Tento týždeň som vchádzal do poisťovne spolu s blondínou, ktorej postavu sa nedalo prehliadnuť. Bije do očí aj uprostred všeobecne veľmi silnej slovenskej konkurencie. Zhodou okolností sme po vybavení vychádzali opäť spoločne a jej tvár vo mne vyvolala milé spomienky. „Nie ste...?“ „A vy nie ste...?“ Znepokojilo ma akurát to, že som jej prisúdil iné krstné meno, ale rýchlo sme si ujasnili základné fakty a prehodili pár slov.
Ali, spolužiačka z vysokej školy, mi utkvela v pamäti z niekoľkých dôvodov. Bola veľmi pekná. Naozaj iba bola, pretože dnes je ešte krajšia. Pred rokmi sme spoločne zaznamenali milý malý úspech. Na seminári inej očarujúcej vyučujúcej, dnes pani profesorky, sme mali aktivitu „Hádanie slov podľa predvádzaného pohybu“. Jednému z dvojice ukážu slovo a on ho má druhému zahrať tak, aby slovo uhádol. S Ali sme zaznamenali rekordný úspech.

Druhá spomienka je o čosi osobnejšia. Okrem toho, že bola pekná, bola Ali veľmi príjemná spolužiačka. Radi sme sa s ňou rozprávali, každého prijímala pozitívne. Keď som sa, už po nejakom čase, dozvedel, že má chlapca, pri spätnom pohľade na jej správanie a komunikáciu som si uvedomil jednu vec: Ali, ktorá ako krásne mladé dievča o pozornosť džentlmenov iste nemala núdzu, sa k nim správala presne tak, ako sa podľa mňa zadané dievča správať má. Slušne, prajne, ale vždy iba v hraniciach kamarátskeho vzťahu. Od toho momentu som bol ešte väčším sympatizantom mojej súťažnej dvojičky.
Poznám dievčatá, ktoré síce hovoria, že sú single alebo partnera majú, no v praxi držia „na linke“ viac obdivovateľov ako naše známe speváčky; čestné slovo. Niektoré to dotiahli k citovej prostitúcii: stretávajú sa s kamaláskou vo dvojici alebo si hodiny vypisujú a zdieľajú sa. Veľakrát logicky aj viac, pretože príroda nepustí. Jeden pomôže autom, ďalší službami firmy, tretí zatiahne účet alebo vybaví úradné veci. Tieto dámy to v manželstve určite majú ťažšie, pretože nemajú motiváciu obetovať sa, zriecť sa nejakej túžby, priania. Stačí nechať chlapcovi maličkú nádej. Nie slovom, postojom - otvorenosťou pre dôvernú komunikáciu.

Spomínam si na inú spolužiačku, zhodou okolností tiež z univerzity. Jednu nedeľu krátko po svadbe volala manžela na korčule. „Jemu sa nechcelo, tak som išla s bývalým,“ opisovala v pondelok v škole. Jej manželstvo netrvalo dlho. Týmito riadkami chcem vzdať hold počestným dámam ako Ali, ktorých áno je áno a nie je nie, a nie iba slovami. Ako by bolo možné nemilovať ich?
Ilustračné foto: pixabay.com, pexels.com