Boha niet, všetko je dovolené...

Čítanie je jednou z najobohacujúcejších aktivít, ktorými môžem stráviť svoj voľný čas. Záleží to aj od knihy, ktorú čítame. Tento rok som sa rozhodol preskúmať Dostojevského a jeho päť najdôležitejších románov a zistiť, prečo sme sa o ňom učili na strednej. Po Zločine a treste (recenzia TU) prišli na rad Bratia Karamazovci. Medzi Dostojevského čitateľmi panuje akýsi rozkol v odpovedi na otázku "ktorý jeho román je najlepší"? Časť z nich hovorí, že Zločin a trest, druhá časť Bratia Karamazovci. Oba tábory neváhajú dodať, že jedno alebo druhé sú najlepší román, aký bol kedy napísaný. Môj názor?

Čo sa mi páčilo?

Po prečítaní tých vyše 928 strán som bol hotový. Čítal som ich dlho, hádam aj 40 hodín dokopy, ktoré sa tiahli so mnou od polovice apríla. Finálny dojem bol veľmi, veľmi silný. Často počas čítania som si hovoril, ako človek ako Dostojevský funguje vnútorne, koľko vecí si musel všimnúť na ľuďoch a situáciach, v ktorých sa ocitajú, aby dokázal tak popísať pocity, myšlienkové pochody a vedomé a podvedomé pohnútky jednotlivých postáv. Obdivuhodné. Najmä ak si uvedomíme, že Dostojevský žil v dobe pred psychológiou, ako ju poznáme. Fenomény, ktoré opisoval, nemali v tej dobe ešte ani meno. Freud študoval Dostojevského, pravdepodobne nie naopak (na Dostojevského biografiu sa ešte len chystám, keď dokončím tých jeho 5 románov).

Po prečítaní tých 900+ strán človek strávil s tými postavami a tým, čo sa deje s nimi v ich prežívaní spomenutých cca 40 hodín. Je to dosť času na to, aby ste si k postavám vytvorili vzťah a istú empatiu, aby sa aj váš vzťah k ním vyvinul počas toho, ako ich postupne spoznáte a zbavíte sa prvotných predsudkov. Postavy sa nijako výrazne nevyvíjajú, dej sa odohráva len počas asi 5-6 dní, kde po 4. dni ráno je pauza asi 2 mesiace a potom sú ďalšie asi 2 dni deja. No vyvíja sa váš vzťah k nim. Vyvíja a prehlbuje. Až to dospeje k tomu, že na konci, keď všetko zapadne do seba aj dejovo aj filozoficky, tak ten silný, hlboký dojem proste stojí za to.

Čo sa mi nepáčilo?

Osobne mám rád Dostojevského štýl písania, no zároveň súhlasím so všetkou jeho kritikou. Bol to majster spisovateľ, čo sa týka podania toho, čo sa deje veľmi hlboko v ľuďoch a vo svojích knihách riešil najhlbšie filozofické a až teologické problémy. No osobne nie som fanúšik jeho štylizácie, komplexných súvetí a celkovo si myslím, že by sa mu zišiel dobrý editor. V čase, keď písal, v 19. storočí to možno bol vrchol literatúry, no dnes skvelý text hodnotíme trošku inak. Dostojevský by sa mohol inšpirovať autormi ako Nietzsche, ktorý bol taký chorý, že ledva niečo napísal. No keď už napísal pár viet, stále to zato. Nietzsche hovoril, že jednou vetou vie vyjadriť to, na čo iní autori potrebujú celú knihu. Možno písal o Dostojevskom :) Aby som to zhrnul:

• Kniha by bola lepšia, keby mala tak 600 strán. Stačilo by vyškrtať množstvo postáv a odbočiek od hlavného deja a témy, ktoré nijako vo finálnej analýze neprispievajú k ničomu. Rovnako by bolo dobré zjednodušiť dialógy a niektoré kapitoly sú zbytočne dlhé a zbytočne obšírne popisujú veci, ktoré nie sú dôležité. Človek potom hodiny číta a pýta sa WTF? Snáď pochopím na konci. No na konci vidím, že to proste bolo zbytočné. Preto si myslím, že kniha by bola lepšia, keby bola tak o 25-30% kratšia, s lepšou štylistikou a mala by tým pádom lepší spád.

• K spádu - 900+ strán textu deja, ktorý sa odohráva počas tých 6 dní. Aký spád tam mohol byť? Treba však povedať, že približne po 3 dňoch a 400 stranách sa stane zápletka a potom je to už dramatickejšie. No v dnešnej instantnej, uponáhľanej dobe je čítať 400 strán, kde zúfalo čakáte na niečo, čo by vás motivovali čítať ďalej, pomerne ťažké. No dal som to. Som trochu na seba hrdý, hoci som to chcel vzdať.

• V knihe sa riešia mnohé filozofické otázky. Ja osobne by som uvítal, keby boli riešené viac explicitne. Pretože hoci som to celé prečítal, nedošiel som k tomu, ako tie otázky boli uzavreté a ani by som poriadne nevedel sformulovať, čo sa konkrétne riešilo? Opäť budem potrebovať siahnuť po nejakej analýze, ktorú si vygooglim.

Jednou vetou by som knihu zhrnul...

Na rodinnej a milostnej dráme vrcholiacej súdnym procesom s jedným z bratov obvineným z otcovraždy (to nie je spoiler, to že umrie vám autor povie v prvej kapitole) podaná úvaha na tému "Ak nieto Boha, nieto života po srmti a ani cnosti a teda všetko je dovolené."

Z akých časti sa skladala?

Kniha sa skladala z častí, ktoré sa skladali z kníh a tie sa skladali z kapitol. Ale reálne treba povedať, že kniha sa skladá z dvoch "románov". Počas prvých 400 strán sa oboznamujeme s postavami a schyľuje sa k tragédii, počas zvyšku knihy, v druhom románe, ktorý je dramatickejší a číta sa ako dobrý thriller, zisťujeme, kto vlastne vraždil a ako to celé dopadlo.

Čo som si vzal a chcel sa o to dozvedieť viac?

Určite by som sa chcel dozvedieť viac o živote Dostojevského, rovnako aj o histórii Ruska a o tom, kedy a ako začali doň prúdiť zo západu materialistické a socialistické ideológie, ktoré vyvrcholili krvavou katastrofou v 20. storočí.

Zaujímavé citáty

• “The mystery of human existence lies not in just staying alive, but in finding something to live for.”
• "The world says: "You have needs -- satisfy them. You have as much right as the rich and the mighty. Don't hesitate to satisfy your needs; indeed, expand your needs and demand more." This is the worldly doctrine of today. And they believe that this is freedom. The result for the rich is isolation and suicide, for the poor, envy and murder.”
• “Above all, don't lie to yourself. The man who lies to himself and listens to his own lie comes to a point that he cannot distinguish the truth within him, or around him, and so loses all respect for himself and for others. And having no respect he ceases to love.”