Téma Gazy a „pás cudnosti“ slobode prejavu / Aj na Postoji?

Po 15-tich rokoch blogovania a písania diskusných príspevkov tu na Postoji (aj Postoy-i) ma včera vôbec po prvý-krát po napísaní komentára v diskusii zastavila hláška: „Čaká sa na overenie od Konzervatívneho denníka Postoj.“ 

Chcel som reagovať na blog pána Frecera Život verzus smrť: Izrael v boji proti teroru.

Zamýšľaný diskusný príspevok mal dve časti. 

Tá prvá sa týkala prebiehajúcich zasadaní Valného zhromaždenia OSN (má 80-te výročie), ktoré môžu na UN Web TV online sledovať milióny ľudí na celej planéte. V príspevku som len spomenul frekventované kľúčové slová vyskytujúce sa v prejavoch štátnikov, ak sa dotkli situácie v Pásme Gazy.

V druhej časti som stručne opísal svedectvá kňaza Gabriela Romanelliho, farára katolíckej farnosti Sv. Rodiny v meste Gaza. Páter si vedie youtube denník, v ktorom dáva krátke duchovné posolstvá a zároveň referuje, čo prežívajú vo farnosti. Dáva tiež fotky a videá. Stojí za to si pozrieť, čo ja viem, napríklad [26 Sep].

Môj diskusný komentár bol zablokovaný.

„Nuž asi ho automatický filter nepustil kvôli tým kľúčovým slovám z prejavov štátnikov“, pomyslel som si. 

Medzinárodné humanitárne právo, nútené vysídľovanie obyvateľstva, masívne ničenie civilnej infraštruktúry, kolektívna vina, právo na vlastné sebaurčenie...

Tak som ten odstavec celý vyhodil a nechal iba tú druhú časť:

Obr. Screenshot zablokovaného diskusného príspevku. Link je trailer filmu O bohoch a ľuďoch.

Ani túto verziu filter (?) nepustil.

Cenil som si (a stále cením) na tomto denníku snahu o vyváženosť pohľadov, schopnosť pozrieť sa na vec aj očami tej „druhej strany“.

Napríklad kedysi sme tu na starom Postoy-i mohli čítavať analýzy o kauze arc. Bezáka, ktoré svedčili a poctivom zamýšľaní sa nad vecami aj „nad rámec“ vtedajších diplomatických cirkevných statusov.

Snahu o poctivosť tu ešte stále vnímam. Aj keď ide o citlivé témy ako v prípade Gazy.

Lukáš Kekelák v článku Palestínsky lekár z Lučenca, ktorý preváža deti z Gazy / To nie je vojna, ale peklo na zemi:
„Odpoveď na útok Hamasu prísť mala, ale nemali vraždiť bežných ľudí,“ hovorí chirurg Zaher Mahmoud.

Alebo Martin Leidenfrost, O špinavej práci v Iráne / Lúzrov môže aj roztrhnúť, ale Izrael je vyvolený národ:
Nový nemecký kancelár vyslovil tézu, že Izrael svojou vojnou (v Iráne) „robí špinavú prácu pre nás všetkých“.
[Aktualizácia 29. 9. 2025: V piatok premiér Netanyahu v prejave na pôde OSN dôrazne aplikoval tento princíp aj na prebiehajúcu vojenskú inváziu v Pásme Gazy; viď poznámku autora pod čiarou.]
Výrok o „špinavej práci“ ma zaujíma aj preto, že to, čo robí Izrael v Gaze, sa nedá nazvať inak ako špinavosť.
V Gaze sa deje niečo iracionálne, bezútešné, dezolátne, temné, zlé.
Aj tam žijú ľudia s ľudskými právami, ale obávam sa, že mnohí Izraelčania sa cítia v porovnaní s týmito ľuďmi ako nadľudia.
Konanie izraelskej armády v Gaze o tom svedčí. 

Koniec citátu.

To nie sú nenávistné reči. 

Ani prejavy antisemitizmu.

Páči sa mi, čo hovorí pápež Ján XXIII. v jednej zo svojich encyklík:
Človek má (...) prirodzené právo na príslušnú úctu a na dobré meno, ďalej na slobodné hľadanie pravdy, ako aj na slobodné vyjadrenie a šírenie svojej mienky a na vykonávanie akejkoľvek umeleckej činnosti, pokiaľ sa tým nenarušuje mravný poriadok a spoločné dobro; a konečne má právo byť pravdivo informovaný o verejných udalostiach. (Pacem in Terris, bod 5)

Sme predsa rozumní a slobodní ľudia. Máme svoju hrdosť, svoju dôstojnosť, práva a cit pre povinnosti a zodpovednosť.

Ja sa nechcem nechať vťahovať do dvoj-pólového či dvoj-táborového vnímania sveta.

Musíš! Buď si za Bezáka alebo si proti! Buď si katolík-tradicionalista alebo liberálny kresťan. A si za povinné očkovanie m-RNA alebo si proti? Buď si pro-Izrael alebo pro-Palestína. Musíš!

Nie, nemusím. Ani nechcem žiť v tábore. Odmietam toto roznecovanie „triedneho boja“ a štvanie jedných proti druhým. 

Tieto (tak sa mi zdá, že niekedy až nasilu umelo) vytvárané triedne antagonizmy sú temer ako všade-prítomné pozostatky (?) marxizmu. 

Nemám ich rád. 

Komunizmus akosi nikdy nebol súčasťou myšlienkovej výbavy našej rodiny a dúfam, že ani v budúcnosti nebude. Hoci, zdá sa, že jeho rôzne variácie už zaplavujú celý svet.

Sloboda prejavu je základné ľudské právo, ktoré znamená možnosť slobodne vyjadrovať svoje názory, myšlienky, presvedčenia a informácie. V širšom zmysle ide aj o právo vyhľadávať a prijímať informácie, hľadať pravdu.

Už spomenutý Ján XXIII. tiež pripomína:
Každá dobre a náležite usporiadaná ľudská spoločnosť musí mať za základ zásadu, že každý človek je osoba, t.j. že je vo svojej prirodzenosti obdarený rozumom a slobodnou vôľou, a preto ako taký má práva a povinnosti, ktoré vyplývajú priamo z jeho prirodzenosti a z toho dôvodu sú všeobecné, nenarušiteľné a neodcudziteľné. (Pacem in Terris, bod 3) 

Vatikán uznal Palestínu ako štát pred desiatimi rokmi. V utorok pápež Lev XIV. pri odchode z Castel Gandolfa novinárom povedal: "Svätá stolica uznala pred nejakým časom dvoj-štátne riešenie. Jedno je jasné: Musíme hľadať cestu rešpektu ku všetkým ľuďom."

Netreba za tým hľadať nič stranícke. Jednoducho Cirkev sa dnes, tak ako aj v minulosti, ujíma/la a zastáva/la slabších, núdznych, utláčaných a prenasledovaných. Počas WW2 to boli Židia, dnes sú to Palestínčania. 

Posolstvo Evanjelia je tak odlišné od mentality (mocných) tohto sveta:

Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých. 
(Evanjelium podľa sv. Matúša kap. 18, verše 10 a 14)

Ako ľudia niektoré hodnoty považujeme za univerzálne, všeobecné. Preto tiež i my katolíci akcentujeme ľudskosť. A aj z dôvodu vernosti nášmu Učiteľovi:

Život každej ľudskej bytosti od počatia po prirodzenú smrť má nesmiernu hodnotu. Každý človek má svoju ľudskú dôstojnosť a je osobou zasluhujúcou si úctu a rešpekt. Každá ľudská bytosť má nesmrteľnú dušu, ktorej hlavnými atribútmi sú rozum a slobodná vôľa. Čosi jedinečné, niekto jedinečný v celom vesmíre i v celej histórii stvoreného sveta.

Počas komunizmu sa v kultúre, v umení i v školských učebniciach zvykol vykresľovať stredovek ako "temný".

Občas bol ako potvrdzujúci artefakt pripomínaný tzv. pás cudnosti, ktorý vraj dávali svojim ženám rytieri, keď odchádzali na krížové výpravy, aby zabránili ich promiskuite. Extrémna metóda vynucovania si vernosti! Žena ako vec, mužov majetok... Bŕŕ!

Trochu uletená asociácia, pardon. Ale „vynucovanie si názorovej vernosti“ mi príde ako vcelku priliehavá etiketa, keď tu vidím tie (lepšie zrejme sedí: nevidím skoro žiadne) analýzy diania v Pásme Gazy. 

Pravda ako vec vo vlastníctve, niečí majetok, keď jej presadenie sa záleží "len" od výšky budgetu v pozadí. Potom tie monochromatické jedno- (max. dvoj-) dimenzionálne výtvory tých jediných a zaručených majiteľov pravdy bývajú také ploché. Viac sú sympatickí pracovití, skromní a načúvajúci hľadači pravdy, ako jej suverénni vlastníci.

Slobodná, slušná a poctivá diskusia (samozrejme v atmosfére rešpektu a úcty k pravde aj k sebe navzájom), vari si už umrela?!

Učiteľka na ZŠ by povedala: Tak trochu života do toho umierania!

Nuž to blokovanie môjho diskusného príspevku vnímam len ako čerešničku, a to ešte veľmi nezrelú.

___________
Pozn.: Izraelský premiér Netanyahu povedal: "Ľudia v New Yorku alebo v Londýne alebo v Melbourne a kdekoľvek (...) naši nepriatelia sú vašimi nepriateľmi. Naši nepriatelia nenávidia nás všetkých s rovnakým jedom. (...) Izrael bojuje váš boj!" (General debate - General assembly UN, 26/09/2025) 

Úvodný obrázok: Youtube kanál G. Romanelliho