V materskej náruči Boha

Niektorí druhovo tento Žalm zaradzujú medzi individuálne žalospevy. Skôr by sa však dal charakterizovať ako vrcholný prejav dôvery v Božiu prítomnosť a pomoc. Je preto pravdepodobné, že jeho pôvodné použitie bolo myslené v rámci súkromnej sféry. O čom vlastne hovorí?

Verš 1: Žalmista sa vyznáva v pokore prostredníctvom vecí, ktoré nerobí. Jeho srdce sa nevystatuje (nie je povýšené), oči nehľadia povýšene (nie sú vyvýšené), neženie (nehrnie) sa za veľkými vecami, ani za divmi nedosiahnuteľnými (ktoré ma presahujú). Modliaci sa tento Žalm vyznáva, že vo svojom vnútri sa nepovažuje za lepšieho. Dokonca tak nerobí ani navonok. Nie je zberateľom všetkého senzačného. A pozná svoje schopnosti a limity To všetko odráža mentalitu moci, prestíže a úspechu. V čom ale spočíva šťastie tohto pevca?

Verš 2: Spočíva v pokoji. To je ten vzácny poklad, na ktorý mnohí zabúdajú. A tu sa ukazuje excelentný obraz takého pokoja. Dieťa, ktoré neplače, ale je nakojené a môže v spánku spočinúť v náruči svojej matky. Ide tu o jeden z viacerých biblických obrazov, ktorý predstavuje Boha ako matku. Modliaci si uvedomil, že dostáva všetko, čo mu treba. Následne cíti prítomnosť toho, ktorý sa rovná pozície matky pre malé bábätko. To je stav pokoja, ktorý utišuje otrasy vonkajšieho sveta.

Verš 3: A tu sa skúsenosť pretavuje do verejnej výzvy. Na uvedomenie si takej skúsenosti je potrebný čas. a preto výzva: „Dúfaj (čakaj)!“ To, v čo dúfaš je reálne. Treba len tvoje správne nastavenie, a ten moment príde v neočakávateľnom čase.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.