o majetky v Okcitánii,  ako sa vtedy nazývalo južné Francúzsko.  Paradoxné je, že Okcitánia bola centrum rytierskej kultúry, ušľachtilého správania sa k nepriateľom či zdroj trubadúrskej poézie. Náboženská vojna však mení všetko, hodnoty šli bokom, boj bol obojstranne krutý aj na stredoveké pomery.  Krutosť môže charakterizovať aj dobytie mesta Beziér, v ktorom bolo križiakmi pobité všetko obyvateľstvo (počty obetí sa líšia podľa zdroja od 5.000 až po 20.000) a to bez ohľadu na ich vyznanie. Česká wikipédia v zhode s mnohými inými dnešnými zdrojmi popisuje situáciu nasledovne:

... při dobytí města Béziers uslyšeli křižáci křik obyvatel. „Když podle výkřiků poznali, že tam jsou spolu s kacíři i pravověrní (katolíci), řekli opatovi (Arnaldu Amalricovi, opatu ze Cîteaux): ‚Co si máme počít, otče? Nedovedeme rozlišovat dobré od zlých.‘ A opat (stejně jako jiní) v obavě, aby se kacíři ze strachu před smrtí nevydávali za pravověrné, řekl, jak se povídá: ‚Bijte je, vždyť Bůh zná ty, kdo jsou jeho.‘ A pobito bylo ohromné množství.“

Treba dodať, že tento popis vznikol desiatky rokov po uvedených bojoch. Často sú takéto informácie sporné a mnoho razy zaujaté. Dôležité však je, že z vojenského hľadiska je silne nepravdepodobné, že počas boja pochytia dobývajúce vojsko výčitky svedomia a overuje si rozsah svojich možností u svojho velenia. Bolo stredovekým štandardom, že dobyté mesto bolo vydané jednotkám na pospas a hlavne pomocné križiacke jednotky zložené často z fanatickej lúzy neboli v takýchto prípadoch ovládateľné. Preto je veľmi pravdepodobné, že ide o mýtus.  

A predsa sa točí

Kauza Galileo je  naozaj známa.  Tento prípad je od svojho vzniku súčasťou propagandistického boja.  Manipuláciu skutočnosti ako prívržencami, tak odporcami Galilea celkom dobre ukáže pohľad na inkvizičný proces  prostredníctvom malej ukážky z dochovaných záznamov:

Inkvizítor: Či zastáva názor a ako dlho, že Slnko je stred sveta a že Zem nie je stred sveta a že sa dokonca otáča denným pohybom.

Galileo: Pred dlhou dobou, pred rozhodnutím Svätej kongregácie, som zastával názor, že Ptolemaiov a Koperníkov názor sú oba diskutabilné, Po spomenutom múdrom rozhodnutí úradov bola moja neistota preč a ja som zastával a zastávam názor, že jediný správny a nespochybniteľný je názor Ptolemaiov a to že Zem sa nepohybuje a Slnko sa pohybuje.

  Inkvizítor:.... a bolo mu povedané, aby povedal pravdu, inak bude poslaný na mučenie.

Galileo: Som tu,  aby som poslúchal a potom ako bolo prijaté rozhodnutie (Svätej kongregácie), som tento názor už nestával.

Rozsudok (súd tvorilo desať kardinálov, rozsudok podpísalo sedem z nich):... hovoríme, prehlasujeme, súdime a oznamuje, že... tento súd považuje teba, Galilea, za vážne podozrivého z kacírstva, lebo si zastával náuku, ktorá je zblúdila a v rozpore s božským Písmom svätým a veril, že Slnko je stredom sveta .... a že Zem sa pohybuje a nie je stredom sveta.... V dôsledku toho si vystavil všetkým trestom, ktoré sväté kánony takýmto previnilcom ukladajú. Sme však ochotní ťa ich sprostiť, ak pred nami s úprimným srdcom a s nepredstieranou vierou odvoláš a prekľaješ spomenuté omyly a bludy formou, ktorú ti určíme.

Následne Galileo prečítal (súdom vopred pripravené, ale napokon upravené) prehlásenie, v ktorom sa priznal ku všetkým bludom, ospravedlnil sa za dokázané a aj akékoľvek iné omyly, ak sa ich prípadne dopustil, sľúbil, že každého s nesprávnymi názormi udá inkvizícii či biskupovi, že bude robiť pokánie, atď.  Potom bol vyhlásený rozsudok, ktorý Galilea poslal do trojročného inkvizičného  väzenia (tento nepriamy trest smrti pre 70 ročného chorého človeka zmenil pápež z humanitných dôvodov na vyhnanstvo na vidieku).  Galileo vraj miestnosť súdu opúšťal so  slovami A predsa točí ( latinsky: Eppur si muove).

Uvedené citáty dávajú možnosť nahliadnuť do atmosféry v akej sa súd konal. Bol to proces s dopredu daným výsledkom, lebo pravda o pohybe nebeských telies bola daná. Kto o nej pochyboval, bol kacír.  Jedinou šancou ako ujsť trestu, možno aj trestu smrteľnému, bolo uznať pohľad súdu. To aj Galileo urobil, lebo ináč by sa dočkal prísnejšieho trestu. O tom, či inkvizícia v prípade takejto prominentnej osobnosti siahla ku trestu smrti, môžeme tak akurát špekulovať, ale je zrejmé, že Galileo to oprávnene nebol ochotný riskovať ani v najmenšom. A je preto nanajvýš pochybné, že by po vyhlásení rozsudku inkvizičný úrad a  sudcov provokoval. Galileo bol určite naďalej presvedčený o svojej vedeckej pravde, ale bolo mu jasné,  že nie je dobré pokúšať osud naďalej, takže nič podobného súdu po skončení procesu nepovedal.

J.P. Cartier: Válka proti Albigenským

M. White: Anticrist Galileo

https://blog.postoj.sk/59182/historicke-myty-i