Židovská otázka dnes

Stále viac ma prekvapuje množstvo antisemitského obsahu, ktorý na mňa ide zo sociálnych sietí. Spočiatku som to nebral veľmi vážne, ale postupom času to naberá stále drsnejší obsah. Obzvlášť keď si zaspomínam, že pred pár rokmi sa riešilo, ako strašne sme zviazaní politickou korektnosťou. Neviem nakoľko je čitateľ s protižidovským obsahom napríklad na instagrame oboznámený, ale podľa môjho názoru je to úplne ako keby o príspevkoch rozhodovali nacisti.

Až by som povedal, že byť antisemitom je dnes cool.

Čo ma na jednej strane strašne mrzí, ale na druhej strane sa to dalo čakať. Zmysluplné pochopenie nášho vzťahu so židmi počas stáročnej spoločnej histórie sme nahradili patetickými frázami o tom, že holokaust sa nesmie opakovať. A pritom naše spolužitie je až doteraz zaujímavým príbehom plným nepochopenia, ale aj spolupráce, a chyby sa diali na oboch stranách, ako niektorí Židia aj otvorene priznávajú (Tony Judt).

Keď sa teraz zjednodušené vykreslenie „Židov ako obetí“ pod vplyvom schopností izraelských bezpečnostných zložiek rozpadá, všetko nepochopenie, zlo, závisť a strach znova vychádzajú na povrch, aj keď ja úplne verím, že sčasti je to aj činnosť propalestínskych financií z moslimského sveta.

Čo by sme si v prvom rade mali neustále pripomínať je, že nemôžeme dávať rôznych ľudí do jednej kategórie, rozhodne nie v tomto prípade, aby sme predišli násiliu, ktoré veľmi pravdepodobne môže prísť. Nie je to zápas dobrých Európanov proti zlým Židom, ale dobrých Európanov a dobrých Židov proti zlým Európanom a zlým Židom. Rovnako nemôžeme stotožňovať Izraelský štát a Židov žijúcich po svete. Aj v Izraeli má Netanjahu opozíciu a aj tí, čo izraelské správanie voči Palestínčanom absolútne neschvaľujú musia chápať, že mnohí šľachetní ľudia v Izraeli sa nechcú ozvať, lebo sa boja, že nejednotnosť v takýchto strategických otázkach by priniesla koniec ich štátu.

Rovnako si myslím, že naše pocity ohľadom morálnosti a hnev by nemali úplne ovládnuť naše politické uvažovanie. Že Izrael ubližuje nevinným Palestínčanom ešte neznamená, že existencia Palestínskeho štátu je to najlepšie riešenie.

Osobne by som si skôr predstavoval, že všetky územia Palestínskeho štátu budú s medzinárodnými garanciami prisúdené Izraelu a Palestína zanikne. Nie je to najlepšie riešenie, a nie je to dokonca ani dobré riešenie, ale rešpektuje rovnováhu síl a najviac obmedzuje utrpenie, za predpokladu, že Palestínčania sa stanú občanmi Sýrie, Jordánska a Egypta.

Jednoducho treba akceptovať, že Izrael dokáže svoje ciele silou dosiahnuť a musíme ustúpiť.

A nehnevať sa pre to, že robia svoju politiku, ako sa hneval Charlie Kirk. Možno to bude znieť zvláštne, ale myslím si, že práve Charlie Kirk predstavuje spôsob myslenia, ktorému by sme sa mali vyhnúť. Nejde teraz o jeho konkrétne postoje, ktoré úplne schvaľujem, ale radikálnu nekompromisnosť a neschopnosť ustúpiť silnejšiemu.

Lebo nemôžete chcieť od ľudí, aby sa riadili vašimi morálnymi štandardami, ak nemáte silu to presadiť. Keď to Kirk robil pri univerzitách, bol schopný si slobodu slova presadiť, pretože univerzitní woke aktivisti boli slabí. Avšak keď chcel, aby sa kresťanskými hodnotami a dobrom riadil izraelský štát, bol zmietnutý zo sveta bez toho, aby tým čokoľvek dosiahol, pretože sa stal iba nepríjemnosťou, s ktorou sa tajné služby vedia ľahko vysporiadať.

Áno, verím, že Charlieho Kirka zabil Mosad, pretože začínal byť k Izraelu kritický a že jeho vdova Erika Kirk s izraelskými spravodajskými službami dlhodobo spolupracovala, práve tak, ako verím, že Jeffrey Epstein bol agentom Mosadu a vďaka nemu má Izrael časť svojho vplyvu v Amerike.  

Znamená to, že som nahnevaný a že chcem teraz ubližovať Židom? Nie, spravodajské operácie a hybridné vojny sa bežne robia, a práve tak ako Izraelci ich robia Rusi, Európania, Američania a ostatní, a možno ešte horším spôsobom. Nie je našou úlohou ich za to súdiť, našou úlohou je zvyšovať rozpočet a schopnosti našich spravodajských služieb, aby bolo naše obyvateľstvo od toho bordelu chránené.

Nesmieme prepadnúť pocitu ohrozenia národmi alebo inými veľkými skupinami, majme strach iba z konkrétnych ľudí, čo robia zlo, ktorí, aspoň podľa mojich doterajších skromných skúseností, sú rovnomerne rozdelení vo všetkých spoločenských vrstvách a všetkých náboženských, kultúrnych a politických presvedčeniach.

To, že politiku Izraelu v niektorých veciach neschvaľujem ešte neznamená, že ich budem chcieť zničiť, práve naopak, môžem sa im vyhýbať, ale treba byť za každých okolností prístupný mieru a spolupráci. A to sa týka aj toho Mosadu, to, že je zodpovedný za množstvo zlého ešte neznamená, že je to zlá organizácia, možno dokonca Slovensku vo veľa veciach pomohla a ešte aj pomôže.

A neznamená to, že napríklad ja nie som ochotný svoje postoje zmeniť, určite by som začal chváliť či už Izrael alebo Palestínu, ak by mi za to či už Židia alebo Arabi začali platiť. Určite nie som nijaký hrdina, čo bojuje za pravdu alebo niečo podobné, tých je už aj tak dosť.

To ale neznamená, že budem vo svojom okolí akceptovať nenávistné prejavy a ubližovanie slabým, to rozhodne nechcem aby sa dialo. A myslím si, že toto je postoj, ktorý sa s protižidovskými pogromami vylučuje, aspoň teda dúfam.

Treba sa na vzťahy Slovákov a Židov konštruktívne pozrieť. V mnohom nám boli inšpiráciou a v mnohom pomohli rozvoju našej krajiny. Veľa si vytrpeli, ale rovnako nám to príležitostne aj vrátili, okrem toho typického národoveckého naratívu o krčmárskych úžerníkoch mám na mysli aj roky 1918 a 1919.

A vzhľadom na to, aké dlhé obdobie sa na Slovensku a v Európe vyskytovali a stále vyskytujú by som povedal, že väčšina z nás čo tento blog čítame má tiež židovských predkov.

Od židovskej kultúry sa toho môžeme veľa naučiť, osobne mám už dlhšie v pláne čítať Talmud, no a to isté sa dá povedať aj o hospodárskych a politických zväzkoch, Izrael pre nás vie byť užitočným zahraničným partnerom, a aj Slovensko vie byť užitočným pre Izrael, ako aj pre Židov vo všeobecnosti.

Nenechajme niektoré hnusné indivíduá zase poštvať proti sebe celé národy.