Vlastenecké predsudky

Vlastenecké predsudky

Ježiš sa po vzkriesení Jairovej dcéry presúva z Kafarnauma do „vlasti“ (pravdepodobne sa tu myslí na Nazaret). Po triumfálnom víťazstve nad smrťou ho však doma čakala ľadová sprcha.

Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil. (Mk 6,1-6) Zdieľať

V niečom nám úryvok Mk 6,1-6 pripomína skoršie verše z 3. kapitoly. Tam Ježiša nepochopili a z verejného života chceli stiahnuť jeho príbuzní. Tu sa odmietavý postoj rozširuje aj na skupinu jeho rodákov. Skutočnosť, že Ježiša poznali od mala, im zabraňuje sústrediť sa na jeho učenie a skutky. Nie sú ochotní prijať to, čomu úplne nerozumejú a čo nie je v ich kontrole a tak sa u nich vytvárajú predsudky.

Otázka sa teda týka Ježišovej autority. Tú si kolektívne nad ním nárokujú jeho rodáci. Zdieľať

Predsudky vychádzajú z údivu „Skade to má tento?“ (v. 2). Otázka sa teda týka Ježišovej autority. Tú si kolektívne nad ním nárokujú jeho rodáci. A tak používajú rôzne argumenty. Prvým je jeho povolanie. Označujú ho za tesára (alebo stavbára). Ježišovi teda chýba potrebná kvalifikácia. Poznali ho ako robotníka a nie ako učiteľa. Kde a kedy sa vyučil? A od koho? Jeho činnosť nie je podložená autoritou žiadneho významného učiteľa.

Druhým predsudkom sú jeho rodinné zväzky. Domáci poznajú celú jeho rodinu. Je jedným z nich. Ako sa môže považovať za niekoho väčšieho? Veď má rovnako úbohý pôvod oko oni všetci.

Proroci boli posielaní ku svojmu národu. A ten ich mnohokrát nebral vážne. Zdieľať

Ježiš na to reaguje dvojako. Najprv používa príslovie: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome“ (v. 4). Ježiš sa tak sám stavia do radu starozákonných postáv, ktorých život bol často poznačený odmietnutím. Proroci neboli veštci. Boli to ľudia, ktorých si vybral Boh, aby vykonali jeho vôľu a ohlasovali jeho slová. Zväčša boli posielaní ku svojmu národu. A ten ich mnohokrát nebral vážne. Na čo neskôr aj doplatil.

Ďalším dôsledkom je trocha tajomný opis: „A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých“ (v. 5). Zatvorené srdcia a blízke zväzky akoby Ježišovi zväzovali ruky. Ježiš doma nenachádza priestor. Jeho hlavné životné poslanie teda pozná limity. Je nim múr vybudovaný z vykonštruovaných predsudkov. On to však rešpektuje a s počudovaním sa poberá inde.

Lukáš Durkaj

 Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo