Pri čítaní tohto Vyhlásenia celý snem (parlament) povstal. Poslanci a vláda ho „prijali s veľkým oduševnením a ováciami veľkému Vodcovi nemeckého národa Adofovi Hitlerovi a víťaznej nemeckej armáde.“

Väčšina textu Vyhlásenia: „Slávny snem! Vo veľkom vojnovom európskom zápase armáda spojeneckého Nemecka docielila také prenikavé úspechy, že Francúzsko muselo kapitulovať a prijať podmienky prímeria. Toto víťazstvo nemeckej armády ... vzbudzuje obdiv celého sveta. Nemecko týmto víťazstvom získava znova také postavenie v Európe, aké mu patrí, a táto skutočnosť má historický význam aj pre nás Slovákov. Náš osud od obnovenia slovenskej štátnosti je tak úzko spojený s osudom nemeckého národa, že víťazstvo nemeckej armády možno pokladať právom a odôvodnene aj za víťazstvo slovenského národa. Preto aj slovenský národ teší sa úprimne … a snem Slovenskej republiky koná len svoju povinnosť, keď tejto radosti slovenského národa dáva výraz na dnešnom svojom zasadnutí.

Náš vrelý a úprimný pozdrav patrí dnes predovšetkým veľkému Vodcovi Adolfovi Hitlerovi, ako najväčšiemu súčasnému štátnikovi a tvorcovi novej Európy, ktorý preukázal už aj doteraz svoju veľkodušnosť a jedinečnú dobroprajnosť voči slovenskému národu (pozn.: keď pri Viedenskej arbitráži dal 20 % Slovenska Maďarsku?) …. Víťazstvo nemeckých zbraní má rozhodujúci význam nielen pre osud nemeckého národa, ale aj pre ďalší vývoj Európy. Starý svet, ktorý reprezentovali západné demokracie, dokonáva, a rodí sa nová Európa. Slovenský národ zapojil sa do budovania novej Európy, keď ešte väčšina európskych štátov stála otvorene alebo skryte proti Nemecku, a preto hľadí v ústrety novej Európe spokojne a s tými najväčšími nádejami.

Áno, hľadíme do budúcnosti s dôverou a optimizmom, lebo vieme, že tvorcom novej Európy bude Vodca víťazného Nemecka Adolf Hitler, a toto nám dáva záruku, že nová Európa bude vybudovaná na zásadách spravodlivosti a zaistí slobodu a šťastie všetkých národov. (pozn.: Okrem tých, ktoré vyvraždí a zotročí) Bez spravodlivého vyriešenia politických, sociálnych a hospodárskych pomerov v Európe nie je mysliteľný trvalý pokoj a priateľské spolunažívanie medzi národmi. Adolf Hitler tým, že bojuje za túto spravodlivosť, bojuje aj za trvalý mier.... Veríme, že túto historickú úlohu splní a tým zapíše sa navždy do dejín Európy. Veríme, že nová Európa bude začiatkom ďalšieho nášho rozvoja a národného obrodenia, že spečatí navždy hranice slovenského štátu a tým zabezpečí naveky lepšiu a krajšiu budúcnosť slovenského národa.

Nech žije vodca nemeckého národa Adolf Hitler, nech žije prezident Slovenskej republiky Dr. Jozef Tiso, sláva zdatnej nemeckej armáde, nech žije požehnaná spolupráca slovenského a nemeckého národa! („Slovenský hold Adolfovi Hitlerovi“, denník Slovenská politika, 27. 6. 1940)

        Namiesto dôkladnejšej analýzy, (na ktorú nemám čas a už vlastne ani chuť) a pred krátkym komentárom pripomeniem stručne niektoré dôležité historické fakty, ktoré tomuto vyhláseniu predchádzali, a ktoré s ním súvisia a osvetľujú jeho význam a hodnotu:

• • •   Vyhlásenie hlása vieru, že Hitlerov boj zabezpečí vyriešenie sociálnych problémov v Európe, a podobne odôvodňoval aj prezident Tiso a ďalší slovenské protižidovské opatrenia. Preto začnem významnou sociálnou encyklikou Rerum novarum (1891). Pápež Lev XIII. v nej píše že „je nevyhnutné prispieť vhodnými opatreniami na pomoc proletárom, z ktorých väčšina sa nachádza nevinne vo veľmi biednych podmienkach“ a zároveň zdôvodňuje že socialistické recepty na riešenie sú „neúčinné a nespravodlivé“. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/c/rerum-novarum V Nemecku pod Hitlerovým vedením vládla NSDAP – slovensky Národno-socialistická nemecká robotnícka strana. K národnému socializmu sa hlásil aj predseda slovenskej vlády Tuka a ďalší činitelia. (viac tu: https://www.postoj.sk/13501/slovensky-stat-nebol-klerofasisticky-ale-narodno-socialisticky )

• • •   V lete 1914 začalo Rakúsko-Uhorsko a Nemecko 1. svetovú vojnu. Niektorí Česi a Slováci to pochopili ako príležitosť k národnému oslobodeniu a vytvoreniu spoločného demokratického štátu. To sa im niekoľkoročným diplomatickým úsilím aj účasťou desaťtisícov č-s legionárov v bojoch na strane Spojencov podarilo. Toto úsilie zvlášť a medzi prvými podporilo Francúzsko. Vznik ČSR 28. 10. 1918 zachránil národnú existenciu Slovenska. Vojna skončila porážkou „Centrálnych mocností“ na čele s Nemeckom podpísaním mierových zmlúv v Paríži. Maďari sa ešte vyše roka snažili zabrániť vytrhnutiu Slovenska spod ich nadvlády (a maďarizácie). Definitívne rozhodnutie a naše hranice určila Trianonská mierová zmluva podpísaná 4. 6. 1920. (viac tu: https://www.postoj.sk/55919/ako-trianon-zabezpecil-hranice-slovenska )

• • •   V Rusku v októbri -novembri 1917 násilne uchvátili moc Leninom vedení boľševici. Podstatnou súčasťou ich (a každej inej) komunisticko-socialistickej vlády bolo násilné presadzovanie ich ateistickej ideológie a boj proti Cirkvi, slobode, demokracii aj „tradičnej" rodine. (viac napr. Tu: https://www.postoj.sk/48787/stalinove-zeny-zapadny-liberalizmus-alebo-komunisticky-bordel )

• • •   Demokratické Československo prinieslo Slovensku okrem iného obrovský vzrast školstva a vzdelanosti. V r. 1918 tu bolo len 140 slovenských, 186 maďarsko-slovenských ľudových škôl (väčšina len jednotriedky), a žiadna stredná škola s vyučovacím jazykom slovenským neexistovala. V r. 1925 malo Slovensko aj vďaka českej pomoci univerzitu, 13 učiteľských gymnázií a 216 stredných, odborných a meštianskych škôl. V r. 1928 bolo na Slovensku vyše 4 000 škôl, z toho vyše 3 200 slovenských.

• • •   ČSR priniesla aj viac slobody a možnosti rozvoja pre slovenskú cirkev než mala za Uhorska. Po kontroverziách počas prvých asi 5 povojnových rokov, ktoré naši nacionalisti zveličujú a zovšeobecňujú, sa usporiadali dobré vzťahy medzi ČSR a Svätou stolicou, čo naši nacionalisti zamlčiavajú. 13. 2. 1921 boli vysvätení prví traja slovenskí biskupi, neskôr ďalší. 17. 12. 1927 uzavreli ČSR a Svätá stolica zmluvu „Modus vivendi“, ktorá umožnila „pokojný vývin katolicizmu ... a rozkvet mladej republiky zakladajúci sa na pevných pilieroch kresťanskej kultúry."... „Cirkev ... bude mať basis k slobodnému, úspešnému vývinu z vlastných síl, a bude neodvislejšia." (biskup K. Kmeťko - „Modus vivendi a jeho vliv“, v zborníku „Slovensko kedysi a teraz“, 1931)

Andrej Hlinka vo svojom „Odkaze slovenskému národu“ to zhodnotil: „Štátny prevrat v r. 1918 bol najradostnejším okamžikom môjho života. Vznikom Československej republiky splnila sa moja túžba a ožili nádeje národa. Československý štát vznikol spoločnou zahraničnou a domácou prácou Čechov a Slovákov, preto želám si úprimne, aby bol trvalou vlasťou slovenského národa....“. (uverejnil Slovák 30. 9.1934) V prezidentských voľbách 1935 HSĽS aj na zásah Vatikánu podporila E. Beneša. (viac tu: https://www.postoj.sk/30683/slovenska-cirkev-od-horneho-uhorska-po-samostatnu-provinciu )

• • •   V roku 1933 v Nemecku uchvátili moc nacisti pod vedením A. Hitlera, ktorý nenávidel kresťanstvo a cirkev. Nacisti od samého začiatku šikanovali duchovných, ktorí sa bezvýhradne nepodriadili režimu, aj vraždili angažovaných laikov. Zrušili slobodu tlače aj cirkevné školy.

• • •   Keď sa Hitler dostal k moci, prvým štátnikom ktorý ho navštívil bol predseda vlády Maďarska Gy. Gombos. Zhodli sa, že ČSR tvorí najväčšiu prekážku pri „budovaní" novej Európy, a preto ju treba vnútorne rozložiť. V roku 1936 navštívil Hitlera M. Horthy, hlava maďarského štátu, a rozvíjal myšlienku útoku na ČSR s cieľom „odstránenia rakovinového nádoru zo srdca Európy". Maďarským cieľom bolo znovupodriadenie Slovenska ich nadvláde, alebo aspoň získanie čo najväčšej časti slovenského územia. Preto už od čias Trianonu šírili na Slovensku propagandu proti ČSR a Benešovi.

• • •   Pápež Pius XI. vydal 14. marca 1937 encykliku „Mit Brennender Sorge“ - proti nemeckému nacionálnemu socializmu. (jediná ktorej originál nie je v latinčine ale v národnom jazyku) Píše že konkordát, o ktorom začala Svätá stolica rokovať v r. 1933 „na podnet ríšskej vlády“....„nepriniesol to ovocie, po ktorom sme v záujme vášho národa túžili.“ … „nastal ...boj proti konkordátom zabezpečenému cirkevnému školstvu a keď je znemožnené slobodne prejaviť názor činiteľom, zodpovedným za katolícku výchovu.“ … „Vyhovujúc prosbám najdôstojnejšieho biskupského zboru budeme aj naďalej u vládcov vášho národa neúnavne obhajovať právo, proti ktorému sa hreší“ … „Kto rasu alebo národ, alebo štát, alebo štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci, alebo iné hodnoty spoločenského života - ktoré v rámci pozemského poriadku zaujímajú dôležité a ctihodné postavenie - vytrháva z ich pozemskej hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných, aj náboženských hodnôt a modloslužobnícky ich zbožňuje, ten prevracia a falšuje Bohom vytvorený a Bohom ustanovený poriadok. Taký človek má ďaleko k pravej viere v Boha a k chápaniu života, ktoré by bolo v súlade s touto vierou.“ https://kbs.sk/obsah/sekcia/c/mit-brennender-sorge

• • •   Pius XI. vydal 19. marca 1937 encykliku „Divini Redemptoris“ – o bezbožnom komunizme, „ktorého cieľom je zničiť sociálny poriadok a až do základov rozvrátiť kresťanskú kultúru“ … „Náuka, ktorú komunizmus ukrýva pod škrupinou často takou klamlivou a zvodnou, má v podstate aj dnes základ v Marxovom učení o dialektickom dejinnom materializme“ je to „Falošná idea spásy.“ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/c/divini-redemptoris

• • •   Mníchovskou dohodou z 30. septembra 1938, v snahe vyhnúť sa za každú cenu vojne, ustúpili predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska požiadavke nacistického Nemecka, a donútili Československo odstúpiť mu pohraničné územie – Sudety. Čechy a Morava tak stratili 30 % územia, na ktorom boli asi 2/3 priemyslu a surovín, aj 800 tisíc Čechov. Poslanec britského parlamentu W. Churchill o dohode povedal: „Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu." Vojenský historik M. Čaplovič: „Ak by Francúzi odmietli Hitlerove požiadavky a postavili sa v septembri 1938 za Československo, Nemci by v prípade konfliktu boli s najväčšou pravdepodobnosťou porazení, … Československá armáda patrila v roku 1938 medzi najmodernejšie armády v Európe.“ https://style.hnonline.sk/vikend/282332-europska-hanba-co-priniesla-vojnu

• • •   Po prijatí Mníchovského diktátu č-s prezident E. Beneš abdikoval, a 22.10. odletel do Londýna, neskôr do USA. Po vyhhlásení Slovenského štátu a okupácii Čiech a Moravy vyhlásil Mníchovský diktát za neplatný, a zaslal protest proti nemeckej okupácii Čiech a Moravy vládam hlavných európskych mocností i USA. V Londýne vytvoril exilovú reprezentáciu, ktorú Veľká Británia uznala 21. 6.1940. (V priebehu vojny uznanli Č-S exilovú vládu všetci spojenci protihitlerovskej koalície.)

• • •   Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938, ktorej šéfoval Hitler, zobrala Slovensku 20 % územia, s najlepšou poľnohospodárskou pôdou a produkciou, aj vyše miliónom obyvateľov. Bola výsledkom maďarských snáh o revíziu Trianonskej zmluvy – o čo sa maďarskí nacionalisti usilujú podnes. Odkrojila aj časti slovenských diecéz, ktorých územie Pius XI. bulou z 2. 9. 1937 upravil v súlade so štátnymi hranicami, o čo už roky usilovala aj „pražská“ vláda.

• • •  14. marca 1939, na 2. výročie encykliky proti nacionálnemu socializmu, na tomto okyptenom území na hrubý nátlak Hitlera vznikol Slovenský štát, ktorý potom slúžil nemeckým záujmom. (viac tu: https://www.postoj.sk/41495/ako-hitler-a-horthy-zakladali-slovensky-stat ) Pavol Čarnogurský, ktorý bol v r. 1938-45 poslancom snemu Slovenského štátu, v knihe „14. marec  1939“ : „Každý z nás vedel, že odhlasovaním slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.“ Na druhý deň Nemci vojensky obsadili Čechy a Moravu.

• • •  18./19. marca 1939 podpísal prezident Tiso a nemecký minister zahraničia von Ribbentrop prvú slovenskú medzinárodnú zmluvu. Bola to Ochranná zmluva s Nemeckom, na ktorej základe obsadili nemecké jednotky územie „suverénneho" Slovenského štátu približne od Váhu po Moravu. (viď mapa)

• • •  23. marca Maďarsko, ktoré predtým ako prvý štát uznalo Slovenský štát, vojensky zaútočilo na východné Slovensko, kde obsadilo ďalšie územie nad rámec toho, čo mu pridelila Viedenská arbitráž. Nemecko napriek čerstvej „Ochrannej zmluve“ nijako nezakročilo.

• • •   Tlačový poriadok ČSR z februára 1920 zabezpečil slobodu tlače a zhromažďovania. „...Je preto zásadne nedovolené podrobovať tlač predbežnej cenzúre.“ Cenzúru a monopol na informácie zaviedli komunisti aj nacisti. Po vyhlásení Autonómie a vzniku Slovenského štátu sa nastolila vláda jednej strany, ktorá zakázala väčšinu demokratickej tlače a zvyšné noviny a časopisy ovládla. V roku 1937 tu vychádzalo 250 slovenských periodík, po vzniku SŠ ich ostalo 113. V septembri 1938 sa zaviedla cenzúra, ktorá trvala do konca vojny. (po februári 1948 ju znova zaviedli komunisti)

• • •   Vatikán „de iure“ neuznal Mníchovský diktát a rozbitie ČSR. Po rozbití Československa a obsadení Čiech a Moravy Nemeckom prišiel nuncius Saverio Ritter 15. 7.1939 do Bratislavy, ako do relatívne slobodného zvyšku ČSR, aby tu pokračoval vo svojej funkcii. Odišiel keď ho slovenská vláda odmietla, a nad hotelom Carlton kde sa ubytoval, zaviala zástava s hákovým krížom. Svätú Stolicu tu potom zastupoval iba nižší diplomat  chargé d ´ affaires G. Burzio.

• • •   Paktom „Molotov–Ribbentrop“ z 23. augusta 1939 si Stalin a Hitler rozdelili Európu. O týždeň, 1. septembra, tri slovenské divízie spolu s Nemcami zaútočili na Poľsko. https://www.aktuality.sk/clanok/517108/ako-zacala-2-svetova-slovaci-napadli-polsko-15-minut-po-nemcoch/  Veľká Británia a Francúzsko so Slovenskom okamžite prerušili diplomatické styky. O 17 dní zaútočil na Poľsko Sovietsky zväz. Následne obsadila Moskva pobaltské štáty.

• • •   Hitler už 2. 9. 1939 prikázal generálom: „Bombardovanie Varšavy, jej zničenie, postrieľanie inteligencie, šľachty a duchovenstva a všetkých možných nositeľov národného odporu proti Nemcom.“ Vypracovali Generalplan Osten, podľa ktorého „Slovania sú na to, aby pre nás pracovali. Pokiaľ ich nepotrebujeme môžu zomrieť. Zdravotná starostlivosť o nich je nežiadúca. Plodnosť Slovanov je nežiadúca. Ich vzdelanie nebezpečné. Preto stačí, keď budú vedieť počítať do sto...." (Generalplan Osten nebol v roku 1940 verejne známy, ale brutálny postup nacistov v susednom Poľsku bol.)

• • •  Na jar 1940 Nemci vtrhli do Dánska a Holandska, čo bola aj príprava na útok proti Francúzsku. Za pár mesiacov obsadili väčšinu jeho územia vrátane Paríža. Zavŕšilo ho podpísanie prímeria 22. júna 1940 pri Compiègne, ktoré nadšene oslavovalo vyššie citované Vyhlásenie slovenského snemu s oslavou Adolfa Hitlera.

Čo to znamená a dokazuje?

Ako vyzerá slovenské Vyhlásenie z 26.júna 1940 vo svetle a v súvislosti s týmito faktami a udalosťami, ktoré sa odohrali pred jeho prijatím? Čo to hovorí o vtedajšom Slovensku a tých, ktorí Vyhlásenie nadšene prijali? (aj keď to iste všetci necítili a nemysleli rovnako)

• • Ak konali slobodne a mysleli to úprimne, tak možno mať vážne pochybnosti o ich politickom rozhľade aj hodnotovej orientácii. Naznačuje to, že ideológii protikresťanského nacionálneho socializmu (alebo Hitlerovi a nacistickej propagande) verili viac než slovám pápeža a učeniu Cirkvi.

• • Ak konali proti svojej vôli a presvedčeniu, tak to dokazuje že formálne samostatné Slovensko bolo okrem okypteného územia aj fakticky podstatne menej suverénne a slobodné ako keď bolo súčasťou demokratickej ČSR. Jeho podriadenosť totalitnej mocnosti s protikresťanskou ideológiou a režimom bola podobná ako naša podriadenosť komunistickej Moskve v časoch Stalinizmu či „normalizácie“ po okupácii z 21. augusta 1968. Vtedy sa konali podobné vystúpenia na oslavu vodcu svetového proletariátu Stalina a šťastné zajtrajšky pod vedením Komunistickej strany.

Dá sa veriť, a do istej miery aj oceniť, že Tiso, vláda a poslanci podobne ako pri vyhlásení Slovenského štátu 14. marca 1939, aj pri vyhlásení z 26.júna 1940 v ťažkej situácii sa úprimne snažili o „menšie zlo“ - alebo čo najviac dosiahnuteľného dobra pre Slovensko. Je však veľký omyl alebo hrubé zavádzanie hlásať, že tento štát bol dobrým výsledkom tisícročného úsilia Slovákov o štátnu samostatnosť, že bol kresťanskejší či spravodlivejší ako demokratická ČSR, a slovenský národ v ňom bol slobodnejší.

Aké Slovensko v akej Európe?

Tí čo 26. júna 1940 prijali toto vyhlásenie (ak nekonali pod hrubým nátlakom) sa však v odhade politickej situácie mýlili viac než E. Beneš, exilová vláda, a tí čo „vsadili“ na demokratických západných spojencov. Vďaka „čechoslovákom“ ktorí v 2. svetovej vojne bojovali na strane Spojencov, a obnoveniu ČSR po vojne sa Slovensku vrátilo odtrhnuté územie, a nebolo hodnotené ako spojenec porazeného nacistického Nemecka, ale ako člen protinacistickej koalície. To niektorí „proslovenskí“ historici, aj duchovní, aj politici či „obyčajní“ občania uctievajúci vojnový Slovenský štát a jeho prezidenta podnes ignorujú, a vo svojich komentároch zamlčiavajú. Dokonca aj 14. marca 2020 sa na Postoji objavilo povzdychnutie, „Keby sme po vojne, aj v sovietskom „objatí“, zostali štátom, mohli sme dnes sláviť 81. výročie samostatnosti.“ Chceli by sme takú samostatnosť akú vyjadrilo toto Vyhlásenie? Chceli by sme Slovensko s územím toho o 20 % územia okypteného štátu, a Vodcom Stalinom či jeho nástupcom z Kremľa?

Komunistický korupčný kapitalizmus v štýle Ficovho SMERu a spol. Slovensko vo voľbách 2019 a 2020 odmietlo, aj keď ich kandidátov podporili aj niektorí cirkevníci. Snahy maďarských nacionalistov požadujúcich autonómiu s podobným cieľom a argumentami ako medzi Trianonom a Viedenskou arbitrážou na Slovensku takmer nikto neberie vážne. https://www.postoj.sk/56476/madarska-autonomia-alebo-na-tankoch-do-budapesti

Chceli by sme Novú Európu pod taktovkou najväčšieho štátnika a Vodcu Hitlera, a s ideológiou národného socializmu, akej sa nádejalo toto Vyhlásenie? Bolo by to lepšie než súčasná Európska Únia? Pre Kotlebovcov, ktorí si za vzor berú Hlinkovu gardu a propagujú vystúpenie Slovenska z EÚ asi áno.

(Uvedené samozrejme neznamená, že pri otvorených hraniciach a súčasnej slobode si netreba dávať pozor na iné verzie či mutácie socializmu a sociálneho inžinierstva, ktoré má snahu a možnosť rozvracať kresťanskú kultúru podobne ako socializmus nacionálny a komunistický. Nezabudnime, že aj nacisti v Nemecku aj komunisti v Československu získali moc v relatívne demokratických voľbách – po intenzívnej mocenskej, ideologickej a nátlakovej činnosti, ktorou zmanipulovali niektoré štátne orgány a časť verejnosti – ale to je už iná téma)