Božie kráľovstvo a jeho životná sila

Božie kráľovstvo a jeho životná sila

Podobenstvá o Božom kráľovstve sú v Markovom evanjeliu iba dve. Práve tie sú vybraté ako evanjeliové čítanie na Jedenástu nedeľu v roku B v rímskokatolíckej liturgii.

Evanjeliový úryvok tejto nedele (Mk 4,26-34) nie je úplne bezprostredným pokračovaním evanjelia minulotýždňového, aj keď tvorí časť celku, ktorý po ňom nasleduje. Tento celok sa venuje niekoľkým podobenstvám a tie, ktoré máme pred sebou dnes sa venujú téme Božieho kráľovstva. Zároveň tento úryvok obsahuje aj záverečné verše, ktoré celú stať o podobenstvách zhŕňajú a uzatvárajú. Veľmi jasne tak môžeme vnímať štruktúru tohto úryvku: dve podobenstvá o Božom kráľovstve a záver.

Z prezentácie rozprávača nie je úplne jasné, komu Ježiš hovorí tieto podobenstvá. Predchádzajúci kontext totiž navodzuje dojem, že ich poslucháčmi sú len jeho bezprostrední učeníci. Avšak záver zhŕňa, že Ježiš sa bežne obracal na svojich poslucháčov podobnými podobenstvami. Môžeme teda predpokladať, že tieto podobenstvá sú určené širokému publiku.

Potvrdením toho, že tieto podobenstvá sa v logike rozprávania obracajú aj na širší okruh poslucháčov môže byť použitý čas slovesa λέγω, „hovoriť“, ktoré sa vyskytuje v úvode každého z podobenstiev. Kým sloveso, ktoré uvádza Ježišovo vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi, ktoré je jasne adresované len učeníkom, je v historickom prézente t.j. „a hovorí im...“ (Mk 4,13), to isté sloveso, ktoré potom uvádza všetky ostatné podobenstvá je v imperfekte, čo by sme mohli preložiť ako: „a hovorieval (im)...“ (porov. Mk 4,21.24.26.30). To by mohlo vyjadrovať, že Ježiš pravidelne používal tieto podobenstvá rôznemu publiku, ako to koniec koncov vyjadruje aj samotný záver.


Obidve podobenstvá sú čímsi zvláštne. To prvé môže nabudzovať dojem, že o zasiate semeno sa ani veľmi starať netreba, a že vyrastie a prinesie úrodu len tak, samo od seba. Pritom, ľudská skúsenosť dobre vie, že jednoduchým hodením zrna do zeme sa práca na dobrej úrode ani zďaleka nekončí.

V tom druhom zas Ježiš trošku preháňa. V prípade spomenutého horčičné semienka tu pravdepodobne ide o kapustu čiernu (brassica nigra; na obrázku), ktorej košaté kry boli rozšírené v okolí Galilejského jazera. Semeno tejto rastliny ani zďaleka nie je najmenšie zo všetkých semien a tvrdenie, že jej ker má veľké konáre, vyvoláva úsmev. S istou dávkou fantázie si predsa len v nich vtáčie hniezda predstaviť možno. Tieto podobenstvá takto preháňajú, lebo ich zámerom je čosi iné, než byť do detailov presné.

Obe vyzdvihujú tú istú charakteristiku Božieho kráľovstva. Jeho úspech a šírenie nezávisí len od ľudskej snahy, ale má svoj vlastný potenciál, ktorý sa vymyká ľudskej logike a moci. V prvom podobenstve je to vyjadrené práve tým, že sa vynecháva opis všetkej potrebnej starostlivosti o zasiate zrno. Je jeho základnou charakteristikou, že ono má v sebe silu rásť a priniesť úrodu – má v sebe životnú silu, ktorá, keď nájde živnú pôdu, nebude váhať prejaviť sa.

Božie kráľovstvo má v sebe životnú silu, ktorá, keď nájde živnú pôdu, nebude váhať prejaviť sa. Zdieľať

Druhé podobenstvo používa podobnú stratégiu. Zveličením charakteristík horčičného semena a následne aj kra, ktorý z neho vyrastie, sa vyjadruje myšlienka, že má v sebe obrovský životný potenciál: najmenšie zrno, ktoré by sa zdalo byť ľahko prehliadnuteľným a len málo užitočným, nakoniec má schopnosť dosiahnuť veľkých rozmerov. Pritom tieto veľké rozmery nie sú symbolom moci alebo nadvlády, ako by sa mohlo zdať aj z faktu, že tento druh horčičného kra bol považovaný za nezničiteľnú burinu, ktorá sa rada nevhodne rozširuje. Tieto rozmery a košatosť sú symbolom služby: v konároch tohto kra hniezdia vtáky.

Zaujímavý je tu teda fakt, že sa nevyzdvihuje plodnosť tohto košatého kra – koľko ďalších semien prinesie – ale skutočnosť, že dokáže dať priestor, aby tí, ktorí sa v ňom rozhodli uhniezdiť, v ňom tak našli bezpečie a priestor pre život. To je ďalšia charakteristika Božieho kráľovstva: nie je zahľadené samo do seba, ale dáva sa k dispozícii, aby sa mohlo stať domovom mnohých.

Božie kráľovstvo nie je zahľadené samo do seba, ale dáva sa k dispozícii, aby sa mohlo stať domovom mnohých. Zdieľať

Pri rozsievaní Božieho kráľovstva ako v minulosti tak aj dnes sa iste dá ľahko naraziť na znechutenie, keď nie je skoro vidno ako košatie. Avšak dnešné podobenstvá zdôrazňujú, že sa oplatí zasievať ho aj v malých dávkach, lebo ono má v sebe veľkú životnú silu, ktorá, vďaka Bohu, nezávisí plne od našich snáh a síl.

Tiež sa stáva, že chceme, aby bolo Božie kráľovstvo v človeku silné a košaté už hneď pri jeho zasiatí, pri jeho prvom ohlásení. Ono však musí byť najprv malé, ba dokonca až akoby najmenšie – iba tak raz bude môcť byť aj košaté, aby sa mohlo darovať aj druhým. Aj na to treba čas a rast.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. V júni 2017 ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Dubovský, P. (ed.), Marek (Komentáre k Novému zákonu 1; Trnava 2013).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo