Žalm pre poľnohospodárov

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu. 

Ž 65, 10 - 14

10 Navštevuješ zem a dávaš jej vlahu, 
zveľaďuješ jej bohatstvo.
Božia rieka je plná vody; 
ľuďom pripravuješ zrno. 
Takto sa staráš o zem: 
11 zvlažuješ jej brázdy a vyrovnávaš hrudy, 
skrypruješ ju dažďami a požehnávaš jej rastliny. 
12 Rok korunuješ svojou dobrotou, 
kade prejdeš, všade je hojnosť.
13 Pašienky púšte vlaha zarosí 
a pahorky sa opášu plesaním. 
14 Čriedami oviec sa lúky pokryjú 
a zrnom budú oplývať doliny; 
ozývať sa budú jasotom a spevom. 

Druhovo sa Ž 65 zaradzuje medzi chválospevy a vďakyvzdania. Jeho obsahom je vďaka za odpustenie a úrodu. Rozdeliť sa dá takto: nadpis (1), vďaka za odpustenie (2 – 5), oslava Božej všemohúcnosti (6 – 9) a vďaka za úrodu (10 – 14) (Komentár. Žalmy 51 -75, 2017). A práve jeho posledná časť sa celá používa ako liturgický medzispev.

Štylisticky v nej prevláda 14 slovies, kde polovica hovorí o aktivite Boha a druhá o činnosti zeme. Boh takto nejako zasahuje a jednotlivé neživé elementy aktívne odpovedajú ako jeho stvorenie. Týmto sa vlastne vyjadruje, že úroda nezávisí od ľudskej činnosti, ale je darom od Pána. A to si napriek technickej vyspelosti veriaci uvedomujú dodnes. Pozrime sa na to stručne detailnejšie.

ako keby si to Boh pre ľudí dopredu odmakal už na poliZdieľať

Prvých sedem:

V. 10: „navštevuješ (staráš sa o) zem“ – keď Boh prichádza, robí inšpekciu; zem na ktorej ľudia žijú mu nie je ľahostajná; spravuje ju. „dávaš jej vlahu (zavlažuješ ju)“ – zem nezostane smädná; hodnota vody ako Božieho daru je výrazná osobitne aj dnes. „zveľaďuješ jej bohatstvo (veľmi ju obohacuješ)“ – aj následne z toho vyplývajúca plodnosť je darom; to preto, aby z Božej dobroty mal každý hojnosť. „pripravuješ (staráš sa o) zrno; takto sa staráš (ju pripravuješ napájaním (zvlažovaním) jej brázd, vyrovnávaním hrúd)“ – následne sa dvakrát používa to isté sloveso; náš liturgický preklad ponúka voľnejší preklad, kde navyše dáva aj nasledujúce slovesa „zvlažovať“ a „vyrovnávať“ do určitého aktívneho tvaru, hoci v origináli sú v neurčitku a teda ich tu nepočítam medzi plnovýznamové slovesá; aj obilie je od Pána, ktorý ho tu akoby dopredu zabezpečil; pripomenúť si môžeme príbeh o Jozefovi, ktorý zabezpečil dostatok zrna pre množstvo národov; tu je však Pánovi pripisovaná aj predpríprava pôdy na jeho zasiatie; ako keby si to pre ľudí dopredu odmakal už na poli; Boh manažérsky myslí dopredu.

V. 11: „skypruješ (zjemňuješ) ju dažďami“ – na to, aby bola pôda úrodná je potrebný dar zhora; ním sa mení nehostinná tvrdá pôda na poddajné pohostinné prostredie. „požehnávaš jej rastliny„ – tak ako pri stvorení, aj úžitkové rastliny potrebujú na svoje rozmnoženie Božie požehnanie.

V. 12: „rok korunuješ svojou dobrotou“ – do zreteľa sa dostáva celé vegetačné obdobie, ktoré sa stalo základom na delenie ročného obdobia; úspech (koruna) celej sezóny prác na poli pochádza od Boha; iný možný preklad („korunuješ rok svojej dobroty“) odkazuje na spečatenie celoročnej prítomnosti pri poľnohospodárskych námahách.

Druhých sedem:

„kade prejdeš, všade je hojnosť“ (dosl. „tvoje koľaje (planiny) presakujú tučnotou“) – tam kadiaľ prešiel Boh sú už zreteľné dôsledky jeho dotyku; iba priestor požehnaný jeho prítomnosťou môže poskytovať blažený dostatok; čo to konkrétne znamená v praxi napovedajú nasledovné výrazy.

V. 13: „pašienky púšte vlaha zarosí (budú presakovať)“ – nasledujúce výrazy sa budú zameriavať na pastierstvo; aj táto oblasť poľnohospodárstva je zasiahnutá Božou priazňou; dážď totiž potrebujú nielen pestované rastliny, ale aj tráva pre stáda. „pahorky sa opášu plesaním“ – na miesta, kde sa bežne pasú stáda, bude radosť sa pozerať; budú oblečené do radostného výjavu.

kým pahorky sú oblečené do stád, údolia sú zaodené obilímZdieľať

V. 14: „čriedami oviec sa lúky (pastviny) pokryjú (zaodejú)“ – autor pokračuje v používaní metafor odevu použitý na miesta výkonu pastierskej činnosti; dostávame vysvetlenie predchádzajúceho verša, a teda, že v čom bude spočívať utešený pohľad; pastviny sa oblečú do oviec. „zrnom (obilím) budú oplývať (sa prikryjú) doliny (údolia)“ – a naposledy sa v tomto žalme výslovne ešte vraciame k roľníckemu obrazu, aby sa pripojil k téme zaodievania zeme; kým pahorky sú oblečené do stád, údolia sú zaodené obilím. „ozývať sa budú jasotom a spevom“ – ostatné dva slovesá žalmu antropomorfne štylizujú zem do podoby stvorenia, ktoré po tom, čo bolo kvôli ľuďom oblečené Božou hojnosťou, prechádza spolu s jej obyvateľmi do slávnostného a liturgického prejavovania prežívanej radosti.

Tieto nádherné poetické verše nás aj dnes zdvíhajú k chvále Boha, vďaka ktorému máme hojnosť všetkých materiálnych a duchovných dobier.  Zdieľať

Naozaj. Tieto nádherné poetické verše nás aj dnes zdvíhajú k chvále Boha, vďaka ktorému máme hojnosť všetkých materiálnych a duchovných dobier.  

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia