Vďaka za vieru, aj keď sa mi nechce veriť

Zamyslenie k druhému čítaniu tejto nedele nájdete  tu.

Žalm 116

10 Dôveroval som, aj keď som povedal: 
„Som veľmi pokorený.“
15 V Pánových očiach má veľkú cenu 
smrť jeho svätých. 
16 Pane, som tvoj sluha, 
som tvoj sluha a syn tvojej služobnice.
Ty si mi putá rozviazal: 
17 obetu chvály ti prinesiem 
a budem vzývať meno Pánovo. 
18 Splním svoje sľuby Pánovi 
pred všetkým jeho ľudom
19 v nádvoriach domu Pánovho, 
uprostred teba, Jeruzalem. 

Ž 116 patrí druhovo medzi vďakyvzdania, ktoré mali miesto aj v hebrejskej liturgii. Napriek tomu je jeho celý text vedený v prvej osobe jednotného čísla, čím naberá osobitne intímny rozmer. Do liturgie sú vybrané verše z jeho druhej polovice, ktoré zvýrazňujú prejav vďaky v podobe vykonania kultickej obety. Aj preto ho môžeme imaginárne spojiť s tým, čo prežíval Abrahám pred oltárom, na ktorom mal obetovať svojho syna Izáka.

Verný služobník v najhoršom nebezpečenstve nie je Bohu ľahostajný. Zdieľať

V. 10+15: Verš 10 vyjadruje dôveru. Doslova sa tu hovorí o viere žalmistu. Takúto vieru od Abraháma žiadal aj Boh. Patriarcha je pokorený (dosl. zohnutý) pod ťarchou výzvy na ktorú má odpovedať. Stojí Najvyšší pri ňom? A stojí v ťažkých chvíľach aj pri nás? Vieme si v takej chvíli zachovať vieru protirečiacu našej situácii? Žalmista vo verši 15. zdôrazňuje, že predsa Pán nechce smrť tých, čo mu dôverujú (preklad „svätí“ vznikol pod vplyvom Vulgáty; pôvodne má hebrejský i grécky text slovo vo význame „zbožní“). Vyjadruje to komplikovaným výrazom „vzácna smrť“. Verný služobník v najhoršom nebezpečenstve nie je Bohu ľahostajný. Naozaj by teda vyžadoval smrť?

Boh ho prostredníctvom anjela vytrháva z úzkosti a rozviazaním Izákových pút sa vyslobodzuje aj samotný otec.Zdieľať

V. 16-17: Jedinou správnou odpoveďou voči nepochopiteľným Božím cestám je pokora. Formulou „sluha, syn služobnice/otrok, syn otrokyne“ sa modliaci zaraďuje medzi Pánových otrokov. Nemá právo sa vzpierať. Vie, že jeho úlohou je plniť príkazy. Takúto poslušnosť musí prehltnúť aj Abrahám. No so šťastným koncom. Boh ho prostredníctvom anjela vytrháva z úzkosti a rozviazaním Izákových pút sa vyslobodzuje aj samotný otec. Podobne ako žalmista, spoznáva, že Pán si nežiada krv ale chválu.

Mám dôveru, že aj keď sa to nezdá, chce pre mňa môj Pán to najlepšie?Zdieľať

V. 18-19: Výsledkom skúšky je, že Abrahám je dôveryhodný. Poslúcha na Slovo. V kontexte Žalmu sa do takejto pozície stavia aj autor piesne. Je odhodlaný odteraz zachovávať všetky svoje záväzky. Osobitne tie, ktoré ho viažu vzťahom k Pánovi. Prejavom takejto vernosti je účasť na liturgii, ktorej exkluzívne miesto je určené v jedinej Božej svätyni.

Text Žalmu dáva aj nám dnes impulzy na zamyslenie. Ako je to s mojou vierou v čase skúšky? Som verný? Chcem poslúchať Božiu vôľu? Mám dôveru, že aj keď sa to nezdá, chce pre mňa môj Pán to najlepšie? Vezmime aj my slová tejto piesne do svojich úst a premodlime si ich osobitne v tomto pôstnom čase.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.