Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
26. jún 2020

Smrť nášho starého ja nemôže zanechať prázdno

Druhé čítanie z nedeľnej, rímskokatolíckej liturgie (Rim 6,3-4.8-11) vyvracia argumentáciu, ktorá je v základnom rozpore s kresťanskou identitou.
Smrť nášho starého ja nemôže zanechať prázdno

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete na našej internetovej stránke tu.

Pavol sa v pokračovaní čítania z Listu Rimanom venuje otázke, prečo kresťan nemôže dobrovoľne pokračovať v živote v hriechu. Mohlo by sa totiž zdať, že Pavlova argumentácia z predchádzajúcej kapitoly podporuje život v hriechu. Pavol totiž zakončil jednu časť svojej rozpravy o hriechu tvrdením: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila Božia milosť“ (Rim 5,20b). Niekto by z toho mohol vyvodzovať, že rozhojnenie Božej milosti zabezpečí pokračovanie v hriešnom spôsobe života. Pavol takúto námietku predbieha, keď vraví bezprostredne pred slovami, ktoré už tvoria časť nášho úryvku: „Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť?“ (Rim 6,1) a odpovedá: „Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť?“ (Rim 6,2). Pavol vysvetľuje, ako je takéto zmýšľanie pre kresťana vo svojej podstate protirečivé.

Ak sa kresťan rozhodol svoje staré ja podrobiť smrti, musí ho nahradiť niečím novým, nemôže ostať po ňom prázdno. Zdieľať

Naša stať teda objasňuje, ako sme zomreli hriechu. Pavol tu používa argumentáciu z teológie krstu. Ponorenie sa do vôd krstu, je vyjadrením smrti starého človeka. Takýto akt krstu teda kresťan nevykonáva ako nejaký magický úkon, ale ako vyjadrenie svojej odpovede na ohlasovanie viery v Krista. Kristus na kríži zomrel, aby mohol vstať k novému, oslávenému životu – nevrátil sa do toho istého, pozemského života pred smrťou, ale bol vzkriesený Otcovou slávou (v. 4). Zo samej podstaty tejto odpovede človeka na ohlasovanie viery v Krista vyplýva zanechanie hriešneho spôsobu života. Ak sa teda kresťan rozhodol svoje staré ja podrobiť smrti, musí ho nahradiť niečím novým, nemôže ostať po ňom prázdno. To niečo nové, je život so vzkrieseným Kristom, teda vo viere v toho Krista, ktorého život sa na kríži neskončil, ale ktorý vstal z mŕtvych a stále žije.

Verše 5-7, ktoré nie sú súčasťou nedeľného liturgického čítania, rozoberajú viac aspekt smrti: „Lebo ak sme s ním zrástli a stali sa mu podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.“ V závere tohto citátu sa Pavol pravdepodobne odvoláva na všeobecne známe presvedčenie, ktoré nájde svoje vyjadrenie aj v neskoršej rabínskej literatúre, že mŕtvemu už nemožno pripočítať hriech resp. v prípade židovstva, že už nepodlieha príkazom Zákona. Toto pravidlo je prenesené do duchovnej roviny: Kto už prešiel smrťou svojho starého ja tým, že uveril v Krista, už nemôže otročiť hriechu. Vyjadrením toho bol akt jeho krstu, v ktorom bol ponorený do vôd, ktoré symbolizujú smrť a spájajú ho s Kristovou smrťou na kríži, ktorá oslobodzuje od hriechu.

Kresťan, tým, že uveril v Krista, nielenže tak pochoval svoje staré ja, ale zároveň povstal k novému životu. Zdieľať

Nasledujúce verše 8-10, ktoré tvoria druhú časť nedeľného úryvku, pokračujú v argumentácii a rozvíjajú aspekt zmŕtvychvstania a nového života: „Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Veď vieme, že Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu.“ Vzkriesený Kristus neumiera, lebo sa nevrátil k predchádzajúcemu životu pred ukrižovaním. Povstal k novému životu, ktorý už nepodlieha smrti. Bol vzkriesený Bohom, aby žil s ním jeho životom. Kresťan, tým, že uveril v Krista nielenže tak pochoval svoje staré ja, ale zároveň povstal k novému životu. To je vyjadrené v povstaní z vôd krstu, v ktorom sa zjednocuje s Kristovým zmŕtvychvstaním. Preto jeho nový život už nepodlieha smrti a teda nemôže otročiť hriechu.  

Verš 11 je potom vyvrcholením celej argumentácie: „Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi“. Celú rozpravu by sme mohli zhrnúť aj týmito slovami: „Zomrel si hriechu, tak nechaj nech zomrie tvoje staré ja. Bol si vzkriesený s Kristom, tak ži s ním nový život“ (Fitzmyer, 430). Pavol priamo vyzýva svojich adresátov, aby o sebe zmýšľali takto. Takáto má byť mentalita kresťana a z Pavlovej argumentácie vyplýva, že pre takúto mentalitu je nemysliteľné chcieť rozmnožiť Božiu milosť svojvoľnou oddanosťou hriechu.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Fitzmyer, J. A., Romans. A new translation with introduction and commentary (AncB 33; New Haven – London 1993).
Moo, D. J., The Epistle to the Romans (NICNT; Grand Rapids, MI 1996).

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Blog
„Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť.“

„Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť.“

Angela sa aj dnes teší do školy. Najradšej má angličtinu a spev. Oba predmety jej idú dobre. Má krásnu uniformu, školskú tašku, zošity a na obed dostanú ryžu s fazuľou. Okrem toho, po celý deň sa na školskom dvore môže občerstviť pohárom čistej, sviežej vody. Doma, žiaľ, nemajú nič z toho. Pitná voda na Haiti je vzácna. Mama Angely aj deti nosia vodu na varenie a pre potreby domácnosti z blízkeho potoka. Z potoka, v ktorom sa umýva a perie celé okolie.