Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
29. máj 2020

Faloš prezidentky

Istanbulský dohovor pre Slovensko nekončí. Pani prezidentka si z ľudí, vrátane poslancov NR SR, urobila bláznov. Poslala list bez právnych účinkov a možno očakávala, že nikomu nenapadne zisťovať to na Rade Európy. Keď sme tak urobili, jej hovorca priznal farbu.
Faloš prezidentky

Aliancia za rodinu vyzvala petíciou pani prezidentku, aby list doplnila o právne účinky. Kým sa nevyjadril jej hovorca, prisudzovali sme jej radšej lepšie úmysly. Veď mýliť sa je ľudské. Vyjadrenie jej hovorcu znamená, že nešlo o omyl, ale o úmysel.

Reakcia Rady Európy je pochopiteľná. Kontroverzný dohovor je ich „vizitkou“. Asi nebudú s otvorenou náručou vítať oznámenie o zrušení právnych účinkov podpisu. Dohovor sme v roku 2011 podpísali, to je fakt. Nikto od nich nežiada, aby prepisovali historickú realitu a „zmizíkovali“ náš podpis. Práve naopak, žiadame ich, aby historickú realitu rešpektovali aj ďalej. Teda, aby zverejnili na stránke podpisov a ratifikácií aj oznámenie, ktorým podpis stratí právne  účinky.  

Načo vôbec prezidentka žiadala od parlamentu tretie rozhodnutie? Aj tak nemohla Dohovor ratifikovať a parlament  dvakrát jasne povedal, čo chce! Chce, aby sa Rade Európy oznámilo, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. To  je tá „magická formulka“, ktorá neumožňuje, aby sa Rada Európy z nej vyvliekala a zároveň zbavuje náš podpis  právnych účinkov.

Falošnosť patrí medzi najhoršie vlastnosti. Načo prezidentka posielala list bez právnych účinkov? Načo tvrdila, že bude rešpektovať vôľu parlamentu? Načo nás všetkých klamala? Informáciu bez právnych účinkov predsa dávno pred ňou posielalo Ministerstvo zahraničných vecí SR.

Vraj by to bol precedens, lebo sa to nikdy nestalo v Rade Európy. No a? Malé dieťa tiež bezprecedentne vykríklo ako prvé,  že kráľ je nahý! A aj tak je to zavádzanie! Rada Európy nie je jediná medzinárodná organizácia. Túto právnu situáciu neupravujú „precedensy“, ale Viedenský dohovor o  zmluvnom práve. Ten hovorí, čo máme urobiť, ak Dohovor nemienime ratifikovať a nemienime plniť jeho účel. Proste máme použiť potrebnú formulku.

A je to precedens vo význame, že sa táto formulka uplatňuje prvýkrát v histórii? Nie je! Takýto postup uplatnila listom vláda USA pri Rímskom štatúte, zakladajúcej zmluvy Medzinárodného trestného súdu: „V súvislosti s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu prijatým 17. júla 1998 Vás informujeme, že Spojené štáty sa nezamýšľajú stať zmluvnou stranou. Spojené štáty preto nemajú žiadne právne záväzky, ktoré vyplývajú z jej podpísania 31. decembra 2000. Spojené štáty americké požadujú, aby sa ich zámer nestať sa stranou, vyjadrený v tomto liste, odrazil v zoznamoch štatútov depozitára týkajúcich sa tejto zmluvy.A OSN to riadne akceptovala.

Pani prezidentka nás zavádzala aj v tom, že z podpisu nám nevyplývajú žiadne záväzky. Vyplývajú!  Nemôžete konať proti predmetu a účelu Istanbulského dohovoru, a to my pri všetkej úcte budeme. Bulharský ústavný súd napríklad potvrdil, že Istanbulský dohovor nie je v súlade s ich Ústavou aj preto, lebo ak chceme chrániť ženy, musíme vedieť, kto ženou je. Je predmetom Dohovoru zavádzanie vyučovania o „nezvyčajných“ rodových roliach na všetkých stupňoch škôl? Je predmetom Dohovoru odstraňovanie zvyčajných úloh mužov a žien? Je predmetom zmluvy zavádzanie „rodu“ oddeleného od pohlavia? Je! A plánujeme proti tejto veci bojovať? Určite.  

Odporúčam podpísať našu petíciu, aby sme vyjadrili svoj postoj a aby s nami rokovala. Osobne neverím, že sa pani prezidentka ľuďom ospravedlní. Aliancia za rodinu v priebehu budúcich dní navrhne politikom riešenie a pani prezidentke odporúčam, aby zo svojho slovníka vypustila slovíčko „úprimne“. Znie falošne!

Inzercia

Odporúčame

Blog
Kde sú obhajcovia života?

Kde sú obhajcovia života?

Po vypočutí podcastu s Annou Záborskou som pochopil, že sa na ňu nemôžeme spoliehať pri prekladaní návrhu zákona, ktorý by zlepšoval potraty zrušením bezdôvodného zabíjania nenarodených detí. Táto ustráchanosť a snaha o takzvaný „mier“ je tiež dôvodom, že pro life hnutie ide od porážky k porážke. Cenu porážok poznáme. Plačeme vôbec nad tými tisíckami zabitých detí? Mali by sme! A robíme všetko čo sa dá? Myslím, že nerobíme. Pri Anne Záborskej ide zároveň o politickú chybu podobnú Hlinovej chybe s paktom s liberálmi. Je to nesmierna škoda a je mi to ľúto.