O dvoch Adamoch

Zamyslenie na evanjelium tejto nedele nájdete tu. 

Bratia, ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Hriech bol síce vo svete už pred zákonom, lenže hriech sa nepočíta, keď nieto zákona. No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť. Ale s darom to nie je tak ako s previnením. Lebo ak previnením jedného zomreli mnohí, tým väčšmi sa milosťou jedného človeka, Ježiša Krista, v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar. A s darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil. Lebo súd pre jedno previnenie priniesol odsúdenie, milosť však prináša ospravedlnenie z mnohých previnení. Lebo ak previnením jedného skrze jedného zavládla smrť, tým skôr skrze jedného, Ježiša Krista, budú v živote kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti a darovanej spravodlivosti. Teda ako previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom, tak spravodlivosť jedného priniesla všetkým ľuďom ospravedlnenie a život. Lebo ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými. (Rim 5, 12-19)Zdieľať

Vybraný úsek je z Listu Rimanom, z jeho prvej časti, ktorú tvorí predstavenie Pavlovej náuky. Konkrétne sa dotýkame jeho obľúbenej témy, ktorou je ospravedlnenie. V našej perikope pri argumentácii používa porovnávanie postáv praotca Adama, ako reprezentanta starého človeka a Ježiša Krista ako obraz nového človeka. Vplyv na takýto koncept nachádzajú odborníci vo vtedy sa už rozvíjajúcej sa židovskej apokalyptickej literatúre. Už tam, a teda aj u Pavla, badáme to, čo sa neskôr v kresťanstve rozvinulo ako učenie o dedičnom hriechu. Aj vtedajší autori sa pri rozoberaní otázky ľudskej smrteľnosti obracali späť k prvým kapitolám knihy Genezis a teda k príbehu z raja. Vinníka za neutešený stav človeka nachádzali v prvých ľuďoch a ich hriechu neposlušnosti. Židovská strana ako riešenie ponúkala poslušnosť Zákonu. Takúto cestu nádeje Pavol ale odmieta. Jeho perspektíva sa už upriamovala aj na pohanov, ktorým Zákon pôvodne daný nebol.

Pavol používa porovnávanie postáv praotca Adama, ako reprezentanta starého človeka a Ježiša Krista ako obraz nového človeka.Zdieľať

Neschopnosť Zákona dať skutočný život Pavol zdôrazňuje vo svojich viacerých spisoch. Jeho teológia, otvorená pre všetkých, preto ponúka rýdzo kresťanské riešenie. Neupúšťa sa pritom židovského základu. Aj pohanom predstavuje Adama ako praotca a model každého človeka. Vyznáva, že jeho hriech neposlušnosti priniesol všetkým ľuďom odsúdenie s trestom smrti.

Tu ale treba pre dnešného čitateľa hneď niekoľko vecí vysvetliť. Pavol nepodáva už ucelenú neskoršiu kresťanskú náuku o dedičnom hriechu. A preto nerieši, akým spôsobom sa hriech prenáša z generácie na generáciu. Podobne sa podrobne nezaoberá ani historicitou udalostí z raja. Hriech predstavuje nie iba ako skutok, ale skôr ako akúsi zlú silu, ktorá má ľudstvo v moci. A nakoniec, smrť vníma nielen fyzicky, ale hlavne ako odlúčenie človeka od Boha. Vráťme sa však k hlavnej myšlienke.

Adamov hriech neposlušnosti priniesol všetkým ľuďom odsúdenie s trestom smrti.Zdieľať

Riešením pre hriech a smrť namiesto nedokonalého Zákona nachádza Pavol v opaku Adama. Je ním Ježiš Kristus. Boží Syn (porov. Rim 1,4) sa stal človekom. Inak povedané: stal sa Adamom. Na rozdiel od starého Adama, bol tento Adam poslušný, čo ako opozitum ku hriechu prináša milosť. Človek, starý Adam, preto prijatím nového Adama, Ježiša Krista, získava aj túto milosť a stáva sa novým človekom. Milosť následne mení aj odsúdenie a smrť na ospravedlnenie a život.

Milosť mení odsúdenie a smrť na ospravedlnenie a život.Zdieľať

Na začiatok pôstu máme teologicky hutný text z dlhého a teologicky hutného spisu. Odborne sa o ňom dajú písať hrubé knihy. Ak by som si to však dovolil zjednodušiť, tak nás toto čítanie upriamuje na Ježiša, ktorý v našej ľudskej prirodzenosti aj pre nás víťazí nad hriechom a smrťou.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia