Prvé znamenie

Prvé znamenie

Tajomstvo sviatku Epifánie sa nám vracia aj v evanjeliu druhej nedele cezročného obdobia v tomto roku. Zjavenie Pána v sebe tradične obsahuje tri udalosti, kedy bol Ježiš „zjavený“ verejnosti ako očakávaný Mesiáš. Návšteva mudrcov z východu, krst v Jordáne a zázrak na svadbe v Káne. Dnes sa nám predstavuje posledná časť. Opisuje ju iba štvrté evanjelium, ktoré ju nazýva „ako prvé zo znamení“ (Jn 2,11). Prvá časť evanjelia (1,19-12,50) totiž obsahuje sedem zázrakov (znamení), ktorými chce Ježiš argumentovať svoju identitu Syna. Bohaté rozprávanie o zázraku premenenia vody na víno nám ponúka viacero skutočností.

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“ Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. (Jn 2, 1-11) Zdieľať

Dej sa odohráva počas svadby. Vo vtedajších časoch sa jednalo o niekoľkodňovú hostinu, na ktorej sa veselilo množstvo ľudí. Svadba však patrí aj k tradičným eschatologickým obrazom naplnenia Božích prisľúbení a budúcej konečnej radosti. Centrálnymi postavami na takejto udalosti sú vždy novomanželia. Zdá sa však, že u Jána ich reprezentuje niekto iný. Ako hovorí úvodný verš, na svadbe sa nachádzala aj Ježišova matka. Tú syn záhadne oslovuje titulom „žena“. Rovnako bude nazvaná aj pod krížom (porov. Jn 19,26), keď ju Ježiš odovzdá do opatery milovaného učeníka. Ak sa na Máriu ako „ženu“ pozrieme jánovskou optikou, tak potom môže ísť o obraz Izraela (Cirkvi), resp. Božej nevesty zo Starého Zákona. Kde je ale ženích? Ten výslovne vystupuje na záver, kedy si ho volá starejší (porov. Jn 2,9.10.). Je zaujímavé, že ženích je tu označený ako zodpovedná osoba za „dobré víno“. To má ale „na svedomí“ Ježiš. V obraze svadby je to teda on, kto spĺňa úlohu ženícha. (Nadôvažok si ešte môžeme všimnúť, že takto ho v Jn 3,29 označuje aj Ján Krstiteľ.)

Ženích je tu označený ako zodpovedná osoba za „dobré víno“. Zdieľať

Zápletka zázraku nastáva vo chvíli, keď sa na svadbe minie víno.  Situáciu rozuzlí Ježiš. Tak kvalitatívne ako aj kvantitatívne. Víno tu opäť môže zohrávať dôležitý symbol. A to nielen v rámci budúcej kresťanskej praxi pri eucharistii. Už židovskí rabíni považovali tento nápoj za dôležitý element pri prežívaní skutočnej radosti. Opäť tu máme narážku na budúcu eschatologickú radosť. Ide totiž o Boží dar. Voda premenená na víno je totiž kvalitnejšia ako to čo sa hosťom podávalo dovtedy. Navyše je odstránený hlavný problém, a to nedostatok. Na začiatku máme 6 prázdnych nádob. Toto číslo odkazuje na  nedokonalosť voči číslu sedem. Na konci je víno s obsahom 6x70-90 litrov. Radosť (porov Jn 3,29; 15,11; 16,20.24; 17,13) je teda úplná.

Na konci je víno s obsahom 6x70-90 litrov. Zdieľať

Ako však ku naplneniu nedostatku došlo? Opäť sa musíme vrátiť k Ježišovej matke. To ona sa stáva iniciátorkou. Na žiadosť však od syna dostáva prekvapivo odmeranú odpoveď. „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2,4) Ježiš sa neskôr v evanjeliu stretáva s rôznymi postavami (Nikodém, samaritánka, Marta), ktorí voči nemu prejavujú len čiastočnú, nedokonalú vieru. No Máriina viera ju aj napriek zdanlivému odmietnutiu vedie k takej dôvere v Ježiša, že dáva príkaz „obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!““ (Jn 2,5).

Aby mohlo dôjsť k znameniu eschatologickému odstráneniu nedostatku radosti na svadbe, bola potrebná „mariánska“ viera v Ježiša. Zdieľať

Aby mohlo dôjsť k znameniu eschatologického odstránenia nedostatku radosti na svadbe, bola teda potrebná „mariánska“ viera v Ježiša.

Lukáš Durkaj
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo