III. Referendum - ochrana pred partitokraciou, ústavodarná moc občanov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
III. Referendum - ochrana pred partitokraciou, ústavodarná moc občanov

V tomto blogu chcem poukázať na dvojakú diskrimináciu inštitútu referenda: I. Priama demokracia je neodôvodnene diskriminovaná oproti zastupiteľskej demokracii: prvá si vyžaduje 50% kvórum účasti, druhá žiadne. II. Ústava občanom neumožňuje priamo sa podielať na ústavnej moci. Poslanci majú právo obmedziť práva občanov rozhodovať v referende bez vyjadrenia sa občanov.

 

 

Paradox IVšetky parlamentné strany získali vo voľbách do NR SR v roku 2016 dokopy cca 52 %. Ak by sa voliči všetkých parlamentných strán okrem najmenšej z nich zúčastnili referenda, referendum by bolo neplatné, lebo by nebola dosiahnutá 50 % účasť zo všetkých voličov. 

Paradox II: Ak by sa všetci voliči zúčastnili referenda, mali by moc schváliť obyčajný, nie však ústavný zákon, aj keby všetci hlasovali za znenie referendovej otázky. 


I. NAJPRV STRANA, POTOM OBČAN - DISKRIMINÁCIA KVÓROM ÚČATI 


Všetky súčasné parlamentné strany získali vo voľbách 2016 52,09 % zo všetkých voličov. Percentá pre jednotlivé strany zo všetkých voličov pri 60% účasti: Smer 16,9%, ĽSNS 5,1 %, SNS 4,8 %, SaS 7, 26 %, OLANO 6,6 %, SME rodina 3, 97 %, MOST 3,9 %, SIEŤ 3,36 %. Ak by sme odčítali najmenšiu SIEŤ, všetky ostatné strany spolu nedosiahli 50 % zo všetkých voličov. Ak by za zákon hlasovali všetky strany okrem SIETE, pri aplikovaní referendového 50% kvóra účasti by zákon nemal platiť. Za povšimnutie stojí i skutočnosť, že súčasná koalícia schvaľujúca zákony tvorí 29 % zo všetkých voličov a zákon môže byť schválený poslancami zastupujúcimi 15% všetkých občanov.

Čl. 98, ods.1 Ústavy SR: “Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.”

Inštitút referenda je v porovnaní s voľbami diskriminovaný z dôvodpotrebného 50% kvóra účastio čom som písal v prvom blogu o referende. Požiadavka minimálnej účasti vedie k absurdnostiam: 

Na schválenie zákona stačí nadpolovičná väčšina zúčastnených poslancov, min.39, čo pri spomínanej 52% reprezentácii občanov (nie všetky sa dostali do parlamentu) zodpovedá cca 15 % všetkých voličov.

Aby boli pravidlá rovnocenné, potom by a) NR SR mala schvaľovať zákony s kvórom berúcim do úvahy všetkých, aj nezúčastnených voličov, alebo b) pri referende treba zrušiť alebo výrazne minimalizovať kvórum.

Ak by sa podľa bodu a) aplikoval princíp referenda na schvaľovanie zákona v NR SR, minimálny počet poslancov hlasujúcich o zákone by mal zodpovedať aspoň 50% všetkých voličov, čo pri 100 % účasti zodpovedá 76 poslancom, no napr. pri 60 % účasti by sa malo hlasovania zúčastniť minimálne126poslancov (150 poslancov =60% všetkých voličov, 125 poslancov =50 % všetkých voličov), inak by mal byť zákon neplatný. Pri 50 % účasti vo voľbách by parlament nemohol schvaľovať zákony. Absurdné, rovnako ako 50 % kvórum na referendum. 

Zarátanie nezainteresovaných voličov do kvóra nedáva zmysel, keďže nie je možné odlíšiť nezainteresovaných nezúčastnených od taktických nezúčastnených. Eliminovať vplyv nezainteresovaných možno len zrušením kvóra na účasť pri obyčajnom referende a stanovením kvóra na “áno” pri ústavnom referende. Kto nemá záujem prejaviť politickú vôľu, nemôže byť zarátaný do kvóra ani pri referende ani pri voľbách.


II. ODŇATÁ ÚSTAVODARNÁ MOC REFERENDA

Druhým nepovšimnutým dôvodom v prospech referenda je priama ústavodarná moc občanov. Ústava nedáva voličom právo priamo schvaľovať ústavné zákony. 

Čl.2, ods. 1 Ústavy: “Štna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.” 

čl. 30, ods. 1 Ústavy: Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.”

Tieto články síce konštatujú existenciu dvoch spôsobov tvorby legislatívy, no nehovoria nič o ich vzájomnej právnej sile. O nej sa zmieňujú iné tri články Ústavy, ktoré neumožňujú občanom výkon ústavodarnej moci samotným referendom. 

Čl. 98, ods. 2: “Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.”

NR SR ich teda vyhlási ako zákon, nie ako ústavný zákon. Týmto článkom Ústava nepripúšťa ústavodarnú moc referenda, čím redukuje platnosť čl. 2 ods. 1 o “výkone štátnej moci občanmi priamo” na obyčajné zákony.

Čl. 99,ods.1: “Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.”

Táto veta vymedzuje právnu silu refereneda zdola a zhora: 

a) Pripisuje zákonu prijatému v referende vyššiu právnu silu ako obyčajnému zákonu prijatému NR SR, lebo zákon prijatý v referende, na rozdiel od obyčajného zákonprijatého NR SR, možno zmeniť len vyššou právnou silou– ústavnýzákonom.

b) Pripisuje referendnižšiu právnsilako ústavnému zákonu prijatému NR SRlebo NR SR ho môže ústavným zákonom zrušiť, čím je kvalifikovaná väčšina NR SR nadradená inštitútreferenda.

Článok 99, ods. 1 definuje spôsoby výkonu legislatívnej moci, ktoré nemožno chápať v rovnocennom postavení, zavádzhierarchiu právnych noriem: ústavný zákon prijatý NR SR, obyčajný zákon schválený v referende, obyčajný zákon schválený NR SR. 


Čl. 125b, ods. 1: “Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.” 

Ak referendová otázka nie je v súlade s už existujúcimi ústavnými zákonmi, Ústavný súd neumožní ľudové hlasovanie, čím je implicitne znemožnená ústavodarná moc referenda. 

 

Čl. 93, ods. 1: “Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.”

Ide o jediný prípad, keď sa referendum podieľa na ústavnej moci, aj to len sekundárne. 


Ak by sme vychádzali z podstaty demokracie, ľudové hlasovanie by malo byť nadradené hlasovaniu prostredníctvom zástupcov, a teda aj ústavný zákon prijatý v plebiscite by mal byť nadradený ústavnému zákonu prijatému v NR SR. 

Namiesto toho, aby bolo občanom umožnené Ústavu zmeniť (a následne dotknuté ústavné zákony prijaté parlamentom podriadiť referendovému ustavnému članku), autori Ústavy postupovali naopak: snahobčanov zmeniť Ústavu vyhlásili de facto za protiústavnú, hoci by sa za zmenu vyslovilo aj 100 % všetkých občanov. 

Hierarchické pochybnosti spôsobuje i skutočnosť, že Ústava nerozlišuje medzi obyčajným a ústavným zákonom prijatým v referende, ako je tomu pri zákonoch v NR SR. Tento rozpor možno vyriešiť zadefinovaním ústavného a obyčajného zákona prijatého v referende s hierarchiou: ústavný zákon schválený v referende, ústavný zákon schválený v NR SR, obyčajný zákon schválený v referende, obyčajný zákon schválený v NR SR. 


Ak by sa rozlišovalo medzi referendoo zákone a referendom o ústavnom zákonekvórum o ústavnom zákone by sa stanovilo na počet voličov hlasujúcich “áno” (nie na účasť), aby bol schválený dostatočne vysokým počtom zo všetkých voličov, napr 40 %. Ak by ho malo schváliť 40% všetkých voličov a kvórum by sa stanovilo na účasť, tá by musela dosiahnuť aspoň 80% voličov, čo je prakticky nereálne. 


 

POSLANCI NEMAJÚ PRÁVO OKLIEŠTIŤ MOC OBČANOV 


Právo neumožňuje splnomocnencovi znížiť ani odobrať moc splnomocniteľa. Nemá demokratickú ani právnu logiku, aby mal zastupujúci viac práv ako zastupovaný. Majú poslanci právo obmedziť moc občanov realizovanú priamym hlasovaním? Parlament znemožnil občanom výkon priamej zákonnej moci (de facto, kvôli vysokému kvóru) a ústavnej moci (de iure). Občania môžu limitovať výkon vlastnej priamej demokracie len ak sa tak sami priamo - v referenede rozhodnú. O limitovaní priamej demokracie však nemožno rozhodnúť nepriamo – prostedníctvom volených zástupcov. Doposiaľ sa však občania žiadnym referendom dobrovoľne nerozhodli vzdať sa svojej priamej moci a udeliť viac moci politikom ako sebe. To urobili za nich politici. Ľud nemôže delegovať parlamentu viac moci ako má ľud samotný. Argument, že ľudia si zvolili sami, resp. v budúcich voľbách môžu voliť iných politikov, neobstojí. Ide o principiálnu vec. Aj splnomocnenec bol vybraný slobodne, no to ho neoprávňuje obmedzovať moc splnomocniteľa. 


Skutočnosť, že  Ústava neumožňuje občanom priamu ústavodarnú moc, má okrem vyššie spomenutej legislatívnej diskriminácie občanov ďalšie potenciiálne implikácie: 

a) Poslanci môžu zneužiť ústavnú moc proti záujmom ľudu a po prehratých voľbách mať dostatočne silnú menšinu, aby blokovali ústavnú nápravu. 

Ak sa má predísť riziku zneužitia moci parlamentu voči ľudu, zastupovaný nemôže znemožniť priamy výkon moci zastupovanému.

V mnohých štátoch sa na parlamentom schválený ústavný zákon viaže povinnosť ratifikovať ústavné zmeny v referende. Demokratickejšia by bola možnosť autonómnej moci občanov schvaľovať ústavný zákon v referende. 

b) Hierarchicky najvyššia právna norma v štáte – ústavný zákon schválený v referende, a nemožnosť Ústavného súdu takýto zákon zvrátiť, by čiastočne obmedzil právny aktivizmus ústavného súdu, ak by ho nechel obmedziť parlament.

 

VÝZNAM REFERENDA PRI DEĽBE MOCI A VOČI PARTITOKRACII 


Partitokracii som sa venoval dávnejšie v blogu na hnonline

Strana je stále nad občanom a to nemožno ospravedlniť skutočnosťou, že občan si strany a poslancov slobodne vyberá.

Prednovembrový systém vlády jednej strany je nahradený systémom vlád viacerých slobodne zvolených strán.Vláda nie je nezávilá od parlamentu a kontrolovaná ním, ani parlament nie je v praxi nezávislý od vlády. Stranícke centrály ovládajú exekutívu a legislatvu ako spojenú nádobu. Súdna moc nie je nezávislá od výkonnej a zákonodarnej moci, keďžeje ňou volená / nominovaná, preto ani nemôže účinne kontrolovať výkonnú a zákonodarnú moc. 

V súčasnosti je deľba moci deklaratívna a v systéme partitokracie nadobúdajú tri piliere moci - parlament a vláda (a prakticky aj súdna moc – o tom nabudúce) legitimitu víťazstvom v zákonodarnom orgáne.

Ak majú mať občania skutočnú kontrolu nad legislatívou a exekutívoureferendum vrátane referenda s ústavodarnými právomocami  posilní ich zákonodarnú moc princíp deľbmoci, keďže zákonodarná moc vykonaná priamo bude autonómna voči partitokracii. 

 

 

Som presvedčený, žnedôverv demokraciu úzko súvisí s krízou inštitúcií (nekvalitné súdnictvo, školstvo, polícia…), ktorá sa odvíja nielen od kultúry a morálky jednotlivcov a spoločnosti, ale i od nerealizovanej deľby moci a ignorovania hlasu občanov a odbornej obce. Spoločnosť sa dlhodobo buduje s vylúčením verejnosti, najmä odbornej.

 

Záver:

Vedúcu úlohu strany z čias komunizmu nahradila vedúca úloha strán, čo je významný posun z pohľadu princípu, kvality i kvantity, ale systém stále nezabránil nadradeniu strán nad občanov. Občania slobodne volia poslancov, no poslanci môžu oklieštiť práva občanov, resp. nepredvídateľným hlasovaním ich nemusia zastupovať. Kontrola politikov zo strany občanov spočíva len v možnosti voliť v budúcich voľbách inú stranu, ale hlavná kontrola – priama účasť na legislatíve, prakticky neexistuje. Zástupujúci má viac práv ako zastupovaný, zastupujúci môže oklieštiť práva zastupovaného, čo je logický, demokratický i právny nezmysel. 

V dobe súdneho aktivizmu – legislatívnej činnosti súdov, sa stala naliehavejšou priama ústavodarná moc občanov, ktorú zákonodarný ani žiaden súdny orgán nemôže obmedziť, zakázať ani zrušiť. Posledný ústavný zákon schválený v referende by mal mať najvyššiu právnu silu v štáte a ostatné ústavné a zákonné normy mu musia byť podriadené. Nie naopak. 

Vpočiatkoch demokracie, keď medzi masami prevládal analafabetizmus, neboli splnené základné prepoklady pre priamu demokraciu. V dnešnej dobe politici ničím nevynikajú nad občanov - sú ich priemerným, ľahko nahraditeľným a ešte ľahšie korumpovateľným zástupcom s neprimeraným množstvom kompetencií, čo je ďalší dôvod pre posilnenie priameho hlasovania.

Ďalšou výhodou posilnenia inštitútu referenda by bol súboj myšlienok namiesto jalového marketingového boja medzi politickými lídrami - častokrát figúrkami oligarchov. Mnohé sporné otázky, vrátane etických, by sa mohli vyriešiť referendom. 


 


 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo