Cirkev nemlčí!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Cirkev nemlčí!

Mlčí cirkev keď ide o právne uznanie zväzkov medzi osobami s homosexuálnou príťažlivosťou. Naozaj sú katolícki politici a veriaci ponechaní bez argumentácie a podpory cirkvi? Nie je to pravda. Kongregácia pre náuku viery krátko, jasne a prehľadne v Úvahách k návrhom na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami v roku 2003 (ďalej len „Úvahy“) zhrnula učenie katolíckej cirkvi. V tom čase na čele Kongregácie stál budúci pápež Benedikt XVI. a Úvahy boli schválené pápežom Jánom Pavlom II a dané na uverejnenie. Sme schopní ešte počúvať? Alebo ohlušení propagandou tohto sveta, postavíme pravdu do kútika, kde bude nepovšimnutá a nepoužitá v našich činoch čakať na deň nášho posledného súdu?

Tento text je pomerne rozsiahlym výberom myšlienok z Úvah, ktoré v úplnosti je možné nájsť v českom preklade TU. Úvahy začínajú nádherným vysvetlením povahy manželstva a dôvodov, pre ktoré je výnimočné. Byť za rodinu a manželstvo je hlavný motív Úvah. Rodina, prirodzenosť, stvorenie, obraz Boha na zemi. Výber je však sústredený na praktické oblasti kvôli snahe o krátkosť.

Úvahy hovoria, že samotné homosexuálne vzťahy sú vo sv. Písme odsudzované ako ťažké poklesky. Homosexuálne akty „odlučujú pohlavný úkon od odovzdávania života“ Nie sú plodom skutočného citového a pohlavného dopĺňania sa. V žiadnom prípade nemôžu byť schvaľované. Podľa náuky cirkvi majú byť muži a ženy s homosexuálnymi sklonmi „prijímaní s úctou, súcitom a jemnocitom. Je potrebné sa voči nim vyhnúť akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie“. Okrem toho, sú takéto osoby rovnako ako iní kresťania povolaní k životu v čistote. Ale homosexuálne sklony sú „objektívne nezriadené“ a homosexuálne úkony „patria k hriechom, ktoré odporujú čistote“.

Mravné svedomie vyžaduje svedectvo o celej mravnej pravde, ktorej odporuje rovnako schvaľovanie homosexuálnych vzťahov ako aj nespravodlivá diskriminácia voči homosexuálnym osobám. Úvahy hovoria, že tolerancia sa dá ideologicky zneužívať. Za užitočné považuje diskrétne a rozvážne prehlásenia, ktoré jasne ukazujú nemorálnu povahu zväzkov takéhoto druhu; pripomínanie štátu, že tento jav je nevyhnutné držať v medziach, aby sa tkanivo spoločenskej mravnosti nedostávalo do nebezpečenstva a predovšetkým, aby mladé generácie neboli vystavované nesprávnemu chápaniu sexuality a manželstva; to by ich zbavovalo nevyhnutných prvkov obrany a naviac by prispievalo k šíreniu takého javu.

Tým, ktorí vychádzajúc z takej tolerancie chcú postupovať ďalej k uzákoneniu istých práv pre homosexuálne osoby, ktoré spolu žijú, je potrebné pripomínať, že tolerancia voči zlu je niečo úplne iné ako  schvaľovanie a legalizácia zla.

Tam, kde sú homosexuálne zväzky právne uznávané je jasný a zreteľný protest záväzne potrebný.

Podľa Úvah je nevyhnutné zdržať sa akéhokoľvek formálneho (výslovného) spolupôsobenia na promulgácii alebo na uplatňovaní takýchto zákonov tak ťažko nespravodlivých a tiež, ak je to možné aj materiálnej (faktickej) súčinnosti pri ich uplatňovaní. V tejto matérii každý môže uplatniť námietku svedomia.

Úvahy ďalej rozoberajú racionálne argumenty proti právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov.

Argumenty založené na zdravom rozume

Úvahy odpovedajú na otázku, ako môže byť s všeobecným dobrom v rozpore zákon, ktorý nikomu neukladá určitý spôsob správania, iba sa obmedzuje na to, že legalizuje faktickú danosť, ktorá zdanlivo nikomu nespôsobuje žiadne bezprávie.

Odpoveď Kongregácie je jasná. Je nevyhnutné vziať v úvahu predovšetkým rozdiel medzi homosexuálnym správaním ako súkromným javom a na druhej strane týmto správaním ako sociálnym vzťahom, ktorý zákon predvída a schvaľuje až tak, že sa z neho stane jedna z inštitúcií právneho poriadku.

Tento druhý jav je nielen že závažnejší, ale má veľmi široký a hlboký dosah a nakoniec by privodil v celej sociálnej organizácii zmeny, ktoré by sa ukázali ako škodlivé pre spoločné dobro. Civilné zákony sú štrukturálnymi princípmi ľudského života v spoločnosti a vedú k dobrému alebo k zlému. Hrajú veľmi dôležitú a niekedy rozhodujúcu rolu v podpore určitej mentality a určitej zvyklosti. Životné formy a modely, ktoré sa nimi vyjadrujú utvárajú spoločenský život nielen zvonka, ale majú tendenciu meniť u mladých generácií chápanie a hodnotenie spôsobu správania. Legalizácia homosexuálnych zväzkov by preto viedla k tomu, že by sa zatemnilo vnímanie niektorých základných mravných hodnôt a hodnotenia inštitúcie manželstva by bolo oslabené.

Biologické a antropologické argumenty

Homosexuálnym zväzkom úplne chýbajú biologické a antropologické prvky manželstva a rodiny, ktoré by mohli rozumne odôvodniť ich právne uznanie. Prípadné využitie prostriedkov ...v oblasti umelého oplodňovania, okrem toho, že so sebou nesie závažné nedostatky rešpektu k ľudskej dôstojnosti by túto ich nedostatočnosť vôbec nezmenilo.

V homosexuálnych vzťahoch  tiež úplne chýba  tá dimenzia manželstva, ktorá predstavuje ľudskú a usporiadanú formu sexuálnych vzťahov. Sexuálne vzťahy sú totiž ľudské vtedy  a potiaľ, kým vyjadrujú vzájomnú pomoc oboch pohlaví v manželstve a ostávajú otvorené odovzdávaniu života.

Ako ukazuje skúsenosť, absencia sexuálnej bipolarity vytvára prekážky normálneho rozvoja detí, ak sú prípadne do takýchto zväzkov včlenené. Chýba im skúsenosť materstva alebo otcovstva. Umiestňovanie detí do homosexuálnych zväzkov adopciou znamená faktické násilie na týchto deťoch, tak že  sa využíva ich stav slabosti...

Argumenty sociálnej povahy

Spoločnosť vďačí za prežitie a trvanie rodine, ktorá je založená na manželstve. Nevyhnutným následkom právneho uznania homosexuálnych zväzkov je predefinovanie manželstva, z ktorého sa stáva inštitúcia, ktorá vo svoje právne uznanej forme stráca podstatný vzťah k faktorom spojeným s heterosexualitou, ako je napríklad úloha plodenia a výchovy.

Ak štát stavia homosexuálne zväzky na právnu úroveň analogickú úrovni manželstva, správa sa svojvoľne a dostáva sa do rozporu s vlastnými povinnosťami.

Diskriminácia?

Na podporu legalizácie nie je možné dovolávať sa princípu úcty ku každej osobe a vylúčenie ich diskriminácie. Rozlišovanie medzi osobami alebo odmietnutie určitého sociálneho uznania alebo výkonu je totiž neprijateľné iba vtedy, ak to prináša nespravodlivosť. Nepriznať sociálny a právny status manželstva formám, ktoré manželské nie sú a ani také byť nemôžu spravodlivosti neodporuje, ale naopak je to požiadavka spravodlivosti.

Osobná autonómia?

Ani na princíp oprávnenej osobnej autonómie sa nedá rozumne odvolávať. Niečo iného je, ak môžu jednotliví občania slobodne vykonávať činnosti, ktoré zodpovedajú ich záujmom a ktoré majú miesto v rámci všeobecných občianskych práv na slobodu a niečo úplne iné je, ak sa zo strany štátu dostane špecifického a kvalifikovaného uznania činnostiam, ktoré nepredstavujú žiadny významný pozitívny prínos k rozvoju osoby a spoločnosti. Homosexuálne zväzky neplnia ani v širšom analogickom zmysle úlohy, kvôli ktorým si manželstvo a rodina zasluhujú špecifické a kvalifikované právne uznanie. Existujú však dobré dôvody vedúce k presvedčeniu, že pre zdravý vývoj ľudskej spoločnosti sú tieto zväzky škodlivé, pokiaľ by ich účinný dopad na sociálne tkanivo spoločnosti vzrastal.

Argumenty právnej povahy

Keďže manželské dvojice plnia rolu pri zaisťovaní pokračovania generácií a predstavujú prvoradý  verejný záujem poskytuje im občianske právo isté inštitucionálne uznanie. Naopak, homosexuálne zväzky nevyžadujú špecifickú pozornosť právneho poriadku, pretože im uvedená rola v prospech spoločného dobra neprináleží.

Nie je správna argumentácia, že právne uznanie homosexuálnych zväzkov je nevyhnutné, aby sa zabránilo situácii, v ktorej by tí, ktorí žijú v homosexuálnom zväzku stratili v dôsledku svojho súžitia účinné uznanie všeobecných práv, ktoré majú ako osoby a občania. V skutočnosti sa vždy môžu odvolať – rovnako ako všetci občania- na základe svojej občianskej autonómie na všeobecné právo, aby ochránili svoje právne záležitosti vzájomných záujmov.  Naopak bolo by závažnou nespravodlivosťou obetovať spoločné dobro a oprávnené práva rodiny na to, aby sa dosiahlo dobier, ktoré je možné a nevyhnutné zaistiť inými spôsobmi, ktoré nie sú škodlivé pre celé sociálne teleso.

Kongregácia poznamenáva, že okrem toho existuje nebezpečenstvo a na to nesmieme zabúdať, že „zákon, ktorý robí z homosexuality základ pre získavanie práv, môže fakticky povzbudiť osobu s určitými homosexuálnymi sklonmi, aby sa vyhlásila za homosexuálnu alebo dokonca hľadala partnera, aby mohla zákonné ustanovenia využívať.

Prístupy katolíckych politikov k zákonodarstvu priaznivému homosexuálnym zväzkom

Ak sú všetci veriaci povinní stavať sa proti právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov, platí to zvlášť pre katolíckych politikov v oblasti ich zodpovednosti, ktorá je im vlastná.

Ak sa stretnú s návrhmi zákonov priaznivých homosexuálnym zväzkom, je potrebné, aby prihliadali k nasledujúcim etickým doporučeniam.

Ak je nejaký návrh zákon na právne uznanie homosexuálnych zväzkov predložený zákonodarnému zhromaždeniu po prvý raz, má katolícky zákonodarca mravnú povinnosť vyjadriť jasne a verejne svoj nesúhlas a hlasovať proti tomu návrhu. Poskytnúť vlastný hlas zákonodarnému textu, ktorá je pre všeobecné dobro spoločnosti tak škodlivý je čin závažne nemorálny.

V prípade, ak sa katolícky člen parlamentu stretne už s platným zákonom, ktorý je priaznivý homosexuálnym zväzkom, musí sa proti nemu postaviť spôsobom, ktorý je pre neho možný, a dať svoj nesúhlas verejne najavo: je to pre neho povinný akt svedectvu pravde.

Keby nebolo možné zákon toho druhu úplne zrušiť, mohol by s odvolaním na pokyny uvedené v encyklike Evangelium vitae „dovolene podporovať návrhy zákonov smerujúce k obmedzeniu škôd z takého zákona a zmenšenie jeho negatívnych účinkov v oblasti kultúry  a verejnej morálky“, za predpokladu, že bude jeho „absolútny odpor“ proti takým zákonom „jasne vyjadrený a všeobecne známy“ a že bude vylúčené nebezpečenstvo pohoršenia. To neznamená, že by bolo možné zákon v týchto otázkach reštriktívnejší pokladať za spravodlivý alebo aspoň čiastočne prijateľný; ide samozrejme skôr o legitímny a náležitý pokus prinajmenšom sčasti zrušiť nespravodlivý zákon, keď momentálne nie je úplne zrušenie možné.

Záver

Podľa náuky cirkvi nemôže rešpekt voči homosexuálnym osobám žiadnym spôsobom viesť k schvaľovaniu homosexuálneho správania alebo k právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov.

Moje PS:

Katolíci vedia, že pri vyznaní viery sa vyžaduje nielen formálny, ale úprimný postoj a čin. Mravný zákon a svedomie vyžaduje vykonať všetko a naplniť slová „stavať sa proti“ do plnej miery možností  a to  býva v drvivej väčšine prípadov spojené s obetou, napríklad s rizikom straty politickej moci alebo „priateľov“ tohto sveta.  Pre katolíckeho politika je však znášanie rizika pre vieru prirodzené. Preto ich máme tak málo.

Blog je citáciou Úvah Kongregácie pre náuku viery (uverejnených v originále v L`Osservatore Romano 1. 8. 2003, p. 4; Communicationes 35 (2003), 214-223; AAS 96 (2004), 41-49; EV 22, 371-387) a preto v rámci zásady Roma locuta, causa finita est  nebude diskusia k tomuto článku.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo