Spolu na ceste, ale nie na tej istej

Spolu na ceste, ale nie na tej istej

Ježiš je pre učeníkov stále nepochopiteľný. Sú s ním na ceste do Jeruzalema, kde sa priepasť medzi nimi ešte len vyhrotí v kľúčovom momente kríža.

Dnešná stať (Mk 10,2-16) naďalej ilustruje Ježišovu novosť a pretrvávajúcu priepasť medzi jeho myslením a myslením učeníkov. Dobre to znázorňuje použitie slovesa ἐπιτιμάω [epitimao] v priebehu celého Evanjelia. V dnešnej stati je použité na mieste, kde sa hovorí, že učeníci „okrikovali“ tých, ktorí k Ježišovi prinášali deti. V slovenskom katolíckom preklade je toto sloveso v Markovom evanjeliu prekladané rôznymi spôsobmi: „prísne rozkázať“, „(prísne) pohroziť“, „prísne napomenúť“, „dohovárať“, „pokarhať“, „okrikovať“. Takto sa len ťažko vníma jeho úloha v rámci Markovho rozprávania. Pre väčšiu jasnosť nasledujúceho výkladu, použime výraz „dohovárať“.

V priebehu celého Evanjelia je toto sloveso použité deväťkrát a z toho šesťkrát je jeho podmetom Ježiš sám. Najprv Ježiš dohovorí nečistému duchu a prikazuje mu, aby mlčal, keď o ňom vyhlasuje, že ho pozná, že je „Boží Svätý“ (Mk 1,24-25). Potom, znova dohovára nečistým duchom a prikazuje im mlčanie, keď vykrikujú: „Ty si Boží Syn!“ (Mk 3,11-12). Následne Ježiš dohovára vetru na mori, aby sa utíšil (Mk 4,39).

Potom sa dostávame k stati, kde sa toto sloveso vyskytuje hneď trikrát v krátkom slede za sebou a pomáha tak dokresľovať drámu scény. Ide o stať, ktorú sme čítali len nedávno, kedy sa Ježiš pýta učeníkov, za koho ho pokladajú. Keď Peter vyzná: „Ty si Mesiáš“, Ježiš dohovára učeníkom, aby o tom nerozprávali a predpovedá svoje utrpenie a zmŕtvychvstanie. Hneď na to ho Peter vezme nabok a teraz je to on, kto dohovára Ježišovi. Nedopadne to pre Petra dobre, lebo Ježiš znova dohovára, tento raz priamo jemu, a nazve ho dokonca Satanom. Ježiš potom ešte posledný raz niekomu dohovára a je to znova nečistý duch (Mk 9,25).

Z tohto pozorovania tak dostávame veľmi zaujímavé výstupy. Ak Ježiš niekomu dohovára, ide zväčša o nečistého ducha. Do tejto kategórie, podľa vtedajších predstáv, sa dá zaradiť aj vietor, ako sila riadená démonmi. Často je to práve vtedy, keď je na pretrase Ježišova identita. Nečistý duch tu predstavuje opozíciu voči Božiemu plánu, preto musí byť napomenutý, lebo jeho projekt nie je ten Boží. Je teda veľmi zaujímavé, že okrem nečistého ducha, sú to práve Ježišovi učeníci, ktorých rovnakým spôsobom Ježiš napomína a zároveň je to presne vo chvíli, keď Ježiš začína odkrývať svoju identitu. Peter sa v tej chvíli chce postaviť do Ježišovej pozície, keď začne on dohovárať jemu. Ježiš, tak ako zakročil voči nečistým duchom, musí rovnakým spôsobom zakročiť voči svojim učeníkom, lebo sa stavajú do pozície démona, do opozície voči Božiemu plánu.

Ježiš, tak ako zakročil voči nečistým duchom, musí rovnakým spôsobom zakročiť voči svojim učeníkom, lebo sa stavajú do pozície démona, do opozície voči Božiemu plánu. Zdieľať

To je vyjadrené aj v dnešnej stati, keď učeníci dohovárajú tým, ktorí k Ježišovi prinášajú deti. Dieťa sa už skôr stalo symbolom Ježišovej cesty a kontrastom voči zmýšľaniu učeníkov. Keď mali spor medzi sebou o prvenstve – a bolo to práve po tom, ako im Ježiš po druhý raz predstavil svoju cestu mesiášstva cez predpoveď svojej smrti a zmŕtvychvstania – Ježiš im vysvetľoval svoj plán práve cez príklad dieťaťa, ktoré postavil do ich stredu (Mk 9,35-37). Keď, ako sme to počuli minulý týždeň, sú učeníci pohoršení z toho, že ktosi, kto nenasleduje ich (!), vyháňa zlého ducha v Ježišovom mene, Ježiš im, okrem iného, na to odpovedá slovami o maličkých: „Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora“ (Mk 9,42). Príklad dieťaťa je tak aj v dnešnej stati symbolom priepasti medzi postojom učeníkov a tým Ježišovým. Učeníci by deti, a teda postoj poníženosti, najradšej odohnali; Ježiš ich prijíma a žehná.

Umiestnenie tejto miniepizódy zároveň dáva vážnosť téme, ktorá jej bezprostredne predchádzala: Boží pohľad na vzťah medzi mužom a ženou v manželstve. Tak ako je učeníkom ťažko prijať Ježišovu cestu poníženosti, tolerancie a dobroprajnosti, tak je im ešte ťažko prijať jeho pohľad na Boží plán pre muža a ženu spojených v manželstve. V kontexte predošle spomenutých perikop sa až zdá, že tento Boží plán s manželstvom tvorí súčasť Ježišovej mesiášskej cesty.

V kontexte Markovho rozprávania sa až zdá, že tento Boží plán s manželstvom tvorí súčasť Ježišovej mesiášskej cesty. Zdieľať

Sloveso ἐπιτιμάω „dohovárať“ sa vyskytne ešte raz. Budú to „mnohí“, ktorí budú dohovárať slepému Bartimejovi, aby nekričal za Ježišom a neprosil o svoje uzdravenie (Mk 10,48). Ježiš však práve im povie, aby Bartimeja priviedli k nemu. Títo „mnohí“ zo zástupu, ktorý Ježiša sprevádzal, sa tak v skutočnosti odprezentujú ako tí, ktorí sú v opozícii Ježišovej ceste. Evanjelista tak týmto slovesom vytvára pútavú dynamiku. Tak ako ho používa v súvislosti s Ježišom, keď sa niekto stavia do cesty Božiemu plánu, nech je to nečistý duch alebo hoc aj učeníci, tak, ak ho použije v súvislosti s inou postavou, vyjadrí jeho nezlučiteľnosť s Ježišovou cestou.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo