Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu.

Ž 80

9. Z Egypta si preniesol vinicu,
pohanov si vyhnal a vysadil si ju.
12. Svoje výhonky vystrela až k moru,
až po rieku Eufrat svoje letorasty.
13. Prečo si zbúral jej ohradu
a oberajú z nej všetci, čo idú okolo
14. Diviak lesný ju rozrýva
a pasie sa na nej poľná zver.
15. Bože zástupov, vráť sa,
zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.
16. A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica,
chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.
19. Už neodstúpime od teba, a ty nás zachováš pri živote
a budeme vzývať tvoje meno.
20. Pane, Bože, zástupov, obnov nás,
rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

V prípade Ž 80 máme pred sebou ozajstnú literárno-umeleckú chuťovku. Ide o jeden z tých žalmov, ktorý sa čitateľovi mimoriadne dobre číta a modlí. Jeho výnimočnosť navyše podčiarkuje jeho starobylosť, dejovosť, uchopiteľnosť obrazov a štruktúra, ktorá v sebe zahŕňa aj pôvodný refrén. Z povahy tohto krátkeho zamyslenia sa tu nebudem venovať Žalmu ako celku. Všetkým vedychtivým preto vrelo odporúčam komentár na tento Žalm z pera v súčasnosti asi najšpičkovejšieho slovenského biblistu, jezuitského pátra Petra Dubovského, ktorý je súčasťou Komentárov na Žalmy 76-100 (Trnava, 2018, s.170-196).

Výnimočnosť Žalmu podčiarkuje jeho starobylosť, dejovosť, uchopiteľnosť obrazov a štruktúra, ktorá v sebe zahŕňa aj pôvodný refrén.Zdieľať

Veľa o tejto piesni nám napovedá už nadpis vo v. 1. Ako autor je uvedený Asaf (Ž 50. 73-83), ktorý podľa biblickej tradície (1 Krn 15,16-19) patril ku chrámovým spevákom, ktorých ustanovil Dávid. Samozrejme pravdepodobnejší je tu širší význam a pod Asafom si máme vybaviť niekoho z jeho rodu. Grécky preklad Septuaiginty okrem iného pridáva nezvyklú poznámku „ohľadom Asýrčana“. Aj ďalšia textová analýza potvrdzuje majoritnú domnienku učencov, že tento žalm vznikol najpravdepodobnejšie v čase po zničení Severného Izraelského kráľovstva spôsobeného Asýrskou ríšou. Hovoríme tak o období 8. storočia pred Kristom.

Druhovo ide o kolektívny žalospev, v ktorom sa národ zjednocuje v modlitbe na ochranu pred nejakou veľkou katastrofou. Jeho štruktúru najzreteľnejšie udáva prítomnosť refrénu, ktorý sa v texte vyskytuje 4krát (vv. 4. 8. 15. a 20). Obsahovo Žalm začína prosbou o záchranu (vv. 2-4), ktorá prechádza až k výčitkám Bohu pre jeho nevšímavosť voči utrpeniu svojho ľudu (vv. 5-8). Po druhom refréne nastupuje alegorické rozprávanie o vinici (národe), ktorú Boh presadil z Egypta (Exodus) a ktorá začala v prosperovať v zasľúbenej zemi (vv. 9-12). No Boh ju neskôr zavrhol a znivočil (vv. 13.-15), na čo opäť zaznievajú prosby a sľuby (vv. 16-20). Poďme sa bližšie pozrieť na tie časti, ktoré boli vybrané do liturgie a ktoré poväčšine pochádzajú z jeho druhej polovice.

V. 9: Ide o úvod rozprávania o minulých udalostiach, v ktorých začíname sledovať osud vinice, teda Izraelského ľudu. Prvým obrazom je presadenie viniča z Egypta do inej krajiny. Exodus sa tak v tomto Žalme predstavuje ako konštitutívna udalosť zrodenia národa, skrze Božiu záchranu. Pravý význam obrazu viniča podčiarkuje aj to, že kvôli nemu bolo potrebné z nového územia vyhnať cudzie národy.

V. 12: Vynechávame dva verše a pokračujeme v opise toho, ako vinica v novej zemi prosperovala. Svojimi konármi pokrýva geografické územie, ktoré možno identifikovať ako oblasť od Egypta a Stredozemného mora až po Mezopotámiu, teda celá Levanta. Historicky samozrejme Izrael také veľké územie nikdy neovládal, no takýto rozsah malo podľa Biblie zidealizované zjednotené kráľovstvo (2 Sam 8). Interpretačne ambivalentná je otázka, či je takáto prebujnenosť pozitívna. Hovorí sa tu o prospechu, alebo o to, že vinica sa vymkla kontrole svojho majiteľa?

V. 13: Opis prechádza do otázky „prečo?“. Je smerovaná Bohu, ktorý tak ako vinicu presadil, jej teraz zbúraj jej ohradu (múry). Vinica sa tak stala nechránená voči všetkým ostatným. Bez božej ochrany sa na ľud vrhli jeho nepriatelia. Hneď prvými sú okoloidúci, ktorý si iba trhajú jej plody.

Hovorí sa tu o prospechu, alebo o to, že vinica sa vymkla kontrole svojho majiteľa?Zdieľať

V. 14: No situácia sa zhoršuje, keď sa na obnaženú vinicu vrhne divá zver na čele s rituálne nečistým diviakom. Výsledkom tak je celkové spustošenie. Tí, ktorý majú s takouto situáciou rozumejú obrazu záhrady po nájazde neželaných tvorov. V tejto časti si možno všimnúť, že tu žalmista nespomína nejakú konkrétnu vadu vinice, pre ktorú by mala byť zničená. Ľud je tak v čistej dôvere vydaný napospas Božej vôli. Príčina v hriechoch obyvateľov totiž vychádza z neskoršej reflexie, ktorú obsahujú mladšie vrstvy Starého Zákona.

V. 15: Tento verš obsahuje tretí výskyt refrénu v celej piesni. Oproti ostatným je však pozmenený. Ide o výzvu voči Bohu, aby zmenil svoj postoj, zostúpil z neba, kde sídli a zaoberal sa situáciou vo svojej vinici.

V. 16: Už predchádzajúci refrén prechádzal do prosby, v ktorej pokračujú aj nasledovné riadky. Žalmista mení štýl, ako keby sa teraz s Bohom rozprával nablízko.
Apeluje na to, že predsa vinica je jeho dielom. Tým vyznáva, že národ úplne patrí Najvyššiemu. To že vinica vyhnala výhonky, nie je zásluhou sebestačnosti národa, ale v štýle starovekého blízkovýchodného zmýšľania je všetko výsledkom činnosti božstva. Zaujímavá je tu pritom slovná hračka „syn“, ktorú v rámci kontextu legitímne prekladáme aj ako „výhonok“.

„Pane, Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.“Zdieľať

V. 19: Kontext tohto verša sťažuje vynechanie predchádzajúcich veršoch, v ktorých je prosba o navrátenie Božej priazne v podobe podpory vládnuceho kráľa z Dávidovskej dynastie. Pod vedením takého vodcu žalmista sľubuje, že bude verný jedinému Bohu, ktorý jediný má moc darovať a uchovať život.

V. 20: Ide o posledný verš a refrén tohto Žalmu.

Aj my ako nový ľud sme jeho vinicou a preto sa nad sebou môžeme zamyslieť podobne ako žalmista a volať: „Pane, Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.“

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia