DNA kontaminácia vo vakcínach proti COVID-19 - nová štúdia

^{Foto: Mikhail Nilov, Pexels}

Nedávna štúdia (podrobnosti pod článkom) priniesla znepokojujúce zistenia o kontaminácii DNA vo vakcínach proti COVID-19 od spoločností Pfizer-BioNTech a Moderna. Výskum, ktorý preskúmal 32 ampuliek z 16 rôznych šarží, odhalil, že tieto vakcíny obsahujú obrovské množstvo zvyškovej DNA – až 627-násobne viac, než povoľujú limity stanovené FDA a WHO. Tieto zistenia vyvolávajú vážne otázky o bezpečnosti vakcín a ich potenciálnom vplyve na zdravie, vrátane zvýšeného rizika rakoviny. Tento článok vysvetľuje, čo štúdia odhalila, prečo je to dôležité a aké kroky by mali nasledovať.

Čo štúdia odhalila?

Štúdia, vedená výskumníkom Davidom J. Speicherom, kvantifikovala zvyškovú DNA v mRNA vakcínach proti COVID-19. Tieto vakcíny sa vyrábajú pomocou syntetických plazmidov pestovaných v baktériách E. coli, ktoré slúžia ako šablóna na produkciu mRNA. Plazmidová DNA by mala byť po výrobe odstránená, no štúdia ukázala, že to sa nedeje dostatočne. V ampulkách bolo zistených od miliárd po stovky miliárd molekúl DNA na dávku, čo výrazne prekračuje limit 10 nanogramov na dávku stanovený FDA a WHO. V prípade vakcín Pfizer bolo prekročenie 36 až 153-násobné, pri Moderne dokonca 112 až 627-násobné.

Kľúčovým problémom sú lipidové nanočastice, ktoré vakcíny používajú na dopravu mRNA do buniek. Tieto nanočastice však zároveň prenášajú aj zvyškovú DNA, ktorá sa tak dostáva priamo do cytoplazmy a potenciálne aj do jadra buniek. Ak sa cudzia DNA integruje do ľudskej DNA, môže spôsobiť mutácie, ktoré zvyšujú riziko rakoviny. Ešte znepokojujúcejšie je prítomnosť sekvencií SV40 promotéra, ktoré produkujú proteín inhibujúci gén p53 – kľúčový mechanizmus chrániaci pred rakovinou. V Pfizer vakcínach bolo 0,22 až 7,82 nanogramov SV40 na dávku, v Moderne 0,01 až 0,78 nanogramov.

Prečo je to problém?

DNA kontaminácia nie je len technický nedostatok – má potenciálne vážne zdravotné dôsledky. Gén p53 je známy ako „strážca genómu“, pretože bráni vzniku rakoviny. Ak je jeho funkcia oslabená (napríklad proteínom SV40), riziko onkologických ochorení narastá. Štúdia opisuje tento efekt ako „brokovnicu“ – miliardy krátkych DNA fragmentov (s dĺžkou 241 až 3500 párov báz) sa môžu integrovať do genómu, čo zvyšuje pravdepodobnosť mutácií. Lipidové nanočastice zhoršujú situáciu, pretože DNA dopravujú do buniek oveľa efektívnejšie než „nahá“ DNA, pre ktorú boli limity pôvodne nastavené.

Okrem toho štúdia odhalila, že vakcíny pre komerčné použitie obsahujú vyššiu kontamináciu než tie v klinických štúdiách. To znamená, že milióny ľudí dostali vakcíny s potenciálne vyššími rizikami, než sa testovalo. Informovaný súhlas, základný princíp medicíny, tak nebol dodržaný, keďže verejnosť o týchto rizikách nebola informovaná.

Nedostatočné regulácie

Limity pre zvyškovú DNA (10 ng/dávka) sú zastarané, pretože vychádzajú z predpokladu, že DNA zostáva „nahá“ a nepreniká do buniek. Lipidové nanočastice však zvyšujú efektivitu prieniku tisíckrát, čo znamená, že limity by mali byť rádovo nižšie (napr. 0,01 ng). Napriek tomu vakcíny tieto staré limity prekračujú stovky krát, čo naznačuje vážne zlyhanie vo výrobnom procese a dohľade. WHO a FDA, hoci nie sú známe prísnymi štandardmi, boli v tomto prípade jednoznačne prekročené.

Čo to znamená pre budúcnosť?

Zistenia štúdie vyvolávajú otázky o bezpečnosti mRNA vakcín a ich dlhodobých dopadoch. Potenciálne riziko rakoviny nie je okamžité, ale môže sa prejaviť o 5–10 rokov, čo komplikuje priame dokazovanie. Vedci ako David J. Speicher navrhujú, že by mohli detegovať DNA kontamináciu v rakovinových bunkách z biopsií, čo by poskytlo priamy dôkaz. Skúma sa aj možné prenikanie DNA do spermií, čo by mohlo mať dopady na budúce generácie.

Politicky je situácia zložitá – pokusy o stiahnutie štúdie naznačujú odpor voči odhaľovaniu týchto problémov. Štúdia však bola predložená na vypočutia v americkom Kongrese, čo zvyšuje jej váhu. Autori odporúčajú moratórium na používanie týchto vakcín, kým sa problém nevyrieši, a vyzývajú na prísnejšie regulácie a transparentnosť vo výrobnom procese.

Čo môžeme urobiť?

Požadovať transparentnosť: Verejnosť má právo vedieť, aké látky sú vo vakcínach a aké riziká prinášajú. Výrobcovia by mali zverejniť podrobnosti o zložení a výrobných metódach.

Podporiť nezávislý výskum: Štúdie ako táto sú kľúčové pre odhalenie skrytých rizík. Ignorovanie vedy kvôli komerčným záujmom ohrozuje zdravie.

Presadzovať prísnejšie regulácie: Limity pre DNA kontamináciu musia byť prehodnotené s ohľadom na lipidové nanočastice.

Záver

Štúdia o DNA kontaminácii vo vakcínach Pfizer a Moderna odhaľuje vážne nedostatky vo výrobe a reguláciách. Obrovské množstvo zvyškovej DNA a prítomnosť sekvencií SV40 zvyšujú riziko mutácií a rakoviny, čo nie je len hypotetické, ale podložené konkrétnym mechanizmom. Tieto zistenia si vyžadujú okamžitú pozornosť – od prehodnotenia bezpečnosti vakcín až po zavedenie prísnejších štandardov. Verejnosť si zaslúži pravdu a bezpečnosť, nie zamlčiavanie.

Ak vás táto téma zaujíma, sledujte ďalšie nezávislé výskumy a žiadajte transparentnosť od zdravotníckych inštitúcií. Zdravie je príliš dôležité na to, aby sme ho nechali na náhodu.

Autori a názov štúdie

Na základe dostupných zdrojov (PubMed, Taylor & Francis, ResearchGate) je relevantná štúdia táto:

Názov: Quantification of residual plasmid DNA and SV40 promoter-enhancer sequences in Pfizer/BioNTech and Moderna modRNA COVID-19 vaccines from Ontario, Canada

Autori:

• David J. Speicher (vedúci autor)
• Phillip McMillan
• Mark Bishara
• Nicolas Hulscher
• William Makis
• Ryan Cole
• Kevin McCairn
• Jessica Rose

Publikácia: Štúdia bola publikovaná v časopise Autoimmunity (Taylor & Francis) 5. septembra 2025 (PMID: 40913499). Je dostupná online na PubMed a ResearchGate.

Táto štúdia je pokračovaním predchádzajúceho výskumu z roku 2023 (McKernan et al.), ktorý tiež odhalil DNA fragmenty vo vakcínach.

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/40913499/