Spev na odvahu

Zamyslenie k evanjeliu tejto nedele nájdete tu a k druhému čítaniu tu.

Ž 27, 1. 4. 7-8a

Pán je moje svetlo a moja spása,
koho sa mám báť?
Pán je ochranca môjho života,
pred kým sa mám strachovať?
O jedno prosím Pána a za tým túžim,
aby som mohol bývať v dome Pánovom
po všetky dni svojho života,
aby som pociťoval nehu Pánovu
a obdivoval jeho chrám.
Čuj, Pane, hlas môjho volania,
zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
V srdci mi znejú tvoje slová:
„Hľadajte moju tvár!“

v. 1 – Už úvodné zvolanie opisuje Boha pomocou obrazu svetla. Svetlo a deň sú prirodzene opakom tmy a noci, a teda okolností, kedy je ľahšie dostať sa do problémov. Človek vo tme dobre nevidí. môže urobiť chybu, môže padnúť do pasce. Čas noci je ideálny na prekvapivý útok zo strany nepriateľa. Avšak aj v takejto okolnosti istotu, ktorú prináša rozvidnenie, zaručuje Pánova prítomnosť. Tam kde je Boh, je vždy svetlo. Tam je možná záchrana. Navyše, podobne ako úsvit, prichádza bez ľudského zapríčinenia.

Tam kde je Boh, je vždy svetlo.Zdieľať

Netreba však zabúdať že tu vykreslené nebezpečenstvo je skutočne vážne. Žalmistovi ide o život. Smrť je prirodzene príčinou najhlbšieho strachu pre živú bytosť. Navyše ak neprichádza prirodzene, ale pôsobením zlého úmyslu nepriateľa. Veľmi intenzívne to vykresľujú liturgiou vynechané nasledujúce verše: „Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.“ (vv. 2.3) Všimnúť si ale treba, že na každú reálnu hrozbu modliaci odpovedá suverénnou dôverou. Ide vskutku o heroický postoj.

v. 4 – Žalmista ďalej vyjadruje túžbu po Božej blízkosti. Jej tradičnou fyzickou reprezentáciu bol pre starozákonného Hebreja budova chrámu. Pánov dom sa tak nevykresľuje iba ako čisto kultický priestor. Ide o dom podobný tomu, kde sa človek cíti v bezpečí. Podobne ako je to uprostred rodiny, kde možno zažívať pravú slasť (nehu) zo strany milujúcej osoby. Obdiv krásy chrámu sa tak môže rozumieť, ako obdiv nádhery Božieho postoja voči volajúcemu.

v. 7. – Druhá polovica (7-12) začína volaním prosebníka o Božiu pozornosť a pokračuje v tom skoro až do konca celého spevu. Táto štylisticky zmena náhle vyruší externého čitateľa, ktorý si na základe predchádzajúcich slov mohol myslieť, že tu ide o nejakú idylku. Napriek dôvere, je totiž žalmista skutočne v brinde. Domáha sa teda o to, aby ho bolo u Pána počuť. Pri záchrane totiž vždy ide o nezaslúžený dar Božieho zľutovania. Apel má totiž svoj neochvejný podklad.

Obdiv krásy chrámu sa tak môže rozumieť, ako obdiv nádhery Božieho postoja voči volajúcemu.Zdieľať

v. 8 – Dôvera odkazuje na Božie slovo, nad ktorým žalmista vo svojom srdci medituje. Výzva na hľadanie Pánovej tváre odkazuje na podobné formuly použité aj v iných žalmoch (Ž 24,6; 105,4) a možno sa tu odrážajú aj výzvy mnohých prorokov (napr. Iz 55,6; Amos 5,6 atď.) Boh sa teda, zjednodušene povedané, chce dať nájsť. Vyzýva všetkých, aby ho hľadali aj v ťažkých chvíľach, kedy sa zdá, že je voči všetkým nedostupný.

Tým najvyšším dobrom je tu samozrejme život. Zdieľať

v. 13 – Tento verš zo záveru Žalmu slúži v liturgii ako responz. Po sérii prosieb, ktoré mohli navodiť depresívnu atmosféru sa opäť vraciame k bezhraničnej nádeji. Autor si je istý, že u Boha je dobro a že to dobro čaká na neho. Tým najvyšším dobrom je tu samozrejme život. Takto sa navraciame k téme ohrozenia života. Dôvera v adresáta tejto modlitby, teda prekračuje aj hranicu absolútneho zla.

Lukáš Durkaj

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta.

Foto: wikimedia; Dávidova hrobka