Zamysleie k evanjeliu tejto nedele si môžete prečítať na našej internetovej stránke tu.

Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že Pavol dnes hovorí o istej predestinácii, teda, že niektorí sú vopred, podľa Božieho rozhodnutia, určení na oslávenie a iní zas nie. Pri detailnejšom pohľade na Pavlove slová sa však javí, že zdôrazňuje čosi iné.

Aj preto si môžeme všimnúť pravdepodobné starozákonné pozadie dnešných Pavlových slov. Pavol hovorí o tých, čo milujú Boha. Vyjadrenia o láske človeka k Bohu nájdeme najmä v Knihe Deuteronómium. Izraelský ľud je vyzývaný k takejto láske: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, ...“ (Dt 6,5). Výzva zaznieva celému národu: „Počúvaj Izrael...“ (Dt 6,4), hoci by sme v nej mohli vnímať aj osobný charakter, keďže je formulovaná v jednotnom čísle. Tak to funguje aj u Pavla: „tí, čo milujú Boha“ je označenie takpovediac pre celý národ, teda pre celú komunitu kresťanov, nie len pre niektorých z tejto komunity, či mimo nej. Samozrejme, každý, kto uveril v Krista, je pozvaný mať s ním a s Otcom vzťah lásky.

Každý, kto uveril v Krista, je pozvaný mať s ním a s Otcom vzťah lásky. Zdieľať

Iný termín z dnešného úryvku poukazuje na lásku z tej opačnej strany. Pavol hovorí, o istom „predpoznaní“ Bohom. V starozákonných textoch môže sloveso „poznať“ naberať veľmi špecifický význam v oblasti blízkych vzťahov až do tej miery, že sa používa aj na vyjadrenie intímneho spojenia muža a ženy: „Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina,“ (Gn 4,1). Používa sa tak aj na vyjadrenie osobitného vzťahu Boha k svojmu ľudu. Keď sa Boh chystá prehovoriť k Abrahámovi o osude Sodomy a Gomory, motivuje svoju reč tým, že chce z neho urobiť veľký národ, a že v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme a dodáva: „Jeho som poznal, aby prikázal svojim synom a dcéram zachovávať Pánovu cestu“ (Gn 18,19; väčšina prekladov prispôsobuje význam viac kontextu a prekladá napr.: „oznámim mu to“, alebo „jeho som si vyvolil/vyhliadol“). Na inom mieste sa Boh prihovára svojmu ľudu cez proroka Amosa: „Iba vás som poznal zo všetkých národov zeme, preto strescem na vás všetky vaše hriechy,“ (Am 3,2). Podobné vyjadrenie však môžeme nájsť aj na osobnej rovine. Jeremiášovi sa Pán prihovára: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa,“ (Jer 1,5).

Môžeme tu, v týchto dvoch vyjadreniach, vnímať vzájomnosť vzťahu Boha a človeka. To, že Boh je v tomto vzťahu aktívny ako prvý vyjadruje Pavol použitím slovesa „predpoznať“: Boh najprv pozná zvláštnym spôsobom svoj ľud a ten mu odpovedá svojou láskou.

Na prioritu Božej aktivity poukazujú aj ďalšie vyjadrenia v tomto krátkom úryvku. Už v úvodnom verši Pavol hovorí, že tí, čo milujú Boha sú povolaní podľa Božieho rozhodnutia. Grécke slovo πρόθεσις [prothesis] vyjadruje viac než len rozhodnutie; ide tu skôr o plán, zámer, vôľu. Boh teda povoláva spoločenstvo i jednotlivca do vzťahu lásky, lebo má s ním svoj plán.

Tým plánom je stať sa „podobnými obrazu jeho Syna“ (v. 29). Tu gréčtina opäť komunikuje hlbší význam, než vyjadruje náš preklad. Prídavné meno σύμμορφος [symmorfos] vyjadruje myšlienku, že daný subjekt má tú istú formu/podobu. Za slovom „obraz“ zas stojí grécke εἰκών [eikon], ktoré sa používa aj v gréckom preklade Starého zákona, keď sa hovorí o stvorení človeka na Boží obraz. Celý výraz z dnešnej state by sme teda mohli preložiť aj: „mať tú istú podobu a obraz“.

Kristus je prvotinou, ktorá odhaľuje, aký bude osud tých, ktorí sa s ním zjednocujú. Zdieľať

Zmŕtvychvstalý Kristus je novým stvorením, v ňom sa Boží obraz odzrkadľuje najdokonalejšie. Boží plán pre každého, kto uverí v Krista je, aby dosiahol toto oslávenie s Kristom. Aj záver dnešného úryvku hovorí o oslávení, ako o zavŕšení povolania: „...ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil,“ (v. 30). Súčasťou onoho oslávenia je aj mať tú istú podobu ako zmŕtvychvstalý Kristus. Keď Pavol dnes hovorí, že Kristus má byť „prvorodený medzi mnohými bratmi“ (v. 29b), pripomína to jeho slová z Listu Korinťanom, keď objasňuje tému zmŕtvychvstania, a kde hovorí: „Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých,“ (1 Kor 15,20). Kristus je prvotinou, ktorá odhaľuje, aký bude osud tých, ktorí sa s ním zjednocujú.

Dnes teda Pavol nehovorí o predestinácii jednotlivcov, ale o Božom pláne pre všetkých, ktorí uveria v Krista, ktorého zavŕšením je oslávenie s Kristom a zároveň zdôrazňuje, že tu ide o Božiu aktivitu, ktorá predchádza odpoveď človeka.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
BAUER, W. et al., A Greek-English Lexicon of the New Testament and Other Early Christian Literature (Chicago – London ³2000).
Fitzmyer, J. A., Romans. A new translation with introduction and commentary (AncB 33; New Haven – London 1993).
Moo, D. J., The Epistle to the Romans (NICNT; Grand Rapids, MI 1996).