Ústavný zákon o referende

Súčasné znenie Ústavy SR kvôli podmienke kvóra v referende nadraďuje moc vykonanú prostredníctvom volených zástupcov nad moc občanov uplatnenú priamo.

Čl. 2, ods. 1 Ústavy SR: “Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.”

Čl.74, ods.1 Ústavy SR: “Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.”

Čl. 98, ods.1 Ústavy SR: “Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.”

Nechcem sa vyjadrovať k legitímnej požiadavke zrušiť kvórum účasti v referende úplne. Veď kto sa nechce zúčastniť referenda (volieb), dobrovoľne sa zrieka možnosti vyjadriť svoj názor a prenecháva ostatným občanom možnosť rozhodnúť, čím tiež vyjadruje svoj postoj.

 

DISKRIMINAČNE KVÓRUM V POROVNANÍ S VOĽBAMI DO NR

Zásadná je skutočnosť, že pri voľbách do NR SR na rozdiel od referenda neexistuje požiadavka minimálnej účasti voličov, čím je výkon priamej moci diskriminovaný voči výkonu moci realizovanej prostredníctvom zástupcov občanov.

Zavedením prakticky nedosiahnuteľného kvóra na referendum Ústava diskriminuje inštitút referenda voči voľbám do NR SR, kde kvórum nie je potrebné. Nadraďuje zástupcov občanov nad občanov samotných. Isté kvórum pri referende nemusí byť diskriminujúce, keďže aj zákon prijatý NR SR musí byť prijatý istým percentom zástupcov občanov, no kvórum nemožno viazať na účasť .

 

         NELOGICKÉ  VIAZANIE KVÓRA NA ÚČASŤ

Za pozornosť stojí samotná rozporuplnosť čl. 98, ods. 1, konkrétne stanovenie kvóra na účasť, čím je čl. 98 dvojnásobne nedemokratický:

Ak tvorcovia Ústavy trvali na kvóre, potom by bolo vhodné stanoviť kvórum nie na počet zúčastnených, ale na počet voličov, ktorí sa rozhodnú v referendovej otázke hlasovať pre “áno”. O schválení referendovej otázky by rozhodla väčšina zúčastnených, ktorá by zároveň musela tvoriť isté minimálne percento zo všetkých voličov.

Pri účasti viac ako 50% všetkých voličov stačí viac ako 25 % zo všetkých voličov na schválenie referendovej otázky. Ak stačí viac ako 25 % všetkých voličov pri 50 % účasti, tak stačí aj pri 26 % účasti, teda kvórum účasti nedáva zmysel.

Ak by sme chceli zachovať duch súčasného znenia ústavného zákona (zmenou 50% kvóra účasti na 25 % kvórum hlasujúcich “áno”), ale dať mu demokratický a logický obsah, rozumnejšie by bolo zmeniť ho nasledovne:

Súčasné znenie: “Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.”

Nové znenie: “Výsledky referenda sú platné, ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda a táto väčšina tvorí viac ako 25 % zo všetkých oprávnených voličov.“

(Kvórum 25% zo všetkých voličov hlasujúcich “áno” nahradilo 50 % kvórum účasti. Demokratickejšie by však bolo kvórum 25% znížiť alebo zrušiť.)

 

Kvórum pri referende stanovené na účasť (nech by bolo stanovené akékoľvek percento) je principiálne nedemokratické, lebo tým, ktorí sa o referendum vôbec nezaujímajú, dáva moc blokovať rozhodnutie tých, ktorí sa vyjadriť chcú. Ak vo volenom orgáne väčina nehlasovaním zneplatní hlasovanie, je to legitímne, sú súčasťou orgánu, v ktorom chceli byť a ktorého pravidlá umožňujú blokovať rozhodnutie neúčasťou. Z princípu svojej volenej funkcie sa nemôže domáhať vyňatia z inštitúcie, môžu nehlasovať z taktických dôvodov. Všeľudové hlasovanie je principiálne iné: istá skupina v tejto hre byť nechce (to nie je “nie“ v referende, ale "nie" pred referendom, akoby niekto nechcel byť zvolený za poslanca a ako nezvolený bude svojou neúčasťou ovplyvňovť výsledky hlasovania) a nemôže sa slobodne rozhodnúť vystúpiť z hry, aby sa ich hlas nezarátaval, no ten sa ráta aj proti ich vôli. Nie je spravodlivé, aby ich neúčasť mala vplyv na platnosť referenda rovnako ako by nebolo spravodlivé, aby neúčasť voličov ovplyvňovala akékoľvek iné voľby v štáte. Taktických nevoličov nie je možné odlíšiť od “nezainteresovaných”, preto je lepšie, aby neúčasť nebola braná do úvahy. Vďaka dobrovoľnému samovyčleneniu istej skupiny spoločnosti pri referende a vďaka neporovnateľnému zloženiu dvoch hlasujúcich skupín - volený orgán s niekoľkými ľuďmi vs milióny ľudí, nemožno požiadavku nadpolovičnej účasti pri hlasovaní v inštitúcii (nadpolovičná väčšina, s výnimkou obštrukcie, je prítomná stále a dobrovoľne) aplikovať na referendum, v ktorom vplyvná skupina nedobrovoľne zainteresovaných nevoličov ovplyvňujúca výsledok proti svojej vôli, zvlášť ak v iných prípadoch – voľby prezidenta, do NR SR a samosprávnych orgánov takáto požiadavka neexistuje.

 

Kvórum účasti pripúšťa paradoxné situácie, keď pri dvoch referendách s tou istou väčšinou voličov hlasujúcich za znenie referendovej otázky je referendum raz platné, raz nie:

Príklad 1:

25,1 % (resp. viac až po 49,9%) zo všetkých voličov hlasuje v referende za “áno”. Pri účasti 50,1 % voličov je výsledok referenda platný, pri účasti 49,9 % je výsledok neplatný, hoci za “áno” hlasoval ten istý počet zo všetkých voličov a rozdiel v počte zúčastnených voličov je zanedbateľný.

V prípadoch blížiacich sa k 49,9% dokonca takmer polovica všetkých voličov chce zmenu a 50,1 % je k referendovej otázke ľahostajná (teda nemá problém ani s “áno”), referendum je neplatné. (Taktickú neúčasť nechajme bokom, nerieši podstatu nezmyselnosti zákona).

 

Príklad 2:

Ešte absurdnejšia situácia nastane, ak početnejšia väčšina hlasujúca za “áno” má menšiu silu ako menej početná väčšina hlasujúcich za “áno”:

A) Pri 49% účasti voličov sa veľmi vysoké percento, napr. 90 % zo zúčastnených voličov vyjadrí v prospech referendovej otázky. Pri 1000 voličoch je to 441 voličov (0,49 x 0,9). 49 voličov zaškrtne “nie”. 510 voličov sa referenda nezúčastní. Referendum je neplatné.

B) Pri 51 % účasti zahlasuje 51 % zo zúčastnenýh, t.j. 260 voličov za “áno” (0,51 x 0,51). 49%, t.j. 250 voličov hlasuje za “nie”. 490 voličov sa referenda nezúčastní. Referendum je platné, referendová otázka bola schválená.

Ústava pripúšťa, že 260 voličov silu referendovú otázku schváliť, no 441 voličov túto silu nemá (a to aj pri porovnateľnom počte všetkých zúčastnených voličov (A-490 a B-510)).

Ak by sme argumentovali ad absurdum, že v prípade B sa prekročilo 50 % kvórum účasti (ak je pre niekoho 50% kvórum účasti posvätné z princípu) a referenda sa v prípade B zúčastnilo o 20 voličov viac, aj po odrátaní týchto dvadsať hlasov od “áno“ voličov z prípadu A (441-20) by sme mali 421 voličov, čo je stále výrazne viac ako 260 voličov z prípadu B. Samozrejme, tento argument je zbytočný, príklady 1 a 2 dostatočne potvrdzujú absurdnosť súčasného ústavného znenia.

Ani z pohľadu tábora “nie” zákon nedáva zmysel, o čom svedčí príklad 1 a príklad 2 A:

Len piatim percentám zo všetkých voličov (10% zo zúčastnených pri 49 % účasti) záleží, aby povedali referendovej otázke “nie”. 51 % voličov prejavilo neúčasťou ľahostajnosť k referendovej otázke (teda akceptujú aj “áno”), 44% zo všetkých voličov hlasuje za “áno” (90% pri 49 % účasti). Referendum neprejde. Zo sociolgického pohľadu má referendová otázka v spoločnosti zanedbateľný počet odporcov a veľmi vysoký počet zástancov (1:9), zvíťazila však zanedbateľná menšina vďaka vysokej neúčasti ľahostajných (ktorí netrvajú na “nie”). Zákon dáva menšine väčšie práva ako väčšine.

 

Nezúčastnení nemôžu mať v referende a v demokracii rozhodujúci legislatívny vplyv, veď ani pri voľbách do NR SR ho nemajú. Sami sa svojím postojom rozhodli zbaviť svojej moci.

Zákony sú platné bez ohľadu na účasť voličov vo voľbách. Na schválenie zákona stačí 39 poslancov, čo zodpovedá 26% poslancov. Pri 60 % účasti vo voľbách to zodpovedá 15,6 % všetkých voličov, ktorých počet može postačovať na prijatie zákona. Pri modeli 1000 voličov to zodpovedá 156 voličom, ktorí majú väčšiu moc ako 441 voličov v referende z príkladu 2 A.

 

HIERARCHIA PRÁVNYCH NORIEM

Ak majú občania právo prijímať zákony a ústavné zákony prostredníctvom volených zástupcov, mali by mať právo prijímať ústavné zákony aj v referende a to aj vzhľadom na nižšie uvedený čl.99,ods.1. Ak občania nemajú právo prijímať ústavné zákony referende, je to v rozpore s čl. 2, ods 1 Ústavy.

Právna sila zákona prijatého občanmi v referende by mala byť nadradená právnej sile zákonov prijatých zástupcami občanov v parlamente. Každý zákon nižšej právnej sily je možné zmeniť, resp. zrušiť len tou istou alebo vyššou právnu silou, nie naopak.

1. Ústavný zákon schválený v referende prijatý napr. 45% väčšinou všetkých voličov na rozdiel od jednoduchého zákona prijatého v referende. (Pri 80 % účasti by bolo potrebných 56% za, pri 50 % účasti 90 % za, pri 45 % účasti 100 %, pri nižšej ako 45 % účasti referendum o ústavnom zákone neplatné. Ak min. kvórum za “áno” 40%: Pri 80 % účasti nadpolovičná väčšina, pri 50 % účasti potrebných 80 % za).

2. Ústavný zákon prijatý parlamentom.

3. Obyčajný zákon prijatý referendom (bez kvóra, resp. minimálne kvórum napr. 15 % viazané na “áno”, nie na účasť. Pri 20% účasti potrebných 75 % za, pri viac ako 30 % účasti nadpolovičná väčšina zúčastnených. Alebo kvóum 10 % za “áno”: pri 15 % účasti potrebných 67% za, pri 20 a viac percentnej účasti nadpolovičná väčšina).

4. Obyčajný zákon prijatý parlamentom.

 

Potom by bol čl. 99, ods. 1 :

“Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeni􏰁ť alebo zruši􏰁ť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. “

zmenený nasledovne:

“ Výsledok referenda o obyčajnom zákone môže Národná rada Slovenskej republiky zmeni􏰁ť alebo zruši􏰁ť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti. Výsledok referenda o ústavom zákone možno zmeniť alebo zrušiť len iným referendom o ústavnom zákone. “

 

                 NÁMIETKY

Proti posilneniu inštitútu referenda sa pravdepodobne ohradia najmä tri skupiny občanov:

a) Oligarchovia. Aj napriek vlastneniu médií je ťažšie kúpiť si voličov ako zopár poslancov a ministerských úradníkov. Štát je ľahšie ovládateľný cez politické strany ako cez vôľu ľudu vyjadrenú v referende.

b) Politici, ktorí sa cítia byť ohrození a nadradení nad občanmi.

c) Elitári argumentujúci, že ľudia zákonom nerozumejú, jednoducho, voliči sú hlúpi. Ide v podstate o vyjadrenie nedôvery voči občanom úzkou skupinou iných občanov. Nuž, nech im to povedia, keď ich budú vo voľbách žiadať o hlas, resp. mali by žiadať zrušenie volebného práva pre “hlúpych” aj pri voľbách. Názor, že “politici vedia lepšie, čo je pre občana dobré ako občan samotný” patrí do obdobia spred Novembra.

Niektorí by snáď mohli argumentovať zodpovednosťou za štát, varovať pred nepremyslenými, deštrukčnými a populistickými návrhmi.

a) Hierarchia právnej sily ponúka záchranné brzdy.

b) Zlé a populistické zákony prijímajú aj zvolené politické strany.

c) Štát sú ľudia žijúci v štáte a aké zákony prijmú, také následky budú niesť. Proces učenia a dozrievania spoločnosti by sa realizoval tiež predreferendovými diskusiami a v krajnom prípade, ak by občania urobili chybu (môžu, je to ich štát, ich život), spoločnosť by sa učila aj skúsenosťami z následkov referenda.

Som presvedčený, že občania naprieč politickým spektrom by sa dokázali dohodnúť na mnohých dobrých zákonoch a začali by preberať priamu zodpovednosť bez výhovoriek na politikov.

Najľahšie manipulovateľní sú nevzdelaní a od štátu závislí občania. Najlepšia prevencia pred populizmom, nezodpovednosťou a hlúpymi rozhodnutiami sú vzdelaní a od štátu ekonomicky nezávislí občania. Zodpovední politici a občania budú mať dôvod navyše usilovať sa o kvalitnejšie vzdelanie a ekonomickú sebestačnosť občanov.

 

 

ZÁVER

Súčasné znenie Ústavy stanovením vysokého kvóra nadraďuje voleného zástupcu občana nad občana samotného, čo je ústavne sporné. Je nedemokratické, aby poslanci mali väčšiu moc ako samotní občania, ktorých majú zastupovať. Ich zastupiteľská funkcia je daná praktickými dôvodmi: nie je reálne, aby o všetkých legislatívnych záležitostiach sústavne rozhodovali všetci občania, resp. v istých veciach sa občania rozhodnú delegovať kompetencie voleným zástupcom. Ak sa však občania rozhodnú, že chcú v istej veci rozhodnúť sami, ich zástupcovia ani Ústava im nemajú právo brániť vyjadriť názor za rovnakých podmienok ako pri iných voľbách.

Súčasný systém zároveň zavedením vnútorne rozporuplného kvóra účasti umožňuje, aby menšina zvíťazila nad väčšinou za asistencie väčšiny nezúčastnených a nedobrovoľne zainteresovaných, ktorých hlas však nemožno automaticky priradiť na stranu menšiny a ktorí majú v porovnaní s voľbami do NR SR neodôvodnenú moc zneplatniť hlasovanie. Na referendum by nemalo byť potrebné žiadne kvórum alebo by sa kvórum stanovilo na primerane nízky percentuálny podiel väčšiny (ktorá rozhodnutie prijme) zo všetkých voličov, nie na percento účasti.

Občania majú mať právo hlasovať v referende o ústavných zákonoch bez možnosti NR SR tieto rozhodnutia zvrátiť. 

 

P.S: Referendum bez nezmyselného 50% kvóra účasti by sa sfunkčnilo a občania by mohli sami rozhodnúť o témach, ktoré pokladajú za prioritné alebo o témach, ktoré dlhodobo polarizujú spoločnosť, čím by sa uvoľnil priestor na politickú a spoločenskú diskusiu pre ďalšie témy. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora