Podobenstvo o nepoctivom správcovi: logický paradox a duchovná interpretácia

^{Foto: Tima Miroshnichenko, Pexels}

Podobenstvo o nepoctivom správcovi (Lk 16,1–13), ktoré je dnešným evanjeliovým čítaním pri slávení Eucharistie, patrí medzi najkontroverznejšie texty evanjelia. Jeho veta v doslovnom znení „Robte si priateľov z nepoctivej mamony“ vyvoláva šok. Pri zbežnej interpretácii sa zdá, akoby Kristovo učenie tolerovalo nepoctivosť, čo je v rozpore s celým evanjeliom. Len veľmi ťažko dnes odchádza poslucháč z homílie bez dalších otázok.

Tradičné výklady sa preto často vyhýbajú doslovnej interpretácii. Učitelia Cirkvi aj filozofi zdôrazňujú:

Svätý Augustín – Ježiš nepochválil správcu za krádež, ale za jeho prefíkanosť a predvídavosť. Veriaci majú byť podobne obozretní, ale v duchovných záležitostiach.

Tomáš Akvinský – zmyslom je obratnosť a múdrosť, nie krádež; správne využívanie zdrojov má byť poctivé.

Blaise Pascal a Søren Kierkegaard – podobenstvo šokuje, aby poukázalo na kontrast medzi prefíkanosťou sveta a kresťanskou múdrosťou.

Problém týchto výkladov je, že často strácajú logiku, interpretácie sa vyhýbajú doslovnému zneniu vety a sústredia sa na abstraktné formulácie, ktoré nič konkrétne neprinášajú. Tak vzniká dojem, že text je nepraktický alebo nelogický.

Duchovná interpretácia

Jedna z logických a duchovne konzistentných interpretácií môže znieť takto:

Každý človek je vo svojej podstate hriešny a tak môže byť chápaný ako „nepoctivý správca“ nezaslúžených Božích darov. Napriek našej slabosti a hriešnosti nám Boh dôveruje a dáva právo spravovať Jeho milosti a cnosti. 

Tu je dôležité si uvedomiť, že slovo mamona pochádza z aramejčiny (mamōn) a znamená majetok, bohatstvo. V bežnom jazyku Ježišovej doby to bolo neutrálne slovo – jednoducho označovalo to, čo človek vlastní. Negatívny nádych dostalo až vtedy, keď sa majetok stal predmetom prílišnej dôvery človeka a nahrádzal samotného Boha. Keď teda Ježiš hovorí: „Robte si priateľov z nepoctivej mamony“, jeho slová možno chápať aj duchovne: nie ako výzvu k nepoctivému obohacovaniu sa, ale ako symbol spravovania „nespravodlivo získaného“ duchovného bohatstva – teda Božích darov, ktoré sme nedostali zo zásluh, ale z milosti.

V tomto kontexte sa „nespravodlivá mamona“ nemusí chápať ako ukradnuté peniaze, ale ako samotná Božia milosť a duchovné dary, ktoré sme nenadobudli vlastnými zásluhami. Skutočný zmysel spočíva v tom, ako tieto dary používame – ak ich rozdávame druhým prostredníctvom odpustenia, milosrdenstva, láskavosti a nezištnej pomoci, stávajú sa prostriedkom, ako si „robiť priateľov z nespravodlivej mamony“. Ak sa teda nepozeráme na problém materiálne, ale duchovne, tieto činy premieňajú  Božiu milosť na konkrétne prejavy lásky a milosrdenstva, ktoré prinášajú večnú hodnotu.

Týmto spôsobom chápania podobenstva sa odstraňuje zmätok a nejasnosti, ktoré by mohli zostať po pokusoch o doslovné materiálne vysvetlenie tohto evanjelia. Už nejde o šokujúci návod na krádež či nepoctivosť, ale o logickú a duchovne konzistentnú výzvu: využívať Božiu milosť a dary, ktoré sme dostali, na odpustenie, milosrdenstvo, láskavosť, na nezištnú pomoc druhým. Takto text dáva zmysel, poskytuje praktickú orientáciu a súčasne ostáva verný Kristovmu učeniu o milosti, láske a večných pravdách. Čitateľ už nemusí odchádzať s otázkami, ale môže v podobenstve vidieť jasnú duchovnú logiku a povzbudenie k životu vo viere.