Vrch, ktorý priťahuje k sebe a odťahuje od vojny

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu. 

Videnie Izaiáša, syna Amosovho, o Judei a Jeruzaleme.
Stane sa v ostatných dňoch: Vrch s Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky.
Budú k nemu prúdiť všetky národy, prídu k nemu mnohé kmene a povedia: „Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.“ Lebo zo Siona vzíde zákon a z Jeruzalema Pánovo slovo.
On bude súdiť národy a naprávať početné kmene, takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice a zo svojich kopijí kosáky. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa priúčať boju. Hor‘ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom! (Iz 2, 1-5)

V jej začiatku sa nám predstavuje vízia toho, čo nastane potom, až sa naplnia slová z prvej kapitoly, ktorá je plná obrazov hrôz, vojen a zabíjania. Táto druhá vízia zobrazuje nový Jeruzalem, ktorý má byť v budúcnosti postavený na vrchu, ktorý symbolicky odkazuje na geograficky Sion.  Tento nový Jeruzalem už nebude obliehaný nepriateľmi, ale bude prekypovať životom a atraktívnosťou. Táto hora bude sídlom Boha, ktorý bude súdiť nielen Izrael, ale všetky národy. Júda a Jeruzalem sa tak už nemusia báť pohanov, ktorí sa v prvej kapitole na neho hrnuli so zlovestnými úmyslami. (porov. Iz 1,8)

Teraz bude Izrael zaplavovaný prúdmi ľudí hľadajúcich poučenie. Obraz je vizuálne pôsobivý. Predstavuje zástupy z rôznych národov, ktoré tečú smerom hore. Na rozdiel od bežnej rieky, ktorá tečie z vrcholu dole, je tu tok obrátený. Spôsobuje to ten, kto na tomto vrchu sídli. Jeho sila má moc urobiť nepredstaviteľné. Poprieť zákony gravitácie a tým myslené povahu a zmýšľanie predtým nepriateľských národov. Tie budú túžiť po múdrosti, ktorá spočíva v Pánovom Zákone. Boh bude súdiť národy a tým zároveň prinesie nečakaný mier. Jeho zásah do sŕdc všetkých spôsobí, že zavládne pokoj na celom území.

Tieto slová mohli v prvotnom historickom kontexte pôsobiť ako bláznovstvo. Izrael totiž v čase proroka (8. stor. pred Kr.) čelil nebezpečenstvu a politickej neistote zo strany oveľa silnejších superveľmocí. No v skutočnosti to boli slová nádeje v silu Boha, ktorý dokáže zmeniť tok zmýšľania v srdciach národov. Až tak, že budú schopné prekuť meče na radlice a kopije na kosáky (Iz 2,4). Premena nástrojov smrti na nástroje poľnohospodárstva následne prinesie prosperitu a pokoj

Tieto posolstvá nádeje rezonujú aj v súčasnosti. Aj my sa nachádzame v stave neistoty a strachu spôsobeného spoločenskými udalosťami. Mnohí ľudia v našom susedstve túžia by si zo srdca priali naplnenie takejto vízie. A vôbec osobitne to platí pre všetky národy trpiace pod ťarchou následkov hriechu vojny. Pán toto sľubuje, pretože keď príde, prinesie pokoj. On je kniežaťom pokoja, ktoré bude súdiť spravodlivo. Tento súd však nebude v podobe medzinárodného tribunálu alebo historických procesov, ako bol Norimberský proces. Boží súd má moc zmeniť srdcia ľudí, ktorí túžia po vojne, na tých, ktorí budú pracovať v prospech mieru.

Nech nám tieto prvé adventné slová nádeje prinesú povzbudenie, že túžba po mieri je vždy správna a jedine pod Božím vedením reálne uskutočniteľná.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia