Ide o úplný záver Matúšovho evanjelia. Celá scéna má slávnostný charakter. Učeníci vystúpili na vrch ako kedysi v Starom zákone Mojžiš vystúpil na vrch Sinaj, kde sa mu zjavil Boh. Teraz sa vzkriesený Pán zjavil svojim apoštolom a odovzdáva im svoj duchovný testament. 

S mocou

Pán Ježiš v krátkom príhovore najskôr hovorí o sebe: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ (Mt 28, 18) V týchto slovách zaznieva echo starozákonného proroctva z Knihy proroka Daniela, kde sa hovorí o Synovi človeka:  „A jemu bola odovzdaná vláda a kráľovstvo, takže jemu slúžili všetky národy, kmene a nárečia; jeho vláda je vláda večná, ktorá nezaniká, a jeho kráľovstvo, ktoré nezahynie.“ (Dan 7, 14)

Oslávený Pán je ustanovený za Pána sveta a Sudcu všetkých národov.  Zdieľať

Vieme, že jeden z titulov, ktoré Boží Syn používal počas svojho pozemského pôsobenia, keď hovoril sám o sebe, bol práve „Syn človeka“. Oslávený Pán je ustanovený za Pána sveta a Sudcu všetkých národov. 

Emanuel

Matúš vložil celé svoje evanjelium do povedomia Božej blízkosti, ktorá v osobe Emanuela - Ježiša Krista dostala nový a trvalý spôsob. Na začiatku pri narodení Ježiša Krista v Mt 1, 23 anjel oznamuje Jozefovi: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ V skutočnosti novonarodené dieťa nedostalo meno Emanuel, ale Ježiš. Evanjelista chce ukázať, že v prípade citácie nejde na prvom mieste o určenie mena, ktoré má Boží Syn nosiť v ľudskej prirodzenosti, ale o naplnenie jeho poslania na zemi. Novonarodené dieťa bude „Ježiš = Boh je spása“ a „Emanuel = Boh s nami“. Na záver dnešného evanjeliového úryvku zaznie v Mt 28, 20 uistenie, ktoré je úplne poslednou vetou celého Matúšovho evanjelia: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Vzkriesený Kristus je prítomný ďalej v Cirkvi a vyučuje v nej to, čo učil počas svojho pozemského života. Posledné Ježišove slová pred jeho nanebovstúpením sú kľúčom k celému Evanjeliu podľa Matúša. Pre veriacich je prameňom nádeje a sily, že na cestách ohlasovania evanjelia nikdy nie sme osamotení. 

Evanjelizovať a katechizovať

Osobitne si chcem všimnúť samotný Ježiš príkaz. Obsahuje štyri slovesá: choďte, učte, krstite, naučte. Slovesá majú svoje logické usporiadanie. Najskôr musí ohlasovateľ prísť ku konkrétnym ľuďom. Druhým krokom je úkon viery, na základe ktorého je možné krstiť. Vyjadruje to sloveso „učte.“ Grécke sloveso „mathetéusate“ doslova znamená „robte učeníkmi“. Nejde teda o akési nezainteresované oznámenie.

Posledné Ježišove slová pred jeho nanebovstúpením sú kľúčom k celému Evanjeliu podľa Matúša. Zdieľať

Potom je ďalšie sloveso „krstite“. Krst sa udeľuje v mene Najsvätejšej Trojice. Krstná formula je syntézou celých dejín spásy, ktoré sú dielom Otca, Syna a Ducha Svätého. Prijatím krstu nekončí proces viery. Prehlbovanie v pravdách viery pokračuje, preto je použité štvrté sloveso: „naučte“. 

Vidíme tu dva rozmery činnosti Cirkvi. Prvá je evanjelizačná resp. misionárska činnosť. Je to ohlasovanie Kristovho evanjelia tým, ktorí o ňom ešte nepočuli. Druhou je katechetická činnosť, tzn. prehlbovanie vo viere už pokrstených. Na Slovensku sú potrebné obidve činnosti. Stále jestvujú tí, ktorí o Kristovi a Cirkvi nepočuli takmer vôbec. Často je to z toho dôvodu, že rodičia úplne zanedbali kresťanskú výchovu. Kým na Slovensku školské vyučovanie má svoju štruktúru a taktiež na farskej úrovni prebieha v rôznych formách katechéza napr. pred prijatím sviatostí, aktivity v rámci prežívania cirkevného roka a pod., výrazne je zanedbaná rodinná katechéza. Pritom všetky cirkevné dokumenty pripomínajú a zdôrazňujú, že prvými učiteľmi viery sú rodičia. Realita je taká, že dieťa sa stretne s liturgiou, modlitbou a základnými pravdami viery často až pri príprave na 1. sv. prijímanie.  

Kým na Slovensku školské vyučovanie má svoju štruktúru a taktiež na farskej úrovni prebieha v rôznych formách katechéza napr. pred prijatím sviatostí, aktivity v rámci prežívania cirkevného roka a pod., výrazne je zanedbaná rodinná katechéza. Zdieľať

Snáď ešte naliehavejšou sa stáva permanentná formácia už pokrstených. Narastá počet pokrstených ale nepraktizujúcich veriacich. Je to výzva pre Cirkev, akým spôsobom sa dostať k tým, ktorí síce vyznávajú, že veria, ale nie sú v žiadnom kontakte s farským spoločenstvom. Ako kňaz môžem osloviť tých, ktorí napríklad prichádzajú pravidelne na nedeľnú sv. omšu. Ostáva výzva, ako sa prihovoriť tým, ktorí kňaza a Cirkev „potrebujú“ doslova párkrát za život: pri vlastnom sobáši, pri krste svojich detí, ktoré potom snáď ešte pristúpia k 1. sv. prijímaniu a birmovke. 

Dnešná slávnosť svätých slovanských vierozvestovať kladie pred nás úlohu byť našou vierou zrozumiteľný. Nemyslím len výrazovými prostriedkami. Mám na mysli zrozumiteľnosť autentickosťou našej viery. Kto uvidí náš život podľa evanjelia, vycíti že to nie je niečo formálne, ani zvykové, ani teatrálne, ale úprimné a pravdivé.