Vydávanie svedectva zachraňuje život

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vydávanie svedectva zachraňuje život

Evanjelium nasledujúcej nedele v rímskokatolíckej liturgii nás vovádza do Ježišovej eschatologickej reči v Lukášovom evanjeliu.

Každoročne v tomto období v bohoslužbe slova počúvame Ježišove takzvané eschatologické reči, teda reči, ktorých témou sú posledné veci trvania tohto sveta (ἔσχατος [eschatos] v gréčtine znamená „posledný“), ako je moment konca sveta, otázka, či tomu budú predchádzať nejaké znamenia a ak áno, tak aké, samotný priebeh konca sveta, posledný súd, a pod. V dnešnom evanjeliu (Lk 21,5-19) sa dotýkame práve takýchto tém.

Samotná otázka učeníkov nesmeruje k problematike konca sveta. Ježiš hovoril o konci chrámu, a teda aj ich otázka o čase tejto udalosti a o znameniach, ktoré príchod tohto času budú naznačovať, sa skôr týkajú zničenia chrámu než konca celkových dejín. Ježiš však prvou časťou svojej odpovede, ktorú si v nedeľu vypočujeme, na jednej strane poukazuje práve na koniec dejín v spojení s jeho druhým príchodom („mnohí v mojom mene budú hovoriť: ,To som jaʻ...“ v. 8) a na strane druhej od neho zároveň odvracia pozornosť a upriamuje ju na oveľa bližšiu budúcnosť. Až potom, v nasledujúcich veršoch (vv. 20-28), ktoré už v liturgickom čítaní už nefigurujú, sa Ježiš bude venovať priamo otázke zničenia chrámu.

Svojimi slovami: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ,To som jaʻ a: ,Ten čas je už blízkoʻ. Nechoďte za nimi!“ (v. 8), Ježiš poukazuje na to, že nebudú chýbať tí, ktorí budú s presvedčením tvrdiť, že vedia, kedy má prísť nie len koniec chrámu, ale koniec celých dejín.

Ježišova rada voči „proroctvám“ o konci sveta je jasná: „Nechoďte za nimi!“ Zdieľať

Samotné dejiny, aj tie veľmi nedávne, dávajú týmto slovám za pravdu. Skutočne, aj v našich dňoch sa stretávame s predpoveďami konca sveta a s „prorokmi“ aj v kresťanských radoch, ktorí, ak sa práve neidentifikujú s Mesiášom, tak minimálne neváhajú poukazovať na „znamenia“, ktoré majú hovoriť práve to, čo spomína Ježiš: „Ten čas je už blízko“. Ježišova rada voči takýmto výzvam a „proroctvám“ je jasná: „Nechoďte za nimi!“ – ťažko byť viac jednoznačný.

Často sa aj výskyt rôznych vojen a konfliktov či zvláštnych prírodných úkazov interpretuje práve ako znamenie blízkosti konca sveta, či ako jeho sprievodné javy. Také bolo presvedčenie aj Ježišových súčasníkov. Apokalyptická literatúra, ktorá bola v rozkvete v tom čase, bola plná opisov rôznych prírodných znamení, ktoré predznamenávali, či sprevádzali koniec čias, ako to môžeme čítať aj v knihe Zjavenia sv. Jána (pozri napr. Zjv 6,12-17). Na to Ježiš najprv zareaguje: „Neľakajte sa! Toto musí prísť, ale koniec nebude hneď,“ (v. 9). Akoby chcel povedať: „Áno, aj to bude – teda vojny a konflikty – ale tie nemusia znamenať, že koniec všetkého už klope na dvere“. Zároveň dodatkom: „ale koniec nebude hneď“, udržiava poslucháčov v napätí, akoby sa chceli hneď opýtať: „Tak kedy teda?“

Slová: „ale pred tým všetkým“, chcú povedať, že je tu niečo oveľa dôležitejšie, než chcieť vedieť, kedy nastane koniec všetkého. Zdieľať

Vzápätí Ježiš túto myšlienku rozvinie práve o prírodné úkazy: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým...“ (vv. 10-12). Ježiš uchváti pozornosť poslucháčov tým, že nadväzuje na všeobecné presvedčenie o vojnách a prírodných úkazoch ako o znameniach posledných vecí, aby ju znova upriamil iným smerom slovami: „ale pred tým všetkým...“ Skúmanie znamení konca čias tak, zdá sa, stráca na váhe: nedá sa z nich s istotou poznať presný koniec a zároveň slová: „ale pred tým všetkým“, chcú povedať, že je tu niečo oveľa dôležitejšie, než chcieť vedieť, kedy nastane koniec všetkého.

Z hľadiska naratívneho sveta samotného Evanjelia Ježiš upriamuje pozornosť na budúcnosť („...položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam,...“ v. 12n), avšak z hľadiska prvotných adresátov Evanjelia sa jedná s najväčšou pravdepodobnosťou už o prítomnú realitu prenasledovania v živote ich spoločenstiev. Tu treba sústrediť pozornosť. V tomto kontexte je učeníkom odovzdaná úloha: vydať svedectvo: „To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo,“ (v. 13). Práve k tomu Ježiš už dáva konkrétne rady: „Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ...“ (v. 14-15a).

Učeník si zachraňuje život tak, že vydáva svedectvo o Ježišovi. Zdieľať

Ak sa učeník pýta na znamenia konca preto, aby ho mohol rozpoznať, a aby tak v tom momente mohol obstáť a zachrániť sa, Ježiš na to hovorí, že život si učeník nezachraňuje tak, že sa naučí rozpoznať znamenia konca, ale tak, že vydáva svedectvo o Ježišovi, práve vo chvíľach, kedy sa zdá, že ten, ktorého príchod na konci čias očakáva, je bezmocný, keďže jeho prívrženci sú rozsiahlo prenasledovaní.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo