Vydávanie svedectva zachraňuje život

Každoročne v tomto období v bohoslužbe slova počúvame Ježišove takzvané eschatologické reči, teda reči, ktorých témou sú posledné veci trvania tohto sveta (ἔσχατος [eschatos] v gréčtine znamená „posledný“), ako je moment konca sveta, otázka, či tomu budú predchádzať nejaké znamenia a ak áno, tak aké, samotný priebeh konca sveta, posledný súd, a pod. V dnešnom evanjeliu (Lk 21,5-19) sa dotýkame práve takýchto tém.

Samotná otázka učeníkov nesmeruje k problematike konca sveta. Ježiš hovoril o konci chrámu, a teda aj ich otázka o čase tejto udalosti a o znameniach, ktoré príchod tohto času budú naznačovať, sa skôr týkajú zničenia chrámu než konca celkových dejín. Ježiš však prvou časťou svojej odpovede, ktorú si v nedeľu vypočujeme, na jednej strane poukazuje práve na koniec dejín v spojení s jeho druhým príchodom („mnohí v mojom mene budú hovoriť: ,To som jaʻ...“ v. 8) a na strane druhej od neho zároveň odvracia pozornosť a upriamuje ju na oveľa bližšiu budúcnosť. Až potom, v nasledujúcich veršoch (vv. 20-28), ktoré už v liturgickom čítaní už nefigurujú, sa Ježiš bude venovať priamo otázke zničenia chrámu.

Svojimi slovami: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: ,To som jaʻ a: ,Ten čas je už blízkoʻ. Nechoďte za nimi!“ (v. 8), Ježiš poukazuje na to, že nebudú chýbať tí, ktorí budú s presvedčením tvrdiť, že vedia, kedy má prísť nie len koniec chrámu, ale koniec celých dejín.

Ježišova rada voči „proroctvám“ o konci sveta je jasná: „Nechoďte za nimi!“Zdieľať

Samotné dejiny, aj tie veľmi nedávne, dávajú týmto slovám za pravdu. Skutočne, aj v našich dňoch sa stretávame s predpoveďami konca sveta a s „prorokmi“ aj v kresťanských radoch, ktorí, ak sa práve neidentifikujú s Mesiášom, tak minimálne neváhajú poukazovať na „znamenia“, ktoré majú hovoriť práve to, čo spomína Ježiš: „Ten čas je už blízko“. Ježišova rada voči takýmto výzvam a „proroctvám“ je jasná: „Nechoďte za nimi!“ – ťažko byť viac jednoznačný.

Často sa aj výskyt rôznych vojen a konfliktov či zvláštnych prírodných úkazov interpretuje práve ako znamenie blízkosti konca sveta, či ako jeho sprievodné javy. Také bolo presvedčenie aj Ježišových súčasníkov. Apokalyptická literatúra, ktorá bola v rozkvete v tom čase, bola plná opisov rôznych prírodných znamení, ktoré predznamenávali, či sprevádzali koniec čias, ako to môžeme čítať aj v knihe Zjavenia sv. Jána (pozri napr. Zjv 6,12-17). Na to Ježiš najprv zareaguje: „Neľakajte sa! Toto musí prísť, ale koniec nebude hneď,“ (v. 9). Akoby chcel povedať: „Áno, aj to bude – teda vojny a konflikty – ale tie nemusia znamenať, že koniec všetkého už klope na dvere“. Zároveň dodatkom: „ale koniec nebude hneď“, udržiava poslucháčov v napätí, akoby sa chceli hneď opýtať: „Tak kedy teda?“

Slová: „ale pred tým všetkým“, chcú povedať, že je tu niečo oveľa dôležitejšie, než chcieť vedieť, kedy nastane koniec všetkého.Zdieľať

Vzápätí Ježiš túto myšlienku rozvinie práve o prírodné úkazy: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi. Ale pred tým všetkým...“ (vv. 10-12). Ježiš uchváti pozornosť poslucháčov tým, že nadväzuje na všeobecné presvedčenie o vojnách a prírodných úkazoch ako o znameniach posledných vecí, aby ju znova upriamil iným smerom slovami: „ale pred tým všetkým...“ Skúmanie znamení konca čias tak, zdá sa, stráca na váhe: nedá sa z nich s istotou poznať presný koniec a zároveň slová: „ale pred tým všetkým“, chcú povedať, že je tu niečo oveľa dôležitejšie, než chcieť vedieť, kedy nastane koniec všetkého.

Z hľadiska naratívneho sveta samotného Evanjelia Ježiš upriamuje pozornosť na budúcnosť („...položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam,...“ v. 12n), avšak z hľadiska prvotných adresátov Evanjelia sa jedná s najväčšou pravdepodobnosťou už o prítomnú realitu prenasledovania v živote ich spoločenstiev. Tu treba sústrediť pozornosť. V tomto kontexte je učeníkom odovzdaná úloha: vydať svedectvo: „To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo,“ (v. 13). Práve k tomu Ježiš už dáva konkrétne rady: „Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ...“ (v. 14-15a).

Učeník si zachraňuje život tak, že vydáva svedectvo o Ježišovi.Zdieľať

Ak sa učeník pýta na znamenia konca preto, aby ho mohol rozpoznať, a aby tak v tom momente mohol obstáť a zachrániť sa, Ježiš na to hovorí, že život si učeník nezachraňuje tak, že sa naučí rozpoznať znamenia konca, ale tak, že vydáva svedectvo o Ježišovi, práve vo chvíľach, kedy sa zdá, že ten, ktorého príchod na konci čias očakáva, je bezmocný, keďže jeho prívrženci sú rozsiahlo prenasledovaní.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.