Obhajoba mužskej nadradenosti

...vyšlo by nám, že rozdiel spočíva vo vyššej fyzickej sile. Sme v priemere svalnatejší, vyšší, rýchlejší a odolnejší. V tomto momente treba povedať, že sú to pekné a dobré vlastnosti. Sila je niečo pozitívne, dáva slobodu, umožňuje usmerňovať okolitý svet podľa našich predstáv. Je super, že niektorí muži sú veľmi silní, je fajn, že väčšina mužov je silná a je škoda, že väčšina žien je slabá. Hovorím o fyzickej úrovni.

Preto je prirodzené, že muži pôsobia v oblastiach, ktoré vyžadujú viac fyzickej sily, ako sú vojaci, policajti, požiarnici, námorníci, baníci, stavbári a podobne. Je správne, že tam sú, a je dobré, že sú fyzicky silní, a vďaka tomu máme výhody my všetci.

Fyzická sila je však nedeliteľná s určitými psychickými vlastnosťami. Ak chceme mať určitú fyzicky silnú osobu ako policajta, musí mať aj vlastnosti, ktoré mu umožnia túto silu využívať. Je dobré ak bude odolný voči bolesti, pretože aj keď je fyzicky silnejší, s vyššou šancou sa dostane do situácií, ktoré ho budú bolieť. Rovnako vybudovať si a udržať fyzickú zdatnosť nie je jednoduché, a je treba zvládnuť veľa utrpenia.

V profesiách, ako je vojak, zároveň treba mať na mysli, že je veľká šanca, že títo fyzicky zdatní ľudia budú zabití. Preto je dôležité, aby vedeli svoj pud sebazáchovy v čo najväčšej miere na povel potlačiť. Túto vlastnosť nazývame odvaha. Práve tak musí mať odvahu stavbár a baník, pretože je väčšia šanca, že sa na neho spadne panel, respektíve celá šachta.

A ak teda chceme mať fyzicky silných mužov v náročných profesiách, musíme začať od raného detstva. Treba ich nechať túlať sa po prírode a podporovať ich dobrodružné a bojové sklony, a pripravovať ich na to, aby sa nebáli bolesti a utrpenia, aby neskôr vedeli svoju fyzickú silu využiť pre dobro širšej spoločnosti.

Keďže nemôžeme s istotou určiť, aký bude chlapec v dospelosti, treba takto vychovávať všetkých chlapcov, a keď vyrastú, budeme mať dostatočný počet mužov, s ktorých si pre takéto povolania budeme môcť vybrať. Zároveň, ak sa aj muž medzi tieto ťažšie povolania nedostane, túto svoju maskulínnu výchovu aspoň bude vedieť odovzdať svojim synom, ktorí môžu byť fyzicky zdatnejší, ako je on.

Aby som to teda zhrnul, pre ľudstvo je výhodná mužnosť, ako fyzická sila, aj ako psychický stav. V mnohých prípadoch to vedie k tomu, že mužský život má menšiu hodnotu ako ženský a detský. Keď chceme, aby muži naplno využívali svoj fyziologický potenciál, bude to žiaľ nevyhnutne viesť k tomu, že bude jednoduchšie generálom poslať na smrť tisícky vojakov do zákopov a pre vojakov bude jednoduchšie ísť tam a zomrieť. Práve tak to ale bude viesť aj k tomu, že na potápajúcej sa lodi muži nechajú uniknúť ženy s deťmi a oni sami zahynú.

V 20. storočí bola mužská nadradenosť vo veľa veciach primitívna a bolo super, že ju feminizmus rozbil. Vďaka tomu vyplávalo na povrch, že my muži sme vo veľa veciach zraniteľnejší a slabší, než si to mnohé kultúry dlhodobo hovorili. Je prirodzené, že mnohé ženy sú z mužov znechutené, lebo keď si porovnajú stereotypnú mužskosť s mužmi v ich okolí, rozdiel je priepastný. Za to si môžeme v prvom rade my muži, keďže sme to s našou nadradenosťou v 19. a 20. storočí trochu preháňali a vybudovali sme si kultúrny ideál chlapov, ktorý nemôžeme naplniť.

To ale neznamená, že my muži nemôžeme byť tí prví na rane, všade tam, kde sa deje niečo, čo našu rasu ohrozuje. Či už je to zlo pochádzajúce zvnútra, skorumpovanosť, ideová pomýlenosť, ale aj psychické problémy, agresivita a kriminalita iných mužov a žien. Práve tak konflikty s teroristickými skupinami a štátmi, ktorým ide iba o vlastné obohatenie. A rovnako v boji s prírodou a živlami, či už sú to medvede, sršne ázijské, alebo požiare a záplavy.

Nadradenosť nie je presné slovo, muži by ženám nadradení byť nemali. Skôr som presvedčený, že muži by mali rozvíjať určité svoje vlastnosti a máme právo byť prítomní pri rozhodnutiach, ktoré ako civilizácia budeme robiť. Nie je to samozrejmé, je to právo vykúpené slzami, potom a krvou. Práve tak, ako si právo spolurozhodovať vykúpili aj ženy. Na akom usporiadaní spoločnosti sa dohodneme, to je otázne. Všetko, čo by sme z našej strany mali ako muži v prvom momente povedať je to, že sme a budeme tu, pripravení pohŕdať bolesťou a smrťou. Je na ženách, akú mieru rozhodovania o nich nám na základe našich vlastností a charakterov prisúdia.