Budú znamenia alebo sa to stane náhle?

Budú znamenia alebo sa to stane náhle?

Nedeľa 2. decembra prináša so sebou tri začiatky. Dva sú liturgické. V rímskokatolíckej cirkvi vstupujeme do Adventného obdobia a zároveň do nového liturgického roku, ktorý označujeme ako rok C. V ňom hrá v nedeľných evanjeliových čítaniach hlavnú rolu Lukášovo evanjelium.

Ten tretí začiatok sa týka jednej časti poslania nášho Centra. Už sú to dva roky, čo vám pravidelne ponúkame zamyslenia či minikomentáre k nedeľným evanjeliám. Nevynechali sme ani jeden týždeň. Nájdete ich na našej internetovej stránke v sekcii Zamyslenia. Teraz vstupujeme do tretieho roku tohto nášho miniprojektu a veríme, že vám naša služba bude aj naďalej nápomocná.

Poďme teraz už k textu evanjelia Prvej adventnej nedele v roku C z Evanjelia podľa Lukáša (21,25-28.34-36):

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“ […] „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil. Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme. Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“ Zdieľať

Text by sme mohli rozdeliť na dve časti. Jedna hovorí o znameniach príchodu Syna človeka, druhá o jeho náhlom príchode. Môžeme tak v texte vnímať isté napätie. Na jednej strane sa hovorí o znameniach a rôznych udalostiach, ktoré budú predchádzať príchodu Syna človeka. Ježiš hovorí: „Keď sa toto začne diať...“ (v. 28). Teda akoby potvrdzoval, že prídu znamenia, podľa ktorých sa bude dať spoznať, kedy Syn človeka príde.

Dokonca, Ježiš hneď po týchto slovách používa príklad figovníka a stromov, ktorý liturgické čítanie vynecháva, a ktorý oddeľuje dve časti z nedeľného lekcionára (vv. 29-33). Keď stromy pučia, všetci vedia, že prichádza leto. Tak aj učeník, ktorý vidí tieto veci má vedieť, že „je blízko Božie kráľovstvo“.

Navyše, posledné slová tejto časti nadobúdajú dojem záveru: „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (v. 33).

Hneď na to však Ježiš pokračuje: „Dávajte si pozor ... aby vás onen deň neprekvapil“ (v. 34). Tieto slová skôr navádzajú dojem, náhleho príchodu onoho dňa, teda bez náznakov, z ktorých by sa dal vybadať jeho príchod. Tento dojem umocňuje grécke slovo παγίς [pagis], ktorého základný význam je „nástroj na chytanie zvery – pasca“. Ľudia sa ocitnú v tom dni ako nič netušiace zviera v pasci, z ktorej nemá šancu uniknúť. Preto je treba celý čas bdieť a modliť sa, lebo sa nebude dať na to pripraviť vopred.

"Dávajte si pozor ... aby vás onen deň neprekvapil" (Lk 21,34) Zdieľať

Máme tu do činenia s dvoma pohľadmi na príchod Syna človeka. V Ježišovej dobe bola apokalyptická literatúra veľmi obľúbená. Tá dala zrod množstvu obrazov spojených s predstavami o konci sveta. Ten mal byť spojený s príchodom mesiášskej postavy, ktorá prinesie zničenie zla a nastolenie konečnej spravodlivosti s vytvorením nového neba a novej zeme. Táto výnimočná udalosť si vyžadovala výnimočné znamenia a sprievodné javy.

Takými boli napríklad zatmenie slnka a mesiaca, padanie hviezd, nebetrasenia a zemetrasenia, vojny a slávny príchod tejto mesiášskej postavy z nebeských sfér na oblakoch s doprovodom anjelov a podobne.

Zdá sa však, že Ježiš mal aj v tomto ohľade iné dôrazy, ktoré sa hlboko zakorenili v kresťanskom chápaní príchodu konca sveta. Spomeňme si, ako sa učeníci Ježiša pýtajú na znamenia príchodu konca chrámu. Tak vlastne Ježišove eschatologické reči v evanjeliách začínajú. Evanjelista sa v nich nevyhne použitiu apokalyptického slovníka a obrazov, ktoré boli kresťanským komunitám pravdepodobne blízke.

Avšak v konečnom dôsledku Ježišova reč je vystavaná tak, že dôraz je na tom, že je treba bdieť a byť pripravený, lebo Ježišov deň príde náhle. Otázka o znameniach sa nakoniec javí ako zbytočná. Ježiš to však nepovie priamo, ale postupne svojich poslucháčov k tomu dovedie.

„Aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel?" sv. Augustín Zdieľať

Ďalšou charakteristikou týchto Ježišových eschatologických rečí je, že sa v nich neopisuje potrestanie nespravodlivých a odporcov prichádzajúceho Syna človeka, ako to bolo bežné pre tieto typy textov. Naopak, dôraz je na posolstve pre učeníkov. Pre nich táto udalosť nemá byť strašiakom, ale chvíľou, keď sa treba vzpriamiť a zodvihnúť hlavu, lebo sa blíži vykúpenie (v. 28) a momentom, keď sa treba postaviť pred Syna človeka (v. 36).

A tak obidve časti, aj tá so znameniami aj tá bez nich, majú rovnaký dôraz: byť pripravený postaviť sa so zodvihnutou hlavou (a nie na kolenách s hlavou v prachu) pred Syna človeka. Veľmi výstižne to vyjadril sv. Augustín: „Aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho naozaj radi? ... Príde, a nevieš, kedy. Ale ak ťa nájde pripraeného, nijako ti neuškodí, že to nevieš“ (CCL 39).

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo