Benjamín Netanyahu / Pamätáme Amalek, čo si nám učinil (1. časť)

Najskôr v 1. časti krátko predstavím obsah štyroch viac-menej náhodne vybraných článkov z izraelskej tlače. Potom sa v 2. časti zameriam na kresťanský pohľad v týchto súvislostiach.

Dôležitá poznámka: Útok na Irán sa začal v sobotu 28. 2. 2026, na tzv. šabat Zachor, pamätáme Amalek...

Izraelské denníky priniesli niekoľko pozoruhodných komentárov premiérových slov.

1. Poučenie z Amaleka a výnimka, ktorá definuje pravidlo židovskej morálky

Autor: KENNETH BRANDER, prezident Ohr Torah Stone; The Jerusalem Post, 03.03.2026

Denník Jerusalem Post približuje v kontexte šabatu Zachor príbeh kráľa Šaula a Amaleka. 

Text by mohol mať podnadpis: IDF (Izraelská armáda) – najvyššie štandardy etickej zodpovednosti.

Najprv dve vysvetľujúce poznámky.

Šabat Zachor – šabat Pamätania – je špeciálna sobota pred sviatkom Purim, počas ktorej sa z Tóry číta pasáž pripomínajúca zákerný útok Amáleka na Izraelitov po ich odchode z Egypta. 

Zmieňuje sa v nej príkaz vyhladiť spomienku na Amaleka, čo symbolizuje boj proti zlu. 

Ide o jednu zo štyroch zvláštnych sobôt pred Pesachom. 

„Zachor et ašer asa lecha Amálek – Pamätaj, čo ti urobil Amalek“ [Deut 25, 17-19].

Číta sa dodatočný zvitok Tóry (maftir) a tento šabat je považovaný za obdobie, kedy sa veriaci majú zamyslieť nad zlom a jeho prekonaním. 

Tento deň slúži aj ako duchovná príprava na Purim, kedy sa pripomína Ester a záchrana židovského národa pred Hamanom, ktorý bol potomkom Agaga kráľa Amalekitov.

Druhá poznámka sa týka "kliatby záhuby". 

Zasvätenie kliatbou alebo sľub prekliatia (hebr. חֵרֶם, cherem) súvisí v Starom Zákone s Božím príkazom vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. 

Všeobecne, išlo o "úplné zničenie" nepriateľov, teda všetkého živého, zvierat i ľudí a ich majetku po víťaznej bitke – nadväznosť na „celostnú obetu“ Pánovi (gr. ὁλόκαυστος - holokaustos, celospálená obeta).

Späť k článku a prvému izraelskému kráľovi.

Šaul bol potrestaný (prišiel o svoju kráľovskú hodnosť v prospech Dávida syna Izaiho) za to, že ušetril život kráľa Amalekitov (napriek vyhlásenej kliatbe, pozn. aut.).

Šaul použil svoju vlastnú ľudskú logiku a svoje hodnoty, aby rozhodol, koho zabiť a koho ponechať. 

Tým bol vinný nie len za neuposlúchnutie Božieho nariadenia (vykonať kliatbu-cherem na Amalekitoch, pozn. aut.), ale tým pádom sa na neho presunula aj zodpovednosť za všetkých zabitých v tejto bitke. 

Už to totiž nebola Božia bitka (boj v jeho intenciách), takže to nebola ani Božia zodpovednosť.

Kráľ dostal príkaz vyhubiť celý ľud. Takýto akt nemôže byť ospravedlnený na základe obvyklých morálnych princípov, ale môže byť pochopený iba ako poslušnosť explicitnému a jednoznačnému Božiemu príkazu. 

Takýto príkaz leží pomimo bežných morálnych odôvodnení. 

Šaul sa rozhodol urobiť výnimku a tak sa všetky ostatné zabitia, ktoré boli časťou Božieho príkazu, stali jeho vlastnou morálnou zodpovednosťou.

Toto je veľké posolstvo príbehu o Amalekovi a obsahuje i dôležité poučenie pre dnešok.

V akomkoľvek historickom kontexte je nevyhnutné a ospravedlniteľné rozhodne porážať nepriateľov, ktorí sa zaprisahali zničiť nás. 

Ale moment, v ktorom dovolíme, aby vnútorné pohnutie „našej vlastnej spravodlivosti“ alebo sila nášho vlastného úsudku umenšili čo i len o malý kúsok našu obrannú stratégiu, alebo moment, keď vojenské operácie oslabia našu bdelosť, keď (ohľad na) životy civilistov a ich majetky vyvolajú „to malé iota“ umenšenia toho, čo je absolútne nevyhutné urobiť – potom riskujeme, že naša spravodlivá a nevyhnutná vojna sa transformuje na opustenie/vzdanie sa našich hodnôt.

Ak sú vojenská sila a udatnosť rozhodujúce pre naše národné prežitie, tak nepovedú ku konečnému víťazstvu a mieru, ak sa vzdáme našich hodnôt!

2. Parashat Zachor: Pamätanie na Amaleka v každej generácii

Autor: RABBI SHMUEL RABINOWITZ, rabín Múru nárekov a svätých miest; The Jerusalem Post, 27.02.2026

Šabat Zachor má dočinenia s príkazom pamätať na čin Amaleka.

Tento šabat predchádza sviatok Purim, keď čítame knihu Ester, ktorá opisuje zničenie Hamana, potomka Amaleka.

Počas histórie mal židovký národ veľa nepriateľov, ktorí mu ubližovali, vyhlasovali proti nemu kruté dekréty, chceli ho zničiť, vyhubiť. 

Amalek však reprezentuje celkom odlišný druh zla, ktoré z neho robí najnebezpečnejšieho nepriateľa. 

Až do takej miery, že Tóra hovorí: „Pán je v boji proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie.“ [Exodus 17, 16]

V Druhej knihe Mojžišovej čítame [Ex 17, 8-14]:

Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: "Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke."

A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek.

Ale Mojžišovi ruky oťaželi...

Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.

Pán potom prikázal Mojžišovi: "Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba."

Nato Mojžiš postavil oltár a nazval ho Pán je moja zástava. Povedal: "Ruky hore k Pánovmu trónu! Pán je v boji proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie."

Toľko citát.

Pán sa zaprisahal, že jeho meno stále ešte nie je dokonalé (dokonale oslávené) a jeho trón/vláda nie je ešte úplná, pokým meno Amaleka nie je celkom vymazané.

Kto je Amalekom dnešných dní?

V Piatej knihe Mojžišovej čítame [Deut 25, 16-18]:

„Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví (...) a protiví sa mu každá nespravodlivosť – pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta; ako vyrazili proti tebe a porúbali tvoje voje, ktoré sa oneskorili pre únavu, keď si bol zmorený hladom a námahou, a nebáli sa Boha.

Keď ti teda Pán, tvoj Boh, dá odpočinok a podmaní ti všetky národy naokolo v krajine, ktorú ti prisľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Nezabudni na to!“

Kde vzal Amalek tú drzosť, keď napadol ľud, ktorý len nedávno vyšiel z Egypta a jeho odchod bol sprevádzaný takými mocnými činmi a zázrakmi?

Amalekova sila nevyvierala z jeho vlastnej vojenskej moci, ale z vnútornej slabosti Izraela. 

Amalek využíva momenty duchovnej slabosti.

„A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek.“ [Ex 17, 11]

Ani v dňoch Mordechaia a Ester moc Amaleka nepovstala vo vákuu, ale bola aktivovaná vnútorným oslabením identity a jedinečnosti židovského ľudu. 

Keď sa príklon k Tóre a k mitzvot* oslabí a túžba asimilovať sa medzi národmi sa zosilní, tak tým sa otvárajú dvere silám, ktoré hľadajú zničenie existencie židovského ľudu.
__
*Poznámka: Prikázania a náboženské povinnosti v judaizme, ktorých je podľa tradície v Tóre 613, tzv. Taryag Mitzvot.

V ére globálnej dediny je pokušenie asimilovať sa a „byť ako ostatné národy“ silnejšie, ako kedykoľvek predtým. 

Ale Žid nemá privilégium zabúdať, kým je! Dejiny (vrátane Holokaustu) to bolestne preukázali.

Príkaz pamätať na Amaleka nie je volaním po pomste, ale volaním po seba-zachovaní. 

Je večnou pripomienkou, ako veľmi si židovstvo vyžaduje zodpovednosť a neochvejné nasadenie. 

Niekto môže a musí byť svetlom pre iné národy, pôsobiť-vyvolávať dobro, vyžarovať láskavosť – ktoré vždy uchovávajú a ochraňujú naše hodnoty, našu výnimočnosť, našu identitu.

3. Návrat Amaleka: 7. október a Purim našej generácie

Autor: GIL LEWINSKY, novinár, autor knihy The Status of Gaza under International Law; The Times of Israel, 03.03.2026

Načasovanie, keď sa v synagógach číta Zachor, príkaz pamätať, čo nám urobil Amalek, je práve v dňoch, keď štát Izrael vyhlásil výnimočný stav.

Ajatolláh Alí Chameneí, ktorého mnohí považujú za stelesnenie ducha Amaleka v našej generácii, je mŕtvy. Práve bol zavraždený vo svojom bunkri.

Rytmus dejín sa nesmie stratiť.

Termín „Amalek“ je často nepochopený a býva zneužívaný ako zbraň (angl. weaponized). 

Videoklip premiéra Benjamina Netanyahua, ktorý cituje biblický príkaz „pamätaj, čo ti urobil Amalek“, bol uvedený ako dôkaz genocídneho úmyslu. 

Juhoafrická delegácia sa naň dokonca odvolávala v konaní pred Medzinárodným trestným súdom. 

Takéto tvrdenia nesvedčia o vhľade do judaizmu, ale naopak, ukazujú zásadné nepochopenie židovskej teológie a práva.

Maimonides, významná stredoveká židovská právna autorita, objasňuje, že národ Amalekitov dnes nemožno identifikovať doslovne. Jeho línia sa stratila niekde v staroveku. 

Prikázanie teda nespočíva v fyzickom nájdení a odstránení určitého „biologického“ ľudu. 

Ide skôr o pripomenutie si a boj proti morálnemu archetypu, ktorý Amalek predstavuje.

Tóra ostro rozlišuje medzi egyptskými a amalekitskými národmi. 

Voči Egypťanom, napriek stáročiam otroctva, sme boli poučení, aby sa nám Egypťania nehnusili, „lebo ste boli cudzincami v ich krajine“ [Deut 23, 7]. 

A egyptský útlak, hoci krutý, bol politicky motivovaný.

Ale Amalek bol iný. Amalek zaútočil na Izraelitov zozadu a zameral sa na slabých a zraniteľných. 

Nebol to strategický útok/boj, ale bola to nenávisť kvôli nenávisti – iracionálny útok na čerstvo oslobodený ľud. 

Amalek sa tak stáva symbolom ideologického zla, násilia poháňaného ničivou posadnutosťou.

Aktualizácia: Amelekitská nenávisť a október 2023

Hamas chcel úplné odstránenie všetkého židovského v krajine kvôli vytvoreniu islamského štátu. 

Iracionálna fixácia na nenávisť k Židom – forma amalekizmu – spustila tieto útoky (7. októbra 2023) a urobila z Hamasu ideologických spojencov najvyššej formy amalekizmu, ktorou je Irán. 

Pre Irán bol boj proti Izraelu vždy náboženskou povinnosťou. Aj preto, aby priniesol vládu Mahdího, ich verzie mesiáša. 

Poučenie z tejto novej iránskej vojny je preto aj pre masových kritikov, pre všetky červené melóny* na Západe, toto: 

Židovský ľud nie je historickým reliktom. Je to živý národ, viazaný 3300 rokov starou zmluvou, ktorá bola prvýkrát formulovaná s Abrahámom. 

Židovský ľud nezmizol. Vrátil sa k suverenite vo svojej rodnej vlasti a ukázal, že ju dokáže brániť. 

Popieranie ich existencie nie je akousi politickou kritikou, je historickou absurditou.
__
*Poznámka: Výraz „červený melón“ sa používa ako metafora solidarity s Palestínčanmi. Je to narážka na farby ich vlajky: zelená, biela, červená, čierna.

Konfrontácia s Iránom sa preto stala viac než len regionálnym konfliktom. 

V mnohých ohľadoch je to verejné zúčtovanie, najmä pre západných pozorovateľov, ktorí spochybňujú legitimitu Izraela.

Ajatolláhsky režim, podobne ako nacistický režim pred ním, je živený ideologickým absolutizmom. 

Jeho vodcovia opakovane deklarovali svoj cieľ: zničenie Izraela a nepriateľstvo voči Spojeným štátom. 

V tomto zmysle iránsky revolučný režim stelesňuje to, čo symbolizuje Amalek: nezmieriteľnú ideologickú nenávisť, najmä voči židovskému ľudu a akémukoľvek svetlu, ktoré USA priniesli svetu.

Dnes, počas sviatku Purim, keď sirény opakovane oznamujú letecký útok, si pripomínamie, ako pred 25 storočiami v perzskom hlavnom meste Haman plánoval vyhladenie Židov za jediný deň. 

Ale jeho plán sa zrútil a Haman bol nakoniec obesený na vlastnej šibenici. 

Židia dostali právo brániť sa.

Nech nás už čaká čokoľvek, tento konflikt pretvorí regionálne prostredie Izraela a jeho globálne postavenie. 

Znovu sa vyjasní, kto je židovský ľud – nie je to komunita s prchavou kontinuitou, ani nejaký politický výmysel, ale starobylý národ, ktorý si stále píše svoj príbeh.

Zastavenie vojny teraz „na pol ceste“ by veci zhoršilo pre všetkých, vrátane Hizballáhu, ktorý vstúpil do bojov z Libanonu.

Stopnutie bojov, by nepriateľom len darovalo čas a umožnilo by im preskupiť sa pre ešte väčšiu vojnu v budúcnosti.

Moderný (novodobý) Purim sa opakuje.

4. Od archetypu k ohováraniu: Nesprávna interpretácia Amaleka v obvineniach z genocídy

Autor: AVRAHAM RUSSELL SHALEV, právnik, vedec a odborník na oblasť medzinárodného práva, ľudských práv a Blízkeho východu; isgap.org, 15.01.2026

Tvrdenie, že Izrael pácha genocídu v Gaze, patrí medzi najvýznamnejšie antisemitské ohováračské útoky modernej doby.

Vykresľuje dnešných Židov ako nových nacistov. Obvinenie (pred Medzinárodným trestným tribunálom, pozn. aut.) vykresľuje Židov - „sionistov“ na celom svete ako spolupáchateľov genocídy a preto si vraj zaslúžia ostrakizáciu, trest.

28. októbra 2023 Netanyahu usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej povedal: „Pamätajte, čo vám urobil Amalek.“ 

Ako uviedla Južná Afrika vo svojej žiadosti pred Medzinárodným súdnym dvorom, odkaz na Amaleka demonštruje genocídny úmysel Izraela, ako prikazuje verš v Knihe Samuelovej:

„Teraz choď a poraz Amaleka. Daj do kliatby všetko, čo má, nezľutuj sa nad ním a usmrť mužov i ženy, nemluvňatá i dojčatá, voly i ovce, ťavy i osly!"  [1 Sam 15, 3]

Toto tvrdenie vôbec nezohľadňuje vnútorné židovské interpretačné tradície o archetype Amaleka.

Vytrhnutím citátov Netanyahua z ich kontextu sa skresľujú ciele vojenskej operácie, ktoré boli konzistentne identifikované ako Hamas, nie ako civilisti z Gazy.

Postupom času sa Amalek stal jednoducho symbolom večnej nenávisti a nepriateľstva voči židovskému ľudu. 

Toto tvrdenie nachádza oporu v Jeruzalemskom Talmude, ktorý naznačuje, že hoci Haman nebol doslovne Amalekita, bol porovnateľný vo svojej nenávisti voči Židom. 

Mechilta, klasické rabínske dielo právnej a naratívnej exegézy Knihy Exodus, prijíma Amaleka ako archetypálneho nepriateľa Izraela:

„Nech sa každý človek naučí správnemu správaniu od Amaleka, ktorý prišiel ublížiť Izraelu a bol vyhubený Svätým, nech je požehnaný, zo života tohto sveta i zo života budúceho sveta, ako sa hovorí: ‚Lebo určite vymažem [pamiatku na Amaleka]‘... A podobne každý národ a kráľovstvo, ktoré prijde ublížiť Izraelu, bude súdené rovnakým súdom.“

Podľa izraelského filozofa Aviho Sagiho sa tradičná židovská predstava Amaleka posunula z doslovného, historického národa na symbol metafyzického zla a nevyprovokovanej, bezdôvodnej nenávisti, zatiaľ čo izraelský ľud zostáva konkrétnou entitou predstavujúcou metafyzické dobro. 

V tomto pohľade sa konflikt vníma ako kozmický boj medzi týmito dvoma základnými duchovnými silami. 

Keďže identita konkrétneho historického nepriateľa sa považuje za irelevantnú a nestálu, akýkoľvek neodôvodnený útok alebo vojna motivovaná túžbou zničiť Izrael symbolizuje prebiehajúcu, večnú metafyzickú vojnu medzi dobrom a zlom.

Vo svojej vplyvnej eseji s názvom Kol Dodi Dofek, ktorá pojednáva o náboženskom význame vzniku štátu Izrael, rabín Joseph Dov Soloveitchik, ktorý bol nesporným vodcom amerického moderného ortodoxného židovstva v 20. storočí, napísal:

„Predstava ‚Hospodin bude viesť vojnu proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie‘ [Exodus 17, 16] sa neobmedzuje na určitú rasu, ale zahŕňa nevyhnutný útok proti akémukoľvek národu alebo skupine presiaknutej šialenou nenávisťou, ktorá smeruje svoje nepriateľstvo proti izraelskej komunite. 

Keď národ na svojej zástave vyvesí: ‚Poďte, vyhubme ich aby neboli národom, aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.‘ [Žalm 83, 5], stáva sa Amalekom. 

V 30. a 40. rokoch minulého storočia túto úlohu plnili nacisti s Hitlerom na čele. V tomto najnovšom období Násir a muftí zaujali ich miesto.“

Hitler – nový Haman/Amalek

Používanie tohto archetypu je spôsob, akým sa židovská tradícia snaží zachovať morálnu a existenciálnu váhu udalosti tým, že ju vo svojom teologickom systéme spája s najvyššou možnou formou zla.

Kto vnucuje svoju „genocídnu“ interpretáciu metafory Amaleka, robí kritickú chybu, že nekonzultuje resp. nechápe vnútorné židovské interpretácie (náboženské aj sekulárne) a ich potenciál reinterpretovať súčasné udalosti vo svetle historických alebo biblických archetypov.

Pre Izraelčanov bol masaker 7. októbra udalosťou, ktorá otriasla ich svetom a pre ktorú hľadali paralely v židovských dejinách: 

Historické masakry Židov, ako napríklad zničenie Chrámu v roku 70 n. l., križiacke výpravy, Kišiňovský pogrom v roku 1903, Krištáľová noc z 9. na 10. novembra 1938, Farhudov pogrom v Iraku v roku 1941 a útok na Kfar Aza v októbri 2023 spája jedna priama línia.

Netanyahuovo vyhlásenie z 28. októbra odráža túto tému a vytvára paralely medzi modernými vojakmi IDF a starovekými židovskými bojovníkmi. 

Jeho použitie výrazu „Pamätajte [zachor], čo vám urobil Amalek“ je to isté, čo (...) sa používa na vyjadrenie židovskej pamäte a vedomia (národného sebauvedomovania).

Postupom času sa Amalek stal jednoducho symbolom večnej nenávisti a nepriateľstva voči židovskému ľudu. 

Tieto rezonujú aj v kontraste medzi židovskou pomstychtivosťou a kresťanskou milosťou a odpustením, čo patrí medzi hlavné témy Shakespearovho Kupca benátskeho.

„Weaponizácia“ židovských textov – judaizmus ako inherentne rasistické náboženstvo – sa tiež vyskytuje v Sovietskej propagande, ktorá tvrdila, že samotný judaizmus učí, že Židia sú „nadradená rasa“ a nežidia sú menejcenní a že Izrael bol údajne motivovaný židovskými písmami k zapojeniu sa do imperializmu, rasizmu a dokonca genocídy.

Pretrvávajúce zneužívanie židovských písiem, ktorého príkladom je aj prekrúcanie archetypu Amaleka, sa tak zhoduje s antisemitskou tradíciou preverenou časom, ktorá siaha od starovekého pohanského ohovárania až po nacistickú propagandu, sovietsky antisemitizmus a aktuálny moderný politický diskurz. 

Tak ako bolo židovské Písmo historicky manipulované, súčasní kritici zneužívajú odkaz na Amaleka na tvrdenie o genocídnom úmysle. 

Toto strategické zneužívanie nefunguje ako legitímna kritika, ale ako mechanizmus na delegitimizáciu židovskej sebaobrany tým, že ju falošne spája s tradíciou pomstychtivej krutosti.

Masaker zo 7. októbra zdôrazňuje zásadný konflikt medzi vnútornou židovskou kultúrnou pamäťou a vonkajšou politickou dezinterpretáciou. 

V židovskej právnej a historickej tradícii sa tento termín dlho považoval skôr za symbolický než doslovný príkaz. 

Amalek je teda vnímaný ako metafyzický archetyp nevyprovokovaného, existenčného zla a neopodstatnenej nenávisti, ktorá sa objavuje v dejinách u postáv ako Haman a nacisti.

Keď premiér Netanyahu použil tento termín, zapojil sa do hlbokého aktu typologickej pamäte (Zakhor), keď umiestnil bezprecedentnú traumu 7. októbra do prebiehajúceho boja medzi kozmickým dobrom a zlom.

Táto skúsenosť (s dezinterpretáciou, pozn. aut.) v konečnom dôsledku predstavuje intelektuálny „incest“, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou veľkej časti antisionistického akademického ekosystému. 

Reakcie, ktoré považujú za zaručené, že Izrael spáchal „hrozné“ zločiny (...) bývajú formou kontroly vstupu do tohto systému. 

Odmietnutím konceptu „sebaobrany“ ako „konvenčného klišé“ iba potvrdzujú, že ich cieľom nie je hľadanie pravdy, ale slúžia len na udržiavanie ozveny ohovárania. 

Pokračovanie v 2. časti.

Obrázok v úvode: Wikipédia