Kritika pápeža Leva XIV.: Keď sa doktrína podriaďuje náladám doby

Historický kontext: Kto je Lev XIV. a prečo kritika?

Pápež Lev XIV. bol zvolený 8. mája 2025 po smrti pápeža Františka. Jeho výber mena "Lev" odkazuje na predchádzajúcich pápežov ako Lev Veľký (440–461), ktorý bránil ortodoxiu proti herézam, alebo Lev XIII. (1878–1903), autor encykliky Rerum Novarum o sociálnej spravodlivosti. Avšak Lev XIV. sa zdá byť vzdialený od tejto tradície obrany doktríny. V prvom veľkom rozhovore s vatikanistkou Elise Allenovou pre jej novú knihu o Levovi XIV., z ktorej časť zverejnil portál Crux, hovoril o nutnosti zmeniť "attitude" (postoje) ľudí pred akoukoľvek zmenou doktríny, najmä v súvislosti s LGBT témami. Podľa Vatican News toto vyhlásenie bolo editované – jedna kľúčová veta o zmene doktríny po zmene postojov bola odstránená, čo naznačuje snahu o zmiernenie kontroverzie.

Teologicky oprávnená kritika vychádza z princípu, že doktrína nie je podriadená ľudským náladám. Ako uvádza Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Dei Verbum (č. 8), doktrína sa vyvíja v kontinuite s Tradíciou, nie ako reakcia na spoločenské tlaky. Sv. Vincent z Lerins v Commonitorium (5. storočie) zdôrazňuje: "To, v čo sa verilo všade, vždy a všetkými" (quod ubique, quod semper, quod ab omnibus creditum est). Lev XIV. sa zdá ignorovať tento princíp, keď podmieňuje doktrínálne zmeny zmenou "postojov, nálad" (attitude), čo pripomína relativizmus.

Kritika postoja k zmene doktríny: Relativizmus namiesto pravdy

V rozhovore Lev XIV. uviedol: "Predtým, než zmeníme doktrínu, musíme zmeniť postoje ľudí." Tento výrok sa týkal najmä požiadaviek na uznanie jednopohlavných manželstiev. Teologicky je to problematické. Sväté písmo jasne odsudzuje homosexuálne praktiky ako nezlučiteľné so spásou: "Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlípnici, ani súložníci s chlapmi,... nebudú dedičmi Božieho kráľovstva." (1 Kor 6,9–10). Podobne Rim 1,26–27 opisuje takéto akty ako ‚proti prírode‘ a ich výsledok ako idolatriu.

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 2357) potvrdzuje: "Homosexuálne skutky sú svojou vnútornou povahou nezriadené." Zmena doktríny by znamenala popretie Božieho zjavenia. Lev XIV. sa zdá navrhovať, že doktrína je flexibilná podľa spoločenských nálad, čo pripomína modernizmus odsúdený pápežom Piom X. v encyklickom Pascendi Dominici Gregis (1907): Modernisti vidia doktrínu ako evolúciu pod vplyvom skúsenosti, nie ako nemennú pravdu.

Porovnanie s Františkom je nevyhnutné: Dokument Fiducia Supplicans (2023) umožnil požehnávanie neheterosexuálnych párov, čo Lev XIV. schválil ako "dobrý krok". To však vedie k polarizácii, ktorú sám kritizuje. Ako hovorí Ježiš: "Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč" (Mt 10,34). Pravda delí, nie vždy zjednocuje. Kritici ako sv. Atanáz (4. storočie) bojovali proti ariánstvu napriek väčšinovej "nálade" v cirkvi.

"Pope Explaining": Neustále ospravedlňovanie namiesto jasnosti

Fenomén "pope explaining" – neustále vysvetľovanie pápežových slov – sa opakuje. Lev XIV. sa prezentuje ako "opatrný", no jeho mlčanie na kontroverzie (napr. o LGBT) a následné vágne vyjadrenia nútia veriacich k interpretáciám. To kontrastuje s Ježišovou jasnosťou: "Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie" (Mt 5,37). Sv. Pavol varuje pred takýmto prístupom: "Lebo ak trúba vydá nejasný zvuk, kto sa bude chystať do boja?" (1 Kor 14,8).

V kontexte anglikánskej schizmy (príklad novej "arcibiskupky" v Canterbury) Lev XIV. riskuje podobný rozkol. Anglikáni sa rozdelili práve kvôli ústupkom modernizmu (ženské svätenia, LGBT manželstvá). Katolícka cirkev musí brániť jednotu v pravde, nie v kompromise. Ako píše sv. Irenej z Lyonu v Proti herézam (2. storočie): "Cirkev je stĺpom a oporou pravdy" (1 Tim 3,15), nie ankety nálad.

Psychologizácia viery: Odklon od duchovnosti k egocentrizmu

Lev XIV. býva kritizovaný aj za zdôrazňovanie "postojov veriaceho ľudu" a psychologický prístup, čo pripomína freudovský egocentrizmus. Keď sa viera začne viac sústreďovať na vnútorné prežívanie než na samotného Boha, nastáva psychologizácia duchovnosti. Človek potom meria svoj duchovný život podľa pocitov, nálad či miery osobného pokoja, a nie podľa vzťahu s Bohom. Takto sa duchovno mení na formu sebaanalýzy, kde centrum už netvorí Boh, ale „ja“.

Rozhovor Mojžiša s Bohom (Ex 3,12) ukazuje opačný smer: Mojžiš sa obáva svojej slabosti, no Boh jeho pohľad obracia od sústredenia na osobné prežívanie k samotnému Bohu slovami: „Ja budem s tebou.“ V tom spočíva zdravá duchovná dynamika — nie popieranie svojich slabostí, ale ich prekročenie pohľadom na Boha, ktorý koná. Skutočná spiritualita tak nevyrastá z introspekcie, ale z dôvery v Božiu prítomnosť.

Psychológia, ovplyvnená Freudom a Jungom, vedie k sebapoznaniu bez transcendentného rozmeru, čo kontrastuje s kresťanskou askézou. Sv. Ján z Kríža v Ceste na horu Karmel varuje pred pripútanosťou k sebe: "Kto chce zachrániť svoj život, stratí ho" (Mk 8,35). Lev XIV., ovplyvnený modernou psychológiou, riskuje redukciu viery na terapiu, kde doktrína sa prispôsobuje "potrebám" namiesto výzvy k obráteniu.

Záver: Volanie k vernosti Zjaveniu

Pápež Lev XIV. sa javí ako politik hľadajúci konsenzus namiesto pastiera brániaceho stádo. Jeho prístup k zmene doktríny podmieňovanej náladami, ospravedlňovanie vágnych výrokov a psychologizácia viery ohrozujú katolícku identitu. Zrelý postoj káže inak - ako hovorí Ježiš k Judášovi: "Čo máš urobiť, urob čím skôr" (Jn 13,27) – neodkladaj pravdu.

Tento článok vznikol paradoxne na podnet pápeža Leva XIV. - ak pápež vníma "vývoj nálad veriaceho ľudu", my ako veriaci sme povinní reagovať, musíme pápeža informovať o svojich "náladách" v komentároch a diskusiách, no nie ako spôsob hlasovania, ale ako svedectvo vernosti učeniu Cirkvi. Nebojme sa, lebo "keď sa tieto veci začnú diať, vzpriamte sa a zdvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie" (Lk 21,28). Lev XIV. má príležitosť napraviť kurz, no zatiaľ jeho pontifikát vyvoláva viac obáv než nádeje.