Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty. Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť. Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú. Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici. A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté. Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám! Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“ (Lk 6, 27-38) Zdieľať

Odsek dnešnej Ježišovej kázne nasleduje po dvoch zrkadlových sadách štyroch výrokov začínajúcich slovami „blahoslavení“ a „beda“. Témou pokračovania je láska k nepriateľom. Tak ako u Matúša, aj u Lukáša sa čitateľovi predstavujú radikálne myšlienky príznačné pre kresťanstvo. Opúšťa sa tu starozákonná a svetská logika reciprocity. Ježišov učeník sa ku ostatným nemá správať na štýl odplaty. V každom prípade má ísť poza to, čo môže od druhého očakávať. Čo je ale motívom takého správania?

Opúšťa sa tu starozákonná a svetská logika reciprocity. Zdieľať

Matúš a Lukáš ponúkajú v podstate rovnaký dôvod, ale s rozličným zafarbením. U Matúša je výrok o láske formovaný ako antitéza. Ježišove slová – tak ako celú reč na vrchu – vníma ako naplnenie židovského Zákona. Tým chce svojich adresátov, pochádzajúcich zo židovstva, priviesť k tomu, že viera v Ježiša je len zdokonalením toho, čo už predtým prijali. Cieľom je, aby boli „dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5,48). Lukášova verzia je formulovaná tak, aby bola ľahko zrozumiteľná aj pohanom, a tak neobsahuje odvolávky na ducha Starého Zákona. Štýlom pripomína múdroslovnú literatúru vtedajšieho helenistického sveta. Ako porovnanie nepoužíva mýtnikov a pohanov (porov. Mt 5,46.47), ale hriešnikov (porov. Lk 6,33). Podobne tak formuluje aj vytýčený cieľ, nad ktorým sme nedávno my, katolíci, intenzívne rozmýšľali. „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6,36)

„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6,36) Zdieľať

A práve tento výrok nám oproti Matúšovi jasnejšie odhaľuje už vyššie spomínanú motiváciu milovať nepriateľa. Ježišova logika prekračuje aj samotné zlaté pravidlo: „Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!“ (Lk 6,31) Svoje správanie, lásku a milosrdenstvo nemáme porovnávať s druhým. To by sme opäť upadli do známeho „dávam, aby si dal.“ Mieru, ktorou tu meriame (porov. Lk 6,38) máme porovnávať s Bohom Otcom. On nezaslúžene miluje zlých, ale aj nás. Kde Matúš argumentuje Zákonom, to Lukáš chce nájsť v našich srdciach.

Kde Matúš argumentuje Zákonom, to Lukáš chce nájsť v našich srdciach. Zdieľať

Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia