Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
10. júl 2020

Život ľudí s Kristom obnovuje celé stvorenie

List Rimanom je teologicky veľmi hutný. Nedeľný úryvok z jeho ôsmej kapitoly (vv. 18-23) prináša tému obnovy porušeného stvorenia.
Život ľudí s Kristom obnovuje celé stvorenie

Zamyslenie nad evanjeliom tejto nedele si môžete prečítať na stránke nášho centra tu.

V predchádzajúcich častiach Listu Rimanom Pavol vysvetľoval, ako je kresťan novým stvorením (viac si o tom môžete prečítať tu). Ten, kto uveril v Krista, vo vodách krstu pochoval starého človeka, ktorý už preto nemôže byť pod nadvládou hriechu. V tejto časti listu Pavol hovorí, že kresťan dostáva Božieho ducha. Pokračuje teda v téme nového stvorenia v človekovi, ktorý prijal Krista. Tak ako pri stvorení prvého človeka ho Boh urobil živou bytosťou svojím dychom (Gn 2,7), teraz kresťan nanovo dostáva Božieho ducha, je teda novým stvorením, ktoré žije uprostred toho „starého“. Kresťan uprostred tohto sveta poznačeného porušiteľnosťou má byť znamením nového života a obnovy stvorenia skrze Krista.

Kresťan uprostred tohto sveta poznačeného porušiteľnosťou má byť znamením nového života a obnovy stvorenia skrze Krista. Zdieľať

Ďalej sa v Pavlových slovách z dnešného úryvku odrážajú interpretácie starozákonných tradícií, ktoré boli v storočiach na prelome letopočtov veľmi živé. Pavol vo v. 19 hovorí o stvorení, jeho podrobeniu porušiteľnosti, ale zároveň aj o očakávaní vykúpenia stvorenia a celého ľudstva spod tohto otroctva. Pavol tu teda nemá na mysli len človeka, ale celý materiálny svet. Teda, na jednej strane sa tu odráža chápanie prítomné už vo vtedajšom judaizme a postavené na interpretácii Gn 3,17-18, že hriech prvého človeka priniesol prekliatie na celé stvorenie. Kvôli hriechu prvého človeka nielen ľudské bytosti, ale aj celé materiálne stvorenie podlieha porušeniu, degradácii a smrti.

Samozrejme, netreba z tohto vyvodzovať nejaké závery pre históriu vývoja tohto materiálneho sveta, s ktorými sa žiaľ ešte stále môžeme stretnúť aj dnes, typu, že ak je to tak, potom nie je možné, aby pred človekom už milióny rokov existovali nejaké živočíchy, ktoré by podliehali uhynutiu, keďže, aj podľa Pavlových slov, porušenie a smrť vstúpili do sveta až s hriechom človeka (pozri Rim 5). Staroveký človek, a teda aj autori knihy Genezis a aj Pavol samozrejme nevedeli nič o dávnych aj vyhynutých živočíšnych druhoch, a ani o veku Zeme, ako o ňom hovorí moderná veda. Stránky Svätého písma nie sú učebnými textami pre biológiu, fyziku, či dejepis, ale podávajú teologickú interpretáciu dejín a skutočností, a preto môže byť ona nadčasová a nestráca na svojej relevantnosti ani zoči voči výsledkom moderného vedeckého bádania. Naopak, takáto biblická interpretácia dejín sveta a človeka nám neustále pripomína, akým zlom je ľudský hriech – teda jeho nejednota so svojím Stvoriteľom a odklon od jeho plánu pre človeka – a aký má vplyv nielen na jednotlivý ľudský život, ale aj na celé stvorenstvo, čo môžeme v našich časoch vnímať aj na stave životného prostredia kvôli nezodpovednej ľudskej aktivite.

Biblická interpretácia dejín sveta a človeka nám neustále pripomína, akým zlom je ľudský hriech a aký má vplyv nielen na jednotlivý ľudský život, ale aj na celé stvorenstvo. Zdieľať

Na strane druhej sa v tomto úryvku odrážajú texty Starého zákona ako napr. Iz 65,17 alebo 66,22, ktoré predpovedajú nové nebo a novú zem. Tieto predstavy našli svoje kvetnaté rozvinutie v apokalyptickej literatúre, teda literatúre, ktorá skrze rôzne vízie a zjavenia (v gr. ἀποκάλυψις [apokalypsis]), hovorí o časoch konca tohto materiálneho sveta a jeho konečnej obnovy. Príkladom takejto literatúry v knihách Nového zákona je Kniha Zjavenia.

Práve aj táto súvislosť s apokalyptickou literatúrou mám môže ponúknuť jeden uhol pohľadu na to, kto sú tí Boží synovia, o ktorých tu Pavol hovorí. V starozákonnej tradícii sa Božími synmi nazývali aj božstvá nižšieho stupňa, alebo neskôr anjeli a v apokalyptickej literatúre je častým motívom, že Boh posiela svojich anjelov, aby vykonávali jeho súd nad týmto svetom pri jeho konečnej obnove na konci čias. Podobne to môžeme čítať aj v Novom zákone práve v už spomenutej Knihe Zjavenia. Pavol však len pár riadkov pred naším úryvkom vysvetľuje: „Všetci, ktorých vedie Boží duch, sú Božími synmi“ (v. 14). Teda, samozrejme, Pavol v dnešnom úryvku nemá priamo na mysli zjavenie sa Božích anjelov. Ale ak by tu Pavol predsa len na pozadí narážal na tieto apokalyptické predstavy, mohli by sme povedať, že ide tu už o prítomnú eschatológiu, o zjavovanie sa apokalyptických časov, teda časov konca tohto sveta a jeho konečnej obnovy už v tomto prítomnom čase, v ktorom akoby úlohu apokalyptických anjelov vykonávajú tí, ktorých vedie Boží duch, teda tí, ktorých starý človek umrel vo vodách krstu, a ktorí sa krstom znovuzrodili pre nový život v jednote s Kristom.

Inzercia

Kresťan je stále v očakávaní plnosti synovstva, ktoré sa naplno prejaví vo vykúpení tela, teda v živote po smrti v Božej prítomnosti. Zdieľať

To, že by tu mohlo ísť o takéto pozadie, navodzuje aj ďalší verš, v ktorom Pavol hovorí, že stvorenie bude vyslobodené spod otroctva porušiteľnosti k slobode slávy Boží detí (v. 21). Boží synovia, teda nebeské bytosti, ktoré mali prísť na konci čias, prebývajú práve v Božej sláve. Znova tu však Pavol, samozrejme, nemá na mysli tieto nebeské bytosti, ale tých, ktorí uverili v Krista. Tí žijú slávu Božej prítomnosti už teraz, avšak ešte nie v úplnej dokonalosti, veď aj Pavol v úvode dnešného úryvku hovorí o sláve, ktorá „sa na nás má zjaviť“ (v. 18). Je to preto, lebo ten, kto uveril v Krista, ešte nie je hotovým, dokonalým Božím synom, pretože „sme dostali prvotiny ducha“ (v. 23). Kresťan je stále v očakávaní plnosti synovstva, ktoré sa naplno prejaví vo vykúpení tela, teda v živote po smrti v Božej prítomnosti.

Hovoriť o plnosti šťastia v posmrtnom živote sa dnes často aj v kresťanských kruhoch javí ako nepríťažlivé, či rozprávkové. Chceme šťastie už v tomto živote, najlepšie hneď, tu a teraz. A predsa, hovoriť o naplnení ľudskej existencie v živote po smrti v Božej prítomnosti patrí už od počiatkov hlásania evanjelia k jedným z jeho pilierov.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Fitzmyer, J. A., Romans. A new translation with introduction and commentary (AncB 33; New Haven – London 1993).
Jewett, R. – Kotansky, R. D., Romans: A commentary (ed. E. J. Epp) (Hermeneia; Minneapolis, MN 2006).

Obrázok: Johann Wenzel Peter - Adam a Eva v záhrade Eden; olej na plátne, 336 x 247 cm; Vatikánske múzeá. 

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Dary a jednota

Dary a jednota

Spomienka na „Solúnskych bratov“ sv. Cyrila-Konštantína a Metoda sa v našej krajine viaže na termín 5. júl. Tento deň sa slávi tak zo strany štátu, ako aj Katolíckej Cirkvi. Rímskokatolícka liturgia nám z tejto príležitosti ako druhé čítanie ponúka začiatok 4. kapitoly Listu Efezanom.

Blog
Potratová Markíza prekrúca Záborskej návrh zákona

Potratová Markíza prekrúca Záborskej návrh zákona

NRSR rokuje o novele zákona, ktorá je súborom opatrení na pomoc budúcim matkám. Tehotným ženám by mohli pomôcť rozhodnúť sa, dieťatko priviesť na svet. Tento návrh veľmi stručne no celkom výstižne predstavili večerné Noviny TV JOJ 19.júna v reportáži, ktorá začínala slovami: