O zlých hrdinoch a dobrých zloduchoch

Zosnulý český knieža Schwarzenberg údajne raz povedal, že nikdy nenapíše svoje pamäte, „neboť paměti jsou indiskrétní.“ Človek si vie predstaviť, že Schwarzenberg si do hrobu zobral mnohé nepekné tajomstvá ľudí z disentu. Je však takýto prístup správny? Nemali by ľudia vedieť aj o záporných stránkach ľudí, ktorých mnohí považovali za hrdinov? Ubralo by to z ich hrdinstva?

S tým súvisí aj otázka historickej pamäte, ktorá je mi ako študentovi histórie blízka. Pred pár rokmi sa riešilo, že na Západe strhávajú sochy významných osobností 19. storočia pre ich spojitosť s kolonializmom, ako prípad použijeme Cecila Rhodesa, muža, ktorý postavil železnicu naprieč Afrikou. Keďže pred pár rokmi bolo obdobie hnevu nad kolonializmom, ktorý bol v mnohých prípadoch oprávnený, a keďže Cecil Rhodes kolonializmus podporoval, mal byť zrušený jeho status hrdinu. Podľa mňa je určite správne hovoriť aj o zlých veciach, ktorým Cecil Rhodes napomáhal. To ale nemení nič na tom, že je to osoba v mnohých veciach obdivuhodná pre jeho odvahu, podnikateľské zručnosti a inteligenciu.

Ako keby sme museli mať našich hrdinov dokonalých a zločincov iba ako súhrn negatívnych vlastností.

Poďme do kontroverznejších vôd a pozrime sa na Elona Muska. Napriek všetkým zlým stránkam, ktoré má, je to jeden z mála podnikateľov, ktorému sa podarilo v skostnatenej západnej ekonomike vybudovať veľké strojárske firmy a ktorý vďaka SpaceX urýchlil vesmírny výskum. Podľa mňa je úplne legitímne, aby mu po jeho smrti američania postavili sochu a aby bol o 100 rokov vzor pre mladých študentov techniky, akým je dnes Henry Ford. To neznamená, že musíme súhlasiť s jeho politickými preferenciami, dokonca ho môžeme veľmi otvorene kritizovať a nadávať mu, že aké nezmysly stvára. Elon Musk má pozitívne aj negatívne stránky, avšak celkovo ho môžeme mať za hrdinu.

V slovenskom prostredí hrá kontroverznú úlohu Jozef Tiso. Z toho čo viem to bol osobnostne charakterný človek, ktorý sa vzorne staral o svojich farníkov v Bánovciach po sociálnej aj duchovnej stránke, a v mnohom si tento charakter zachoval aj počas Slovenského štátu. Avšak kolaboroval s nacistickým Nemeckom a podporoval jeho zvrhlé plány, čo si zaslúži odsúdenie, a slovenskej spoločnosti, a aj Cirkvi, ublížil politikou svojho režimu v občianskej aj ekonomickej oblasti. To, že Jozef Tiso je ten, ktorý je v dnešných učebniciach zodpovedný za vyvezenie Židov do koncentračných táborov neznamená, že nemal dobré vlastnosti, on ich mal, a možno viac ako mnohí z nás. To neznamená, že teraz musíme o týchto vlastnostiach mlčať, podobne ako nemusíme mlčať o dobrých a zlých vlastnostiach Elona Muska, Cecila Rhodesa a všetkých ostatných minulých, súčasných aj budúcich hrdinov a zloduchov.

Takéto čiernobiele videnie sveta považujem za jednu z príčin, prečo zahmlievame a skrývame udalosti v súčasnosti. Pretože sa bojíme, že prípadné verejné komunikovanie niečoho zlého by urobilo zloduchov z nás a čo je častokrát horšie, z celej našej inštitúcie alebo firmy. Ako keby sme museli byť buď hrdinovia alebo zloduchovia. A neprežili by sme zopár škandálov a otrasov.

Tým, že nepriznávame chyby, ktoré naša inštitúcia alebo firma alebo my samotní máme, podporujeme takéto čiernobiele videnie sveta. A keď je spoločnosť takto nastavená, tak samozrejme, že Fico vyhráva voľby. Pretože takíto čiernobielo vidiaci ľudia očakávajú, že politik bude niekto dokonalý, jednoducho hrdina, a to nikto na Slovensku, ani na celom svete nedokáže. Potom dokáže Smer zobrať opozícii vietor z plachiet iba tým, že na pár takýchto chýb ukáže. A svojich vlastných voličov si dokáže krásne ubrániť poukazovaním na zopár pekných vecí, ktoré v politike Smeru sú, a teda oni nemôžu byť tí zloduchovia, lebo keby boli zloduchovia, tak by boli iba zlí a aha, tu je niečo, čo je na nás dobré, takže my zloduchovia nie sme. Navyše, ak je v spoločnosti rozšírené, že svet sa delí na iba dobrých a iba zlých, oveľa viac ľudí môže podľahnúť manipulácii človeka, ktorý sa tvári, že on je práve ten iba dobrý.

Veľa zlých ľudí by sme dokázali poraziť, ak by sme boj s nimi neprezentovali ako boj Nás, na ktorých je všetko super, proti Nim, na ktorých je všetko zlé. Pomáha to aj ľuďom, ktorí zlé veci podporujú, aby videli cestu von za lepším životom aj mimo toho svojho tábora. Aby sa nebáli zmeniť názor, veď o tom to aj je, že ak sa svet delí na dobrých a zlých, a ja som 20 rokov podporoval zlého človeka, tak potom musím byť zlý, lebo dobrí ľudia predsa zlé veci nerobia.

Jednoducho povedané, nemali by sme sa báť priznať si zlé veci o sebe a kritizovať iných ľudí. Veď aj Svätý Peter zradil Ježiša, a napriek tomu ho považujeme za hrdinu.