Vďaka Druckerovmu ataku si snáď uvedomíme, čo pre nás znamenajú cirkevné školy

Mnohokrát sa už ukázalo, že si začneme vážiť veci až potom, ako nám na ne niekto stiahne. Možno nám v týchto dňoch a týždňoch dôjde, aké vzácne sú cirkevné (aj súkromné) školy.

Dovolím si na úvod malú odbočku – súkromná škola sa bežne spája s negatívnou emóciou, no treba si uvedomiť, že aj tieto inštitúcie, podobne ako aj cirkevné školy, vznikali tam, kde si to želali rodičia, kde rodičia považovali ponuku vzdelávania pre ich deti za nedostatočnú. A keďže svoje deti milujeme najviac na svete, mnohí rodičia založili malé súkromné školy a dali do nich svoje ratolesti. Áno, existujú aj elitné školy pre veľmi bohatých, no je ich mizivé percento. Väčšina súkromných škôl je malých a na dokrytie toho, čo nestačí na vzdelávanie od štátu, musia vyberať školné. Koniec odbočky.

Absurdný proces najväčšej školskej novely od r.1989

Poďme k téme - minister Drucker v týchto dovolenkových týždňoch atakuje neštátne školy nevídaným spôsobom. Cirkevné školy to bude stáť likvidačných 16 miliónov € ročne (viď tabuľka nižšie). Ako Drucker k veci pristúpil?

bez predošlej komunikácie s dotknutými aktérmi,
bez štandardného procesu, ktorý by počas primeranej doby umožnil diskusiu o tom, čo trápi školy a ako zlepšiť vzdelávanie,
niekoľko dní pred koncom školského roka,
v objeme stoviek strán, ktoré sa dotýkajú a novelizujú až 5 zákonov,
v rámci najväčšej novely školstva od pádu komunizmu,
s pochybnými, medzičasom už vývrátenými argumentami o nedostatočnej inkluzívnosti neštátnych škôl (detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je 9,5 % na štátnych školách, 8,7 % na cirkevných školách, 8,8 % na súkromných školách - viď článok dátového analytika Petra Beňu).

Druckerovou novelou sa tiahne chorý boľševický naratív, že o vzdelávaní detí vie štát lepšie rozhodovať ako rodičia. Keď je v základoch nesprávna filozofia, nemôže z toho vyjsť nič dobré, a tak to je aj v tomto prípade.

Pred konkrétnymi problémami novely ešte poznámka - cirkevné (aj súkromné) školy vždy boli pre štát výhodné (a zároveň finančne diskriminované), a to tým, že nedostávajú rovnaké zdroje na 1 dieťa ako štátne školy - sú krátené o peniaze na kúpu/prenájom, rekonštrukcie a opravy budov. Tie si hradia zo svojho vrecka, hoci rodičia detí platia dane rovnako. Toto je podľa jedného právneho názoru v rozpore so zmluvou so Svätou stolicou a Cirkev mohla štát žalovať už dávno.

Sofiina voľba

Minister novelou postavil neštátne školy pred Sofiinu voľbu – buď im zoberie likvidačných 20% normatívov (čiže peňazí, ktoré každé dieťa dostáva na svoje vzdelávanie) alebo sa vzdajú svojej identity - cirkevné školy predsa vznikli z dôvodu dopytu rodičov, ktorí do nich svoje deti vodia kvôli viere aj z väčšej vzdialenosti, a nie pre to, aby do nich minister Drucker začal tlačiť deti z konkrétnej geografickej lokality (a rôznych vierovyznaní). Najmä pre malé cirkvi, ktoré majú len jednu školu široko-ďaleko a rodičia do nej deti vozia aj z veľkých vzdialeností, je to veľký problém.

Vedeli ste, že cirkevných škôl je smiešne málo? Chodí do nich asi len 6% detí - ak chceme byť kresťanskou krajinou (pre dobro jednotlivca i spoločnosti), mali by sme mať ambície ponúkať kapacity oveľa väčšiemu množstvu detí...

Ďalším problémom Druckerovej novely, ktorý odzrkadľuje nesprávnu filozofiu silného štátu, je obrať zriaďovateľa o právo vymenovať takého riaditeľa školy, akého chce mať. Predstavme si, že by v akejkoľvek inej biznisovej sfére riaditeľa firmy vyberala komisia, v ktorej má majiteľ len menšinu hlasov. Ak by napríklad úspešný bežec založil školu s atletickým zameraním, nedáva žiadnu logiku, aby jeho škole nejaká komisia zvolila riaditeľa, ktorý z nej spraví školu prírodovedeckú, však?

Ministerstvo dokazuje svoje zameranie, že vie lepšie ako rodičia, čo je pre deti dobré, aj ďalším bodom novely - ide už trojročné deti nasilu odtŕhať od matiek a nútiť ich chodiť do škôlok. Mamičky s maturitou majú mať "privilégium" - budú môcť požiadať o to, aby ich deti mohli zostať doma napríklad s mladšími súrodencami v starostlivosti mamy. Avšak tieto deti budú musieť byť preskúšavané, či tá mama škôlkara doma rozvíja dobre. Absurdné nie? Zároveň tým orgánom, ktorý bude dieťa preskúšavať, je škôlka, do ktorej toto dieťa bude formálne priradené. V situácii dramaticky klesajúceho počtu narodených detí, kedy škôlky onedlho nebudú mať naplnené kapacity, a teda nebudú dostávať peniaze na všetky miesta, ktoré majú k dispozícii, si dovolím zakonšpirovať, že škôlka/riaditeľka bude mať silnú motiváciu vnímať deti s takýmito "výnimkami" ako nespôsobilé a nedostatočne vzdelané ich mamami v domácom prostredí. Zvlášť keď sa zamyslíme nad tým, aký obsah či osnovy budú platné pre trojročné deti, ktorý s nimi majú mamy doma zvládnuť odvzdelávať. Humorné, nie? Nie.

Odtŕhanie 3-ročných (aj ešte mladších) detí od mám a ich posielanie do inštitúcií je takým boľševickým evergreenom, ktorý sa nám stále vracia a Slovenky nie a nie sa podvoliť - stále sú rady doma s deťmi napĺňajúc ich vzťahovú potrebu v najranejšom veku (viď Bowlby, Vzťahová väzba). Boľševické maniere sú zjavne vlastné nielen EÚ a iným medzinárodným inštitúciám, ktoré naše mamy roky tlačia od najmenších detí do práce, ale aj úradníkom a vedeniu Ministerstva školstva. Oni predsa vedia najlepšie čo je pre deti dobré...

Na Slovensku nie je až tak rozšírené domáce vzdelávanie, neviem o tom že by s ním boli nejaké problémy, no to nebráni ministerstvu navrhovať sťažovanie života aj rodičom, ktorí sa chcú svojim deťom venovať doma. Je evidentné, že takéto deti stoja štát najmenej peňazí. Podobne aj vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách stojí štát menej peňazí ako vzdelávanie v štátnych školách – na nájom i opravy budov si musia zarábať sami.

Čo nám dávajú cirkevné školy?

Aktuálne útoky ministra Druckera voči cirkevným a súkromným školám ma primäli opäť sa hlbšie zamyslieť a ďakovať Bohu, Cirkvi a zamestnancom škôl za obrovskú hodnotú, ktorú našim deťom prinášajú v cirkevných školách. Týchto škôl je málo – z celkového počtu škôl je to len 5.46% a vzdelávajú len 5.9% zo všetkých detí (p. Drucker teda týmto spôsobom v zásade nič neušetrí).

Deti v cirkevnej škole
- sa ráno pomodlia,
- poďakujú Bohu aj pred obedom,
- majú v nich priateľov s rovnakým hodnotovým ukotvením a môžu sa navzájom povzbudzovať,
- majú v školách kaplnky, do ktorých sa môžu ísť cez prestávku pomodliť,
- majú veriacich učiteľov, na ktorých sa môžu obrátiť aj s duchovnými otázkami,
- úplne prirodzene môžu stretávať na chodbách školy kňazov a rehoľné sestry,
- majú zabezpečené sväté omše na prikázané sviatky,
- môžu sa v škole vyspovedať,
- na stenách majú citáty z Písma,
- inšpirujú sa svätými, ich vierou a príkladom,
- v rámci odporúčanej literatúry môžu čítať kresťanské diela,
- môžu sa zamýšľať nad kresťanskými témami a písať o nich eseje,
- chodia na púte,
- pred Veľkou nocou mávajú pobožnosti krížovej cesty,
- v advente a pôste majú duchovný program,
- zapájajú sa do charitatívnych podujatí - učia sa deliť a žiť s núdznymi,
- tvoria komunity rodičov, ktorí vyznávajú rovnakú vieru a môžu sa stretávať a vzájomne sa povzbudzovať aj v menších spoločenstvách,
- môžu sa aj s učiteľmi zúčastňovať duchovných obnov, adorácií, ruženca, spoločných modlitieb a pod.

a tvoriť tak autentické kresťanské komunity, tak potrebné pre rast jednotlivcov, rodín a zvlášť mladých a detí vo viere.

Likvidácia cirkevných škôl a s nimi obrovskej hodnoty pre celú spoločnosť

Druckerova novela môže na neštátne školy dopadnúť tak, že mnoho rodičov si nebude môcť dovoliť platiť výpadok normatívu, povedzme 50 € mesačne na dieťa, a dá svoje 3-4-5 detí do štátnych škôl. Tým pádom sa samozrejme zdvihnú výdavky štátu na školstvo. Na druhej strane niektoré cirkevné a súkromné školy zaniknú, pretože nebudú moc fungovať tak, ako keď mali súčasný počet detí.

Minister Drucker nás teda dostáva do situácie ako vo Francúzsku, kde cirkevné školy sú buď cirkevné už len formálne podľa názvu (ak chcú poberať štátny príspevok, nesmie sa tam ani len učiť náboženstvo), alebo keďže nepoberajú štátny príspevok, sú dostupné len bohatším ľuďom. Budú katolícke školy na Slovensku len pre bohatých?

Možno si týmto útokom, ktorý snáď nebude dokonaný do úspešného konca, a podarí sa mu zabrániť na politickej, občianskej alebo inej úrovni, začneme vážiť to, čo v cirkevných školách máme.